Školský vzdelávací

program

Základná škola s materskou školou

Kalná Roztoka č. 169

„Našim cieľom nie je naučiť všetky deti všetkému, ale všetky deti urobiť šťastnými.“

Školský vzdelávací program pre 1. stupeň základnej školy

Stupeň vzdelania: ISCED 1

Dĺžka štúdia: štyri roky

Vyučovací jazyk: slovenský

Študijná forma: denná

Druh školy: štátna

Predkladateľ:

Názov školy: Základná škola s materskou školou Kalná Roztoka č. 169

Adresa: Kalná Roztoka č. 169, 067 72 okres Snina

IČO: 37873644

Koordinátor pre tvorbu ŠVP: PaedDr. Marcela Ruňaninová , riaditeľka školy              

                                              (runaninova@post.sk)

 Ďalšie kontakty: skoly@zskalnaroztoka.edu.sk

                           www.zsmskalnaroztoka.edupage.org

                           057/7696130

 

 

Zriaďovateľ: Obec Kalná Roztoka

Názov: Obec Kalná Roztoka

Adresa: Kalná Roztoka č. 199, 067 72, okres Snina

Kontakty: kalnaroztoka@lekosonline.sk

                057/7580186

 

 

Platnosť dokumentu od: 01.09.2012                 PaedDr. Marcela Ruňaninová

                                                                                     riaditeľka školy

 I Všeobecná charakteristika školy

1 Veľkosť školy

Základná škola s materskou školou Kalná Roztoka č. 169 patrí medzi neplnorganizované školy malotriedneho typu, ktorú navštevujú žiaci 1. stupňa základnej školy. Škola vzdeláva priemerne 20 žiakov. Výučba prebieha v spojených ročníkoch, v dvoch triedach. Pri základnej škole pracuje aj jedno oddelenie školského klubu detí. Súčasťou školy je aj predškolské zariadenie.

Budova školy má dve podlažia. Na prvom podlaží sa nachádza základná škola a oddelenie Školského klubu detí, ďalej len ŠKD. Na druhom podlaží sa nachádza materská škola a kuchyňa školskej jedálne.

V časti základnej školy sa nachádzajú dve triedy, v ktorých sa vyučujú po dva spojené ročníky. Jedna z nich plní aj funkciu ŠKD v poobedňajších hodinách. Ďalšia trieda plní funkciu multimediálnej učebne pre vyučovanie cudzích jazykov  a informatickej výchovy. Hlavnou činnosťou školy je výchova a vzdelávanie žiakov vo veku 6 až 10 rokov. Škola ponúka predovšetkým kvalitnú výchovu a vzdelávanie. Snahou je, aby úroveň vzdelávania aj napriek spoločenským trendom nepoklesla. Naša škola je zameraná na vyučovanie anglického a rusínskeho jazyka. Tieto dva jazyky sa našej škole vyučujú už od prvého ročníky. Budujeme nielen na potrebe ovládať cudzí jazyk ale zároveň nezabúdať ani na taj svoj materinský – rusínsky jazyk.

K vonkajšiemu areálu školy patrí viacúčelové ihrisko, ktoré slúži ako žiakom pre účely telesnej výchovy a rôznej  mimoškolskej činnosti, tak aj pre deti predškolského zariadenia na hrovú činnosti vonku.

Na škole pracujú rôzne záujmové útvary pod vedením pedagogických zamestnancov školy. Škola sa stala alokovaným pracoviskom Súkromného centra voľného času Ptičie. Žiaci  v záujmových útvaroch  majú možnosť rozvíjať svoje zručnosti a talent v rôznych oblastiach.

2  Charakteristika žiakov

Školu navštevujú žiaci mladšieho školského veku. Do školy prichádzajú žiaci prevažne z obce Kalná Roztoka, ktorú tvoria dve časti Kalná a Roztoka. Deti sú prevažne zaškolené v materskej škole, ktorá je súčasťou školy. V obci je vysoké percento nezamestnanosti a z toho vyplývajúce aj percento žiakov našej školy, ktorých rodičia sú v hmotnej núdzi, alebo na hranici životného minima.

Po ukončení 1. stupňa základnej školy  naši žiaci pokračujú v základných školách v Klenovej, ktorá je našou spádovou oblasťou, v Stakčíne alebo v Snine.

3 Charakteristika pedagogického zboru

V základnej škole s materskou školou  pracuje veľmi vyrovnaný, profesionálne zdatný tím pedagógov, ktorí spĺňa kvalifikačné predpoklady a aprobáciu pre dané predmety. V oblasti vyučovania cudzích jazykov máme dostatok skúsených, kvalifikovaných a nadšených učiteľov. Výhodou relatívne mladý kolektív, ktorý ktorý sa nebráni zavádzaniu nových  prvkov do výučby, skvalitňujú svoju pedagogickú spôsobilosť absolvovaním rôznych foriem ďalšieho formálneho i neformálneho vzdelávania.

 

Pedagogickí zamestnanci:

• spĺňajú kvalifikačné požiadavky stanovené zákonom,
• preukazujú odborné a pedagogicko-psychologické spôsobilosti, ktoré využívajú pri pedagogickej komunikácii, motivácii žiakov, ich diagnostikovaní, hodnotení, pozitívnom riadení triedy a udržaní neformálnej disciplíny,

Pedagogický zbor našej školy tvorí 5 stálych učiteľov a 2 externých učiteľov. Priemerná veková štruktúra kolektívu je 40 rokov. Kvalifikovanosť učiteľov na našej škole je 100 %, čo svedčí aj o vysokej úrovni vzdelávania a výchovy, či už v školskom alebo predškolskom zariadení. Takmer všetci učitelia ovládajú aspoň 1 cudzí jazyk aktívne. Boli zaškolení v projekte Využívanie informačných a komunikačných  technológií na vyučovaní. Vyučujúci anglického jazyka sa zúčastňujú na projekte Vzdelávanie učiteľov základných škôl v oblasti cudzích jazykov v súvislosti s Koncepciou vyučovania cudzích jazykov na základných a stredných školách. Zároveň sú absolventmi projektu Modernizácia vzdelávacieho procesu na základných školách. Projekt bol zameraný na inovovanie a zmodernizovanie obsahu vzdelávania a metód vo vyučovaní, ale najmä na prípravu učiteľov s novými kompetenciami pre prácu v Modernej škole 21. storočia.

4     Kontinuálne vzdelávanie učiteľov

 

2.4. Podľa § 153 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonníka práce) v znení neskorších predpisov sa zamestnávateľ stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zodpovednosť vedúceho pedagogického zamestnanca – riaditeľa za ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov vyplýva aj z § 5 ods. 2 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a je v súlade  so zákonom  č. 245/2008 Z. z.  o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

Všetky ciele a nové pojmy uvedené v materiáli sú v súlade so zákonom o pedagogických zamestnancoch a s vyhláškou o kontinuálnom vzdelávaní.

 

Hlavný cieľ

Kontinuálne vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania zabezpečuje u pedagogických a odborných zamestnancov sústavný proces nadobúdania vedomostí, zručností a spôsobilostí s cieľom udržiavať, obnovovať, zdokonaľovať a dopĺňať profesijné kompetencie potrebné na výkon pedagogickej praxe a na výkon odbornej činnosti so zreteľom na premenu tradičnej školy na modernú.

Ďalšie ciele vyplývajú z osobných plánov profesijného rastu jednotlivých pedagogických pracovníkov.

Cieľom školy je zabezpečiť kvalifikovaných učiteľov cudzích jazykov, informatiky, rusínskeho jazyka.

Naši zamestnanci  sa aktívne zapájajú do sústavného procesu nadobúdanie vedomostí, zručností a spôsobilostí potrebných do svojej praxe.

Všetci zamestnanci sa zúčastňovali   ďalej zúčastňujú týchto vzdelávaní:

5 Organizácia prijímacieho konania

Každoročne sa v našej škole, v čase od 15. januára do 15. februára, koná zápis prvákov do základnej školy. V spolupráci s materskou školou a rodičmi detí škola organizuje slávnostný zápis do prvého ročníka. Zaškolenosť  detí v predškolskom zariadení je vysoká, čo uľahčuje žiakom prvého ročníka celkovú adaptáciu na nové prostredie a s tým spojený nový systém činnosti v zariadení, akým je škola.

6   Dlhodobé projekty a aktivity školy

Škola sa okrem jej hlavnej činnosti venuje aj rôznym projektom a rôznym školským a  mimoškolským  činnostiam, ktoré zamestnávajú  predovšetkým našich žiakov.  Mnohé aktivity uskutočňujeme v spolupráci s rodičmi žiakov. Realizujeme aktivity na rozvoj prosociálneho správania sa žiakov, na formovanie ich postojov vo výchove environmentálnej a na eliminovanie sociálno-patologických javov.

Infovek

Poznaj vlastnú minulosť alebo Pátranie po predkoch", je projekt, ktorý organizuje Metodicko-pedagogické centrum na Tomášikovej ul. v Bratislave. Cieľom je prebudiť záujem mladých ľudí o svojich predkov, rodinu i svoju vlasť.  

Objavme doma divy sveta a dajme o nich vedieť  je  projekt  spoločnosti Communication House s.r.o., ktorá sa stala partnerom školy pri realizovaní rôznych poznávacích aktivít  pre žiakov. Do projektu sa môžu zapojiť len školy, ktoré sa nachádzajú v oblasti, kde sa nachádza nejaká pamiatka chránená UNESCOm. Prostredníctvom tohto projektu odhaľujeme krásy nášho regiónu, a tým podnecujeme naše deti k hrdosti na tento región.

Školské projekty:

- Recyklohry  - separovanie elektrospotrebičov

- Baterky na správnom mieste – zber starých bateriek

- Zber papiera

- Zber plastových fliaš

- Strieborný večer ( Október mesiac úcty k starším)

- Vianočný večer

- Maškarný bál

- Deň matiek

- Envirodeň

 

7  Priestorové a materiálno–technické podmienky školy

            Materiálno technické vybavenie školy, nám umožňuje realizovať kvalitný edukačný proces. Škola nedisponuje telocvičňou, preto sa hodiny telesnej výchovy realizujú s časti na školskom dvore a v náhradných priestoroch školy. Z hľadiska výchovno-vzdelávacieho procesu, v tomto vidíme najväčší problém. Hodiny informatickej výchovy a cudzích jazykov vyučujeme v multimediálnej  učebni, ktorá disponuje množstvom modernej didaktickej techniky. Učebňa má 11 počítačov, scaner, multifunkčná tlačiareň, notebook, projekčným plátnom, dataprojektor, laminátor. Vybavenie školy učebnými pomôckami je postačujúce, ale je potrebné pomôcky pravidelne obnovovať a vymieňať za modernejšie, pretože mnohé z nich pochádzajú ešte z prvotného vybavenie školy.  Na tvorbe učebných pomôcok sa podieľajú často krát aj samotní  učitelia.

Viacúčelové ihrisko slúži žiakom aj na realizovanie vyučovania telesnej výchovy, na oddych a športovania počas školského klubu detí, ale aj na hry v poobedňajších hodinách. V minulom školskom roku sme časť financií zainvestovali práve do tohto priestoru, vzhľadom k tomu, že nám chýba telocvičňa. Z finančnej podpory  projektov plánujeme vybudovať detské ihrisko, oddychovú zónu . V priestoroch materskej školy je zriadená školská knižnica, ktorú vyžívajú ako žiaci, tak aj učitelia školy.

Škola má svetlé a čisté priestory, na ktorých estetizácii sa podieľajú hlavne učitelia v spolupráci so žiakmi a nepedagogickým personálom školy. Využíva ich na všetku školskú i mimoškolskú činnosť a akcie realizované školou. V spolupráci so zriaďovateľom, ktorý poskytuje aj svoje priestory, časť akcií realizujeme práve v kultúrnom dome obce.

Pri škole je zriadená aj školská jedáleň. Žiaci a zamestnanci školy sa majú možnosť stravovať priamo v budove školy. Škola ale nemá školskú jedáleň. Stravníci sa stravujú v náhradnom priestore, ktorým je medziposchodie budovy. V blízkej budúcnosti by sme chceli, hlavne za pomoci projektov, riešiť tento problém, a to vybudovaním malej jedálničky pre stravníkov našej školy.

Zásobovanie pitnou vodou máme riešené z vlastnej studne.

 8  Škola ako životný priestor

Aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie kladieme dôraz na upravené a estetické prostredie všetkých školských priestorov. Finančné prostriedky na prevádzku školy však nedovoľujú veľa v tomto smere.  Školské prostredie je miesto, kde jeho pracovníci a žiaci denne trávia veľa času. Z toho dôvodu si tento priestor vyžaduje starostlivosť o hygienu a celkovú estetizáciu prostredia. Na jeho kvalite sa podieľajú všetci účastníci školy. Kvetinová výzdoba a nástenky na chodbách hovoria o estetickom cítení celého kolektívu v tomto zariadení.

Základná škola smeruje k tomu, aby v prostredí, kde škola pôsobí sa stala vzdelávaco – výchovným, kultúrnym a športovým centrom. Aby sa tým stala, musia všetci pedagogickí, nepedagogickí zamestnanci i žiaci vystupovať ako jednotný celok. Je potrebné rozvíjať a upevňovať konštruktívne pracovné vzťahy založené na profesionalite, humanizme, vzájomnom pochopení a spolupráci medzi jednotlivými subjektmi – vedením školy a všetkými zamestnancami, zamestnancami navzájom, zamestnancami a žiakmi, žiakmi navzájom, školy ako celku a rodičmi i širšou verejnosťou.  Ku skvalitneniu týchto vzájomných vzťahov prispieva aj prostredie školy. Snahou školy je vytvoriť príjemné, estetické prostredie, aby sa škola stala „ druhým domovom „.

 

9   Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove  

  a   vzdelávaní

            Podmienky v priestoroch školy na vyučovanie sú bezpečné a zdraviu vyhovujúce. Žiaci pravidelne poučovaní o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci svojimi triednymi učiteľmi a vyučujúcimi, zvlášť na hodinách telesnej výchovy,  pracovného vyučovania. Žiaci nesmú samostatne manipulovať s didaktickou technikou. Vždy pod dohľadom pedagóga.

Zamestnanci školy pravidelne absolvujú vstupné a periodické školenia o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci a proti požiarom. Bezpečnostný technik, na základe mandátnej zmluvy, pravidelne pracovisko navštevuje a vykonáva pravidelné previerky a kontroly ochrany zdravia a bezpečnosti celého objektu. Nedostatky sa odstraňujú ihneď podľa výsledkov revízií.

 

Škola zabezpečuje :

§  dozor nad žiakmi počas vyučovania, počas prestávok, v ŠJ, na výletoch a rôznych akciách usporiadaných školou,

§  poučenie žiakov o BOZP a PO všeobecne, špecificky pred absolvovaním exkurzií a školských výletov,

§  školenie BOZP a PO pre všetkých zamestnancov školy,

§  pravidelné kontroly BOZP,

§  pravidelné revízie elektrického a plynového zariadenia, bleskozvodov, každoročnú kontrolu hasiacich prístrojov a hydrantov,

§  odstraňovanie nedostatkov z kontrol.

 

10  Spolupráca školy

Škola a rodič

Spolupráca s rodičmi v našej škole je na veľmi dobrej úrovni. Aj vďaka tomu, že sme malá škola, máme možnosť stretávať sa v škole, i mimo nej, veľmi často s takmer všetkými rodičmi našich žiakov. Rodičia sa zapájajú do diania školy. Zúčastňujú sa akcií v rámci školy i mimo nej. Zaujímajú sa o otvorené hodiny jednotlivých predmetov, na ktorých sa aktívne zúčastňujú, podieľajú sa aj na plánovaní školských výletov a akcií školy. Prispievajú k zveľaďovaniu a estetizácii školy a areálu školského dvora.

Škola zriaďovateľ

Vedenie školy veľmi úzko spolupracuje so zriaďovateľom školy, ktorým je Obec Kalná Roztoka. Pravidelne sa zúčastňuje zasadaní obecného zastupiteľstva, kde rieši požiadavky školy na obec a konzultuje plánované činnosti v škole so starostom obce. V súvislosti so zriaďovateľom treba spomenúť aj úzku spoluprácu s Spoločným školským úradom v Snine.

 Škola a Rada školy

Poradným orgánom riaditeľky školy je Rada školy. Rada školy je iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom, ktorý vyjadruje a presadzuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plní tiež funkciu verejnej kontroly práce vedúcich zamestnancov tejto školy. Členovia Rady školy sa pravidelne stretávajú 4 krát ročne. Členovia Rady školy sú: 1 zástupca pedagogických zamestnancov základnej školy

                                1 zástupca pedagogických zamestnancov materskej školy

                               1 nepedagogický zamestnanec školy

                                1 zástupca rodičov za ZŠ

                              1 zástupca rodičov za MŠ

                              2 zástupcovia obecného zastupiteľstva, za zriaďovateľa

Škola a CVČ

ZŠ s MŠ je elokovaných pracoviskom Súkromného centra voľného času Ptičie. Naši učitelia ZŠ i MŠ vedú záujmové útvary pod záštitou tohto súkromného centra voľného času, pod priamym vedením riaditeľky školy. Záujmové útvary vedúci vedú v triedach základnej  i materskej školy. Tie sa realizujú v poobedňajších hodinách, spravidla všetky v jeden určený deň po 2 hodiny.

Škola a CPPPaP

Škola spolupracuje s Centrom pedagogicko-psychologickou poradenstva a prevencie v Snine pri riešení rôznych otázok pedagogicko-psychologického charakteru, otázok integrácie žiakov do bežných tried, diagnostikovania detí v predškolskom veku a iné.

 

II Charakteristika školského vzdelávacieho programu

1 Pedagogický princíp školy a vymedzenie cieľov

ŠkVP pre 1. stupeň ZŠ musí vychádzať z procesu postupného prechodu žiaka z predškolského vzdelávania a z rodinnej starostlivosti na školské vzdelávanie. Škola musí vytvárať pre tento prechod ústretové, priateľské ovzdušie založené na tom, čo žiak už ovláda, aké má vedomosti, zručnosti i záujmy.

            Primárne vzdelávanie poskytuje základ pre postupné rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov:

·         získať základné všeobecné vedomosti a zručnosti vo všetkých všeobecno-    vzdelávacích predmetoch,

·         výchova a vzdelávanie musí byť v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, teda v zmysle preambuly „ v najlepšom záujme dieťaťa“

·         položiť základy čitateľskej, matematickej, prírodovednej a informatickej gramotnosti,

·         zabezpečiť prípravu žiakov v 1. cudzom jazyku,

·         rozvíjať komunikačné schopnosti,

·         položiť základy pracovných zručností,

·         naučiť sa učiť sa,

·         formovať morálne hodnoty založené na ľudskosti, tolerancii,

·         formovať sociálne vzťahy  založené na úcte, uznaní, priateľstve,

·         rozvíjať osobné záujmy a talent,

·         umožniť pocítiť úspech, ale i schopnosť prekonať neúspech a prekážky,

·         včasne diagnostikovať, podchytiť a sledovať žiakov, u ktorých sa prejavujú špeciálno-výchovno-vzdelávacie potreby,

·         zabezpečiť primerané podmienky na vzdelávanie integrovaných žiakov v bežnej  triede so zabezpečením rovnocenného prístupu vo vzdelávaní,

·         spolupracovať s rodičmi s jednotným cieľom – vytvoriť a upevňovať u žiaka základy jeho vzdelanostného, morálneho, osobnostného profilu.

·         oživiť regionálne zvyky a tradície našich predkov

·         budovať u žiakov hrdosť na svoj kraj, svoj materinský jazyk – rusínsky,  

Výchovno-vzdelávaciu činnosť chceme smerovať k príprave žiakov na život, ktorý od nich vyžaduje, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy. Chceme pripraviť človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať a pracovať v tíme, schopného sebamotivácie k celoživotnému vzdelávaniu. Zabezpečiť kvalitnú prípravu žiakov v cudzích jazykoch so zreteľom na možnosti školy, so zameraním na komunikatívnosť a s ohľadom na schopnosti jednotlivých žiakov. Nevynímajúc ľudové tradície, chceme viesť našich žiakov k odhaľovaniu krás ľudovej kultúry v prostredí, kde  žijú, odkiaľ pochádzajú.

2 Zameranie školy a stupeň vzdelania

Program školy sleduje rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov dôležitých pre život každého jedinca prepájajúcich navzájom viac vzdelávacích oblastí a odborov a tvoriacich základ celkovej vzdelanosti žiakov. Škola vytvára čo najvhodnejšie personálne, materiálno – technické, bezpečnostné a  zdravotno – hygienické podmienky na dosiahnutie splnenia cieľov a kľúčových kompetencií vytýčených pre primárne vzdelávanie  t.j. pre 1. stupeň ZŠ – ISCED 1.

Budú sa transformovať do zamerania školy pre 1. stupeň ZŠ:

·         výučba anglického jazyka od 1. ročníka formou voliteľného predmetu ŠkVP,

·         výučba rusínskeho jazyka od 1. ročníka formou voliteľného predmetu ŠkVP,

·         realizovanie digitálnej gramotnosti prostredníctvom informatickej výchovy,

·         rozvíjanie komunikačných jazykových schopností a čitateľskej gramotnosti,

·         poskytovanie širokého spektra záujmových útvarov podľa záujmu žiakov,

·         rozvíjanie kultúrnej gramotnosti využívaním návštev divadla, kina, výchovných koncertov, múzea a pod.,

·         rozvíjanie praktických zručností a schopností,

·         formovanie zdravej sebadôvery, sebavedomia, sebahodnotenia, empatie a schopnosti pracovať v kolektíve,

·         premietnuť práva detí do všetkých predmetov a rovnako ich premietnuť aj do materskej školy,

·         upevňovanie samoobslužných činností pri stolovaní v ŠJ

Vychádzajúc z postavenia a pozície školy v našej obci chceme ŠkVP nadviazať na dobré tradície školy, ktoré sa vytvorili mnohoročným úsilím života a práce školy vôbec, analýzou vlastných možností a schopností pedagogického zboru a žiakov, požiadaviek rodičov a verejnosti s dôrazom na princípy humanistickej pedagogiky. Chceme ďalej rozvíjať silné stránky školy a maximálne eliminovať, opravovať a zdokonaľovať to, čo považujeme za nedostatky.

Logo našej školy nie je náhodné.  Chceme sa stať školou otvorenou pre všetkých – deťom, rodičom, verejnosti, a to tak obsahom vzdelania, humanistickými a demokratickými princípmi, rešpektovaním žiaka ako osobnosti, diferencovaným prístupom, vzťahmi v škole, naplňovaním najzákladnejších potrieb, spoločnými zážitkami žiakov, učiteľov, rodičov, zapájaním sa školy do verejného života, profesiovou orientáciou žiakov, schopnosťou tvorivej a slobodnej práce, samostatného myslenia a zodpovedného rozhodovania, chápania globálnych vzťahov, k poznaniu, hrdosti a úcte k histórii svojho regiónu a jeho tradícií, spätosťou s prírodou, spoznávaním jej zákonov a jej ochranou, súladom so všeobecne uznávanými životnými a mravnými hodnotami a demokratickými občianskymi postojmi. Chceme, aby ŠVP kládol dôraz na všestranný rozvoj osobnosti každého jedinca. A to všetko pod láskavým vedením celého pedagogického zboru. Veľký dôraz chceme hneď od začiatku klásť na vytvorenie dobrého tímu v každej triede, naučiť žiakov tímovo pracovať, komunikovať medzi sebou, vzájomne sa rešpektovať a byť schopní celoživotne sa vzdelávať. Zamerať sa na rozvíjanie sebapoznania a sebahodnotenia žiaka. Eliminovať sociálno-patologické javy, čo im zaručí pocit bezpečia a istoty.

Dôležitú úlohu plní v tejto oblasti aj záujmová činnosť, činnosť školského klubu, organizovanie celoškolských kultúrnych a vzdelávacích aktivít, prístup k IKT vo voľnom čase žiakov.

Naši žiaci žijú v regióne, v ktorom je ich život úzko spojený s kresťanskými tradíciami. Pri vyučovaní náboženskej výchovy sa škola opiera o požiadavky rodičov.

Stupeň vzdelania

Primárne vzdelanie získa žiak úspešným absolvovaním všeobecnovzdelávacieho programu 4. ročníka primárneho stupňa základnej školy. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.. Absolvent programu primárneho vzdelávania plynule pokračuje na nadväzujúcom stupni nižšieho sekundárneho vzdelávania. Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa  do doložky uvedie:  „Žiak získal primárne vzdelanie“.

3 Profil absolventa

Absolvent našej školy by mal mať vybudovaný postoj vzájomnej úcty a tolerancie vo vzťahu k iným ľuďom, tým vytvárať dobré medziľudské vzťahy v triednych kolektívoch, ale aj vo svojom okolí. V tomto duchu by mal byť schopný akceptovať názory iných, rešpektovať individuálne rozdiely ľudí a ich svetonázor, vedieť pracovať tíme, dokázať sa podeliť s úspechmi, byť férový, vedieť oceniť skúsenosti druhých. Dobre ovládať slovom a písmom materinský jazyk, mať dostatočné komunikačné schopnosti, vhodne a primerane prezentovať a obhájiť svoj názor, byť ústretový ku kompromisom, preberať zodpovednosť za svoje konanie, vedieť sa správať na verejnosti a tým robiť škole dobré meno sebe i škole, Vnímať i riešiť problémy, byť kritický voči nedostatkom a náročný voči sebe. Chrániť svoje zdravie i zdravie iných, neubližovať iným, vedieť im podať pomocnú ruku. Mal by byť schopný prijímať, vhodne triediť a využívať informácie z rôznych zdrojov, objavovať v nich zmysel pravdy, osvojovať si ich využívanie pri učení i komunikácií, diskutovať všeobecných otázkach z oblasti informatiky, spoločenskovedných predmetov i prírodných vied. Poznať históriu svojho regiónu, jeho zvyky a tradície, vedieť o tom podať informácie návštevníkom a turistom aspoň v jednom cudzom jazyku. Mal by  vedieť oceniť svoje kvality, stanovovať si čiastkové i dlhodobé ciele s výhľadom na svoje uplatnenie v ďalšom vzdelávaní i osobnom živote.

Výchovné a vzdelávacie stratégie predstavujú spoločne uplatňované postupy, metódy a formy práce, príležitosti, aktivity, ktoré vedú k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov. V školskom vzdelávacom programe sú kľúčové kompetencie vymedzené na úrovni školy s tým, že budú v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu uplatňované všetkými pedagógmi. Stávajú sa východiskom pre výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré sú vymedzované na úrovni predmetov.

Kompetencie k učeniu sa -umožniť žiakom osvojiť stratégiu učenia a motivovať ich k celoživotnému učeniu

Našim základným postojom je využitie každej príležitosti k motivácii žiakov pre celoživotné učenie. Základ motivácie stojí na spôsobe hodnotenia, ktorý žiaka motivuje k učeniu, dáva mu možnosť opraviť si prípadné neúspechy. Žiakov vedieme k sebahodnoteniu, majú možnosť prezentovať výsledky svojej práce v triedach, škole aj na verejnosti. Dbáme na to, aby žiaci porozumeli zmyslu toho čo a prečo sa učíme. Rešpektujeme rozdielne schopnosti žiakov. Hodnotíme znalosti žiakov a nie ich slabé stránky. Počas výučby sa snažíme, aby žiaci vyhľadávali a triedili informácie a na základe ich pochopenia poznávali zmysel a cieľ učenia. Žiakom umožňujeme vo vhodných príležitostiach realizovať vlastné nápady, podnecujeme ich tvorivosť. Snažíme sa o prepojenie získaných informácií so skutočným životom v rámci školských projektov. Vytvárame motivujúce prostredie v triede, škole. Vo výučbe využívame vhodné učebnice a učebné pomôcky. Žiakom dávame osobný príklad.

Kompetencie k riešeniu problémov – podnecovať žiakov k tvorivému mysleniu, logickému uvažovaniu a k riešeniu problémov

Výučbu vedieme tak, aby žiaci hľadali rôzne riešenia problémov a svoje riešenie dokázali následne obhájiť. Vo vhodných oblastiach vzdelávania používame netradičné úlohy.  Pri výučbe motivujeme žiakov úlohami z praktického života. Učíme žiakov vyhľadávať a triediť informácie a vhodným spôsobom ich využívať. Vedieme žiakov úmerne veku k používaniu internetu. Zapojujeme žiakov podľa ich znalostí a schopností do súťaží. Učíme žiakov vnímať problémové situácie v škole i mimo nej. Vedieme žiakov k rozpoznaniu a pochopeniu problémov k premýšľaniu o nezrovnalostiach a ich príčinách. V budúcnosti je potrebné s väčším dôrazom ako doteraz učiť žiakov identifikovať problém, vytvárať hypotézy, pozorovať rôzne javy.

Kompetencie komunikačné – viesť žiakov k všestrannej a účinnej komunikácií

Vedieme žiakov k vhodnej komunikácií so spolužiakmi, učiteľmi i ostatnými ľuďmi v škole i mimo nej. Učíme žiakov obhajovať a argumentovať svoj vlastný názor a zároveň počúvať názory iných. Poskytujeme žiakom vo výučbe dostatok príležitosti k formulovaniu vlastných. Používame metódy tímovej práce a kooperatívneho učenia a ich prostredníctvom vedieme žiakov k spolupráci pri vyučovaní, ku komunikácií so spolužiakmi, učiteľmi i ostatnými dospelými v škole i mimo nej. Učíme žiakov počúvať i pýtať sa. Učíme žiakov formulovať otázky, vysvetľovať, viesť dialóg, diskutovať, chápať postoje a zámery účastníkov komunikácie. Vedieme žiakov k dodržiavaniu základných princípov a pravidiel komunikácie. Podporujeme komunikáciu s inými školami formou  spoločných akcií. Podporujeme komunikáciu medzi žiakmi rôznych škôl, väčšina žiakov má svoju mailovú adresu. Vedieme žiakov ku kultivovanému prejavu v písomnej i ústnej podobe a v rámci možnosti i inými prostriedkami (hudbou, maľbou, pohybom a pod.). Učíme žiakov žiť spoločne, byť tolerantní a ohľaduplní voči iným ľuďom, ich kultúram a duchovným hodnotám.

Kompetencie sociálne a interpersonálne –rozvíjať u žiakov schopnosť spolupracovať a rešpektovať   i prácu druhých.

Vedieme žiakov k rešpektovaniu spoločne dohodnutých pravidiel. Vedieme žiakov k ohľaduplnosti, úcte a slušnosti pri stretnutí s druhými ľuďmi. Učíme žiakov k odmietavému postoju ku všetkému, čo narušuje dobré vzťahy medzi žiakmi. Školský poriadok je nastavený tak, aby podporoval dobrú klímu vzťahov medzi žiakmi navzájom i medzi žiakmi a učiteľmi. Počas vzdelávania používame skupinovú prácu, ktorá rozvíja vzájomnú pomoc pri učení. Chceme žiakov naučiť základom kooperácie a tímovej práce. Organizujeme výučbu tak, aby poskytovala dostatok príležitostí k tomu, aby si žiaci mohli vyskúšať v priebehu skupinovej práce rôzne úlohy a pozície v skupine. Vytvárame priestor, aby sa žiaci podieľali na vytváraní príjemnej atmosféry v tíme na základe ohľaduplnosti a úcty pri spolupráci s inými ľuďmi, čo prispieva k upevňovaniu

dobrých medziľudských vzťahov a nebáli sa poskytnúť pomoc, alebo o ňu požiadať. Napomáhame žiakom, aby si vytvárali pozitívnu predstavu o sebe, ktorá podporuje ich sebadôveru i samostatný rozvoj a ovláda i riadi ich konanie i správanie tak, aby dosiahli pocitov sebauspokojenia a sebaúcty.

Kompetencie občianske – pripravovať žiakov ako slobodné a zodpovedné osobnosti, ktoré uplatňujú svoje práva a plnia si svoje povinnosti

Rešpektujeme osobnosť žiaka a jeho práva. Žiaci sú vedení k rešpektovaniu individuálnych rozdielov. Postoje učiteľov k žiakom sú príkladom rešpektovania individuálnych rozdielov i dodržiavania spoločne dohodnutých pravidiel, práv i povinností. Žiaci sú vedení k odmietaniu fyzického násilia i vulgárneho vyjadrovania. Osobným príkladom a profesionalitou budujeme priateľskú a otvorenú atmosféru v triedach i v škole. Netolerujeme agresívne, hrubé, vulgárne a nezdvorilé prejavy chovania žiakov. Disciplinárne priestupky riešime individuálne, nepripúšťame princíp kolektívnej viny a trestu. Žiaci sú povzbudzovaní k vytváraniu triednych pravidiel správania. Starší žiaci sa stávajú patrónmi mladších žiakov. Ochrana zdravia a podpora zdravého životného štýlu je zreteľne formulovaná a dôsledne presadzovaná hodnota na našej škole. Učíme žiakov orientovať sa vo vlastnom citovom živote a v citových vzťahoch. Poskytujeme žiakom dostatok príležitostí k aktívnemu zapojeniu sa do rôznorodých kultúrnych aktivít ako účinkujúci, organizátori alebo účastníci. Žiaci sú vedení k ochrane prírody k pochopeniu základných ekologických súvislostí a environmentálnych problémov. Žiakov vedieme k triedeniu odpadov. Vo výučbe vytvárame dostatok príležitosti k pochopeniu vysokej hodnoty zdravia a prijatia zdravého životného štýlu ako základného životného postoja u žiakov.

Kompetencie pracovné – pomáhať žiakom poznávať a rozvíjať svoje schopnosti i reálne možnosti a uplatňovať získané vedomosti a zručnosti pri profesiovej orientácií

Vedieme žiakov k pozitívnemu vzťahu k práci. Pracovné činnosti sú zaraďované do výučbovej činnosti pri každej vhodnej príležitosti. Laboratórne práce sú využívané ako príležitosť k rozvíjaniu pracovných návykov. Žiaci majú prístup k IKT v dobe vyučovania i mimo neho za podmienok stanovených školou, učia sa IKT využívať ako pracovný prostriedok. Žiaci sa podieľajú na zlepšovaniu školského prostredia. Dôsledne žiakov vedieme k dodržovaniu vymedzených pravidiel, ochrane zdravia a k plnení svojich povinností a záväzkov. Netolerujeme prejavy vandalizmu. Cielene podporujeme a motivujeme žiakov k dosiahnutiu nimi zvoleného ďalšieho štúdia a budúceho povolania. Vedieme žiakov k objektívnemu seba hodnoteniu s reálnymi možnosťami pri profesiovej orientácií. Výučbu doplňujeme o praktické exkurzie. Ponukou záujmových činností podnecujeme u žiakov zmysluplné využitie voľného času.

Pripravujeme žiakov na prechod z 1. stupňa  základnej školy na 2. stupeň základnej školy a do sveta práce.

4  Pedagogické stratégie

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť budeme využívať:

Motivačné metódy:

- motivačné rozprávanie (približovanie obsahu učenia)

- motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)

- motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)

- motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela)

Expozičné metódy budeme uplatňovať pri vytváraní nových poznatkov a zručností:

- rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)

- vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva),

- rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie)

- demonštračná metóda (demonštrácia obrazov)

- pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov)

- manipulácia s predmetmi (práca so symbolom, didaktická hra).

Problémové metódy:

- heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení),

- projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu).

Aktivizujúce metódy, sú dôležité pre realizáciu cieľov:

- diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému)

- situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov)

- inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie)

- didaktické hry (seba realizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti )

- kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny)

- dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.)

- simulácia (simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a jednotlivcami )

- kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod.)

Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania:

- opakovanie a precvičovanie (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím hry AZ kvíz, domáce úlohy....)

 

Okrem uvedených vzdelávacích metód a foriem sa škola zapojí do ďalších akcií zameraných na podporu rozvoja kľúčových kompetencií žiakov:

- zapojíme sa do zberu odpadových surovín

- pripravíme výstavu výtvarných prác s ENV tematikou v priestoroch školy,výstavných tabúľ obce

- v oblasti prevencie drogových závislosti pripravíme zorganizujeme rôzne druhy aktivít podľa celoročného plánu školy

- pripravíme pre žiakov Mikuláša, Deň detí a iné akcie  podľa ročného plánu práce školy

5 Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

Naša škola je otvorenou školou pre všetkých žiakov, teda aj pre žiakov zdravotne znevýhodnených, aj pre žiakov so ŠVVP, tiež pre žiakov, ktorí sú nadaní a talentovaní.

Spôsobom a procesu starostlivosti o týchto žiakov sa podrobnejšie venujeme v ďalších kapitolách. Do procesu sa zapojení pedagógovia aj inštitúcie – riaditeľ školy, učitelia, PPP. Pri diagnostikovaní žiakov spolupracujeme s Pedagogicko-psychologickou poradňou v Snina.

Dôraz kladieme na individuálny prístup k takýmto žiakom vzhľadom na ich druh postihnutia, individuálne schopnosti a predpoklady pre dosahovanie čo najlepších študijných výsledkov.

Integrovaní žiaci sa vzdelávajú podľa individuálneho  vzdelávacieho programu, ktorý poskytuje žiakom možnosť postupovať podľa vlastných schopnosti individuálnym tempom bez toho, aby boli stresovaní napredovaním ostatných žiakov.

IVP obsahuje základné informácie:

-  o žiakovi, osobitostiach jeho diagnózy a prognózy na výchovno-vzdelávací proces,

- o požiadavkách na úpravu prostredia triedy, učebných postupov, organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, učebných plánov a učebných osnov

- o zabezpečení kompenzačných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a personálnej pomoci.

- riaditeľ školy pri zabezpečovaní nevyhnutných podmienok pre školskú integráciu spolupracuje so špeciálnym pedagógom poradenského zariadenia.

- dôležitou súčasťou je tiež povinnosť zákonného zástupcu žiaka s ŠVVP pravidelne konzultovať problematiku vzdelávania svojho dieťaťa s triednym učiteľom a špeciálnym pedagógom (§ 32c ods. 3 školského zákona).

Škola rozhoduje o integrácii žiaka:

- na základe písomnej žiadosti zákonných zástupcov žiaka,

- po dôkladnom oboznámení sa s diagnózou a prognózou žiaka,

- po prerokovaní s pedagógmi, ktorí budú žiaka vzdelávať a prerokovaní v pedagogickej rade školy,

- po zabezpečení nevyhnutných materiálno-technických a odborno-personálnych podmienok.

Žiaci so zdravotným znevýhodnením

Školu navštevuje aj žiak so zdravotným znevýhodnením, ale jeho zdravotný stav momentálne nevyžaduje mimoriadne priestorové ani iné úpravy. Tento žiak navštevuje bežnú triedu. Podľa potreby sú pre neho upravené učebné osnovy. 

6 Začlenenie prierezových tém

Prierezové témy sú začlenené do predmetov podľa svojho obsahu a uvedené sú učebných osnovách jednotlivých predmetov.

Prierezové témy sa prelínajú vzdelávacími oblasťami. Odrážajú aktuálne problémy  súčasnosti, sú určitým návodom na ich prevenciu a riešenie, ale zároveň slúžia aj na prehĺbenie  základného učiva, zdôraznenie aplikačného charakteru, majú prispieť k tomu, aby si žiaci rozšírili svoj rozhľad, osvojili si určité postoje, hodnoty, rozhodovanie. Prepájajú rôzne oblasti základného učiva a pozitívne ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania žiakových kľúčových  kompetencií.

                          

Môžu sa vyučovať napr.:

-        v rámci jednotlivých vyučovacích predmetov

-       úplnou alebo čiastočnou integráciou do voliteľného vyučovacieho predmetu

-       formou kurzu

-       formou projektu a podobne.

Na úrovni primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania sa zavádzajú prierezové témy:

• DOPRAVNÁ VÝCHOVA - VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE
• OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ
• ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA
• MEDIÁLNA VÝCHOVA
• MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA
• OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA
• TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI
• REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIĆNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA
• PRÁVA  DIEŤAŤA

 

DOPRAVNÁ VÝCHOVA – VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE

 

V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky, ale žiaľ niekedy aj jej obeťami. Úlohou tematiky Dopravná výchova je postupne deti pripraviť na samostatný pohyb na cestnej premávke, či ako chodcov, korčuliarov, kolobežkárov, cestujúcich alebo  potencionálnych vodičov.

Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje:

-       Pravidelnými vychádzkami v obci i mimo nej, aby si deti osvojili pravidlá správania sa na cestnej komunikácii

-       formou Didaktických hier dvakrát ročne v športovom areáli školy alebo v jej blízkom okolí

-       vo všetkých predmetoch, ktoré čo i len trochu súvisia s problematikou

 

ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

 

Environmentálna výchova je prierezová téma, prelína sa všetkými predmetmi, ale najmä prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním.  Cieľom je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím vo svojom okolí i na celom svete.

Žiaci získavajú vedomosti aj jednoduché zručnosti, ktoré napomáhajú chrániť životné

prostredie alebo formujú ich kladný vzťah k prírode napr.:

-       exkurziou v zoologickej záhrade, kŕmením zvierat nazbieranými gaštanmi, tekvicami,

-       výrobou kŕmidiel pre vtáčiky z rôzneho materiálu v predmete prírodoveda v 1., 2., 3. a 4. roč.

-       na výtvarnej výchove pri tvorbe prác z odpadových materiálov

-       návštevou Prírodovedného a Technického múzea v Košiciach

-       celoškolskou aktivitou počas celého školského roka Zber odpadového materiálu: batérie, elektrospotrebiče, papier, plastové časti fliaš.

 

OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

 

Prierezová oblasť osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov.

Poskytuje im základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné aby si už od primárneho vzdelávania rozvíjal sebareflexiu (rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, svoje dobré ale aj slabé stránky, rozvíjal si sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. Žiaci sa učia uplatňovať svoje práva, rešpektovať názory, potreby a práva ostatných a rozvíjajú si schopnosti uplatňovať prevenciu sociálno-patologických javov napr.:

-        v 1. ročníku: Postoje a zručnosti medziľudských vzťahov, Prvky prosociálneho správania, Ľudská dôstojnosť a sebaúcta, Pozitívne hodnotenie iných, Naša rodina

-       v 2. ročníku: Postoje a zručnosti medziľudských vzťahov, Vyjadrovanie citov, Naša trieda

-       v 3. ročníku: Postoje a zručnosti medziľudských vzťahov, Empatia, Riešenie konfliktov, Pomoc darovanie, delenie sa

-       v 4. ročníku: Sociálne postoje a zručnosti medziľudských vzťahov, Reálne a zobrazené vzory, Rozvoj tvorivosti a iniciatívy

 

OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA

 

Cieľom spoločnosti je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Obsah učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. Cieľom oblasti je formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.

Žiakom sa v rámci tejto prierezovej témy poskytujú vedomosti a zručnosti k sebaochrane a poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia života a zdravia napr.:

-       samostatnou organizačnou formou vyučovania didaktickými hrami, ktorých náplňou je civilná ochrana, zdravotná príprava, pohyb a pobyt v prírode

-       prípravou a účasťou na súťažiach so zdravotníckou tematikou

-       cvičením v prírode realizovaným v každom ročníku v rozsahu 4 vyučovacích hodín 2 krát ročne

-       na hodinách prírodovedy v 1. ročníku v tematických celkoch Osobná hygiena a psychohygiena, v 2. ročníku v tematickom celku U lekára, v 3. ročníku v tematickom celku Živé organizmy, vo 4. ročníku v tematickom celku Podmienky života na Zemi

-       formou besedy s policajtom Bezpečné správanie sa

-        na každej vyučovacej hodine telesnej výchovy pri dodržiavaní pravidiel bezpečného správania sa pri pohybe na školskom ihrisku,

 

TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

 

Prierezová téma spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u žiakov

komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine, vytvoriť nejaký produkt. V tejto prierezovej téme je obsah zameraný na postupnosť jednotlivých krokov a metodológiu tvorby projektu, ktorú budú môcť žiaci využívať v rôznych predmetoch alebo aj v mimoškolskej činnosti pri prezentácii svojej školy.

Žiaci sa naučia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií napr.:

-       v predmete Výtvarná výchova

-        v predmete Vlastiveda

-       formou prezentácií prečítaných kníh na hodinách čítania v 1. až 4. ročníku

 

MEDIÁLNA VÝCHOVA

 

Médiá sú jedným z významných socializačných faktorov ovplyvňujúcich hodnoty, postoje a správanie žiaka. Cieľom prierezovej témy je osvojenie si kompetentného zaobchádzania s médiami. Žiaci sa lepšie naučia porozumieť fungovaniu mediálneho sveta a primerane ich veku sa v ňom orientovať, posudzovať mediálne šírené posolstvá alebo si uvedomia aj negatívne vplyvy na ich osobnosť napr,:

-       na hodinách slovenského jazyka v 1. až 4. ročníku – hodnotíme a porovnávame literárne diela, poznávame klady a zápory mediálnej komunikácie

-       na hodinách informatickej výchovy 1. až 4. ročníku a pri výrobe projektov sa zoznamujeme s mediálnymi prostriedkami, ktoré nám uľahčujú život, získavanie informácií - učíme sa ich správne používať

 

MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

 

Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka globalizácii. Výrazne sa zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku a migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr.

Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.

Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti.

Multikultúrnu výchovu môžeme prirodzene začleniť napr.:

-       do výučby predmetu anglický jazyk – poznávame život, kultúru a jazyk krajinyň

-       do výučby predmetu prírodoveda v 1. ročníku pri téme Sviatočné dni, Iné kultúry a národy

-       do výučby predmetu vlastiveda v 2. až 4. ročníku v tematickom celku Zvyky a tradície

-       do výučby predmetu slovenský jazyk pri čítaní článkov v 2. až 4. ročníku, kde spoznávame zvyky a tradície nášho národa a porovnávame ich so zvykmi iných národov

 

REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA

 

Prierezová téma Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou Multikultúrna výchova ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky. Cieľom zaradenia prierezovej témy do vyučovania je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. Túto tému môžeme nenásilnou formou začleniť napr.:

-       v predmete výtvarná výchova v 1. až 4. ročníku v tematickom celku Podnety tradičných remesiel

-       v predmete hudobná výchova nácvikom ľudových piesní v 1. až 4. Ročníku

-       v predmete slovenský jazyk v 4. ročníku v tematickom celku Náuka o slove spoznávame nárečia na Slovensku, na hodinách čítania spoznávame ľudové rozprávky a ľudové povesti v 1. až 4. ročníku,

-       v predmete vlastiveda v 2. ročníku v tematických celkoch Môj rodný kraj, Zvyky a tradície, v 3. ročníku v tematických celkoch Za tajomstvami prírody Slovenska, Naše starobylé pamiatky a ich krása, Cestujeme v čase, v 4. ročníku v tematických celkoch Cestujeme po Slovensku, Výlety po východnom Slovensku

-       v mimoškolskej výchove v krúžkoch Ľudové tance, Literárno-dramatický krúžok

-       exkurzia Za  pamiatkami UNESCO v rámci projektov

-       celodenné výlety na konci školského roka zamerané na spoznávanie regiónov Slovenska (Ľubovniansky hrad, Spišský hrad, skanzen v Starej Ľubovni a v Bardejovských kúpeľoch)

-       v mimoškolskej výchove v krúžkoch Ľudové tance, Literárno-dramatický krúžok

-       v tematickom celku Moja rodina (ktorýkoľvek predmet) - história mojej rodiny, vedieť načrtnúť jednoduchý rodostrom, porozprávať o tradíciách v rodine a Moja škola – v téme moja škola- vedieť históriu školy, zakladateľa, úspechy a pod.

-       V predmete rusínsky jazyk vo všetkých ročníkoch v tematickom celku Moja obec, región, piesne, zvyky,...Na čo som hrdá, hrdý v mojej obci a jej okolí (pamiatky a príroda).

-       V predmete hudobná a výtvarná výchova.

 

PRÁVA  DIEŤAŤA

 

Princípy Dohovoru sa dajú premietnuť do všetkých predmetov primárneho vzdelávania. Nejde tu o deklarovanie jednotlivých bodov Dohovoru práv dieťaťa, ale jednotlivé body Dohovoru vhodným spôsobom, veku primeraným, aplikovať do vyučovania v ktoromkoľvek predmete. Uplatňovať práva detí nielen na hodinách ale kdekoľvek, kde sa dieťa nachádza, s kým sa dieťa stretne a do akejkoľvek situácie sa dieťa dostane. Začať s učením sa práv dieťaťa v čo najskoršom veku dieťaťa, teda začať už v materskej škole, kde vhodnými metódami a formami priblížiť dieťaťu, čo ktoré právo v dohovore znamená.

Téma práv detí zahŕňa sociálne kompetencie, empatiu, pocit solidarity, komunikačné zručnosti, kritické myslenie, budovanie hodnôt, toleranciu, rešpekt, schpnosť spolupracovať a riešiť konflikty atd. Takisto obsahuje témy akými sú globálna previazanosť, diverzita, porušovanie práv detí v rozvojových krajinách, klimatické zmeny a pod.

 

 

III Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

 

Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti:

-       hodnotenie žiakov

-       hodnotenie školy

-       hodnotenie pedagogických zamestnancov

1 Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.

Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z požiadaviek školského zákona.

Budeme   dbať na   to,   aby  sme  prostredníctvom   hodnotenia   nerozdeľovali  žiakov  na   úspešných   a neúspešných.

Žiaci 1. ročníka budú počas celého školského roka hodnotení rovnako ako aj ostatní žiaci známkou. Na konci prvého i druhého polroku dostanú vysvedčenie.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon. Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania.

 

Cieľom hodnotenia je:

·         poskytnúť žiakovi spätnú väzbu pri získavaní požadovaných zručností a vedomostí a o tom ako ich dokáže využiť,

·         motivovať  žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu,

·         pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka.

Všeobecné pravidlá a kritériá pre hodnotenie žiakov

·         žiaci sú priebežne hodnotení formou známok podľa metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl,

·         známky môžu byť podľa potreby doplnené slovným hodnotením (ústnym alebo písomným),

·         polročné a koncoročné vysvedčenie na konci každého ročníka sa vydáva zo známkami, o použití slovného hodnotenia rozhoduje na začiatku školského roka riaditeľ školy na základe prerokovania v pedagogickej rade,

·         hodnotenie je adekvátne veku žiaka a jeho individuálnym schopnostiam,

·         integrovaní žiaci sú hodnotení podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špeciálno-pedagogickými potrebami v bežných základných školách na základe psychologického vyšetrenia,

·         zákonní zástupcovia žiakov sú zoznámení s hodnotením prospechu a správania žiaka prostredníctvom žiackej knižky,  na rodičovských združeniach a konzultáciách,

·         v prípade výrazných zmien v správaní alebo v prospechu žiaka sú zákonní zástupcovia oboznámení ihneď.

·         Pravidlá pre hodnotenie v predmetoch

·         hodnotenia žiaka v predmete nezahŕňa hodnotenie správania, správanie žiaka je hodnotené zvlášť, hodnotené sú zručnosti a vedomosti, ktoré boli v rámci vyučovania už prebrané a precvičené,

·         pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita práce a vyučovacie výsledky, ktoré žiak dosiahol za celé klasifikačné obdobie,

·         stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru známok za príslušné obdobie,

·         prihliada sa k systematickosti v práci žiaka v priebehu klasifikačného obdobia,

·         súčasťou celkového hodnotenia práce žiaka v predmete je i príprava na predmet (príprava pomôcok, vedenie písomností, práca na domácich úlohách, doplňovanie učiva v prípade absencie žiaka, pracovitosť a prístup k vyučovaciemu predmetu...),

·         miera a naplnenia kľúčových kompetencií vo forme plnenia očakávaných výstupov je východiskom pre hodnotenie žiaka v predmete,

·         žiaci sú vopred oboznámení s termínom písomných prác trvajúcich viac ako 20 min., zároveň s termínom sú oboznámení aj s témami písomnej práce,

·         žiaci sú oboznámení s kritériami ich hodnotenia a majú právo sa k nim vyjadriť,

·         žiakom je umožnené sebahodnotenie odpovedajúce ich veku a schopnostiam, forma sebahodnotenia je ponechaná na vyučujúcom,

·         v prípade absencie v predmete väčšej ako 70 % je žiak komisionálne preskúšaný, minimálny počet známok za polrok je 8 v predmetoch z 3 a viachodinovou dotáciou, minimálne 2 z ostatných predmetov.

Prospech žiaka v  jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

         1 – výborný,

         2 – chválitebný,

         3 – dobrý,

         4 – dostatočný,

         5 – nedostatočný.

Stupeň 1 (výborný)                                                       

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)                                               

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a  vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)                                                      

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov, pojmov a zákonitostí podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné. 

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj  v  ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

Pravidlá pre hodnotenie správania

·         v hodnotení správania žiakov sa neprihliada na prospech v predmetoch,

·         škola nehodnotí správanie žiaka mimo školu, ale snaží sa na žiakov vplývať tak, aby robili na verejnosti dobré meno nielen sebe, ale i škole a rodine,

·         pri hodnotení správania vychádza škola zo základných spoločenských, etických a hygienických noriem slušného správania, ktorých základy sú súčasťou vnútorného poriadku školy,

·         pri hodnotení správania žiaka postupujú vyučujúci prísne individuálne, žiadny z jednotlivých prípadov nevytváraprecedens záväzný pre hodnotenie správania iných žiakov

Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

            1 –  veľmi dobré

                  2  – uspokojivé,

                  3  – menej uspokojivé,

                  4  – neuspokojivé.

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a  školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

Celkové hodnotenie žiaka  prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

prospel (a),

neprospel (a). 

Celkové hodnotenie žiaka druhého ročníka až štvrtého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

prospel (a) s vyznamenaním,

prospel (a) veľmi dobre,

prospel (a),

neprospel(a).

Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol dobré výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.

Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol uspokojivé výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.

Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.

Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň nedostatočný; ak pri slovnom hodnotení z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.

Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného hodnotenia slovo:

 

absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,

 neabsolvoval,ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval,

neabsolvoval,ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel.  

2 Hodnotenie školy

Vlastné hodnotenie školy je zamerané na:

·         ciele, ktoré si škola stanovila, najmä v koncepčnom zámere rozvoja školy a v školskom vzdelávacom programe, ich reálnosť a stupeň dôležitosti,

·         posúdenie ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom programe,

·         oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky a oblasti, v ktorých škola dosahuje slabšie výsledky, vrátane návrhov a opatrení.

Cieľom hodnotenia školy je, aby žiaci, ich rodičia, ale aj verejnosť získala dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako škola dosahuje ciele, ktoré sú na žiakov kladené v štátnom i školskom vzdelávacom programe.

Pravidelne monitorujeme:

·         vytváranie pozitívnych podmienok na vzdelanie

·         spokojnosť rodičov s vedením školy a učiteľmi

·         neohrozené prostredie, spolupatričnosť žiakov i učiteľov - klíma školy,

·         priebeh vzdelávania - vyučovací proces - pedagogické stratégie - metódy a formy vyučovania,

·         úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, handicapovanými, nadanými, integrovanými žiakmi),

·         dosiahnuté výchovno - vzdelávacie výsledky,

·         riadiacu činnosť v škole,

·         celkovú úroveň výsledkov práce školy.

Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:

·         kronika školy,

·         dotazníky pre žiakov a rodičov,

·         hodnotiace porady,

·         analýza úspešnosti žiakov na súťažiach,

Stanovenie cieľov

·         ciele výchovy a vzdelávania §4 Zákona o výchove a vzdelávaní č. 245/2008 (Školský zákon)

·         ciele, ktoré si stanovila škola:

·         zvýšiť účasť rodičov na dianí v škole,

·         posilniť demokratickú klímu v škole,

·         posilniť a aktualizovať ponuku voľnočasových aktivít,

·         podporiť využívanie informačných technológií vo výučbe a domácej príprave,

·         rozvíjať národné a regionálne povedomie.

Podklady pre spracovanie vlastného hodnotenia školy

·         školský vzdelávací program,

·         správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach školy,

·         triedne knihy,

·         školský poriadok a vnútorný poriadok školy,

·         záznamy z pedagogických rád, metodických združení,

·         hospitačné záznamy,

·         žiacke písomné práce,

·         protokoly a záznamy o kontrolách a inšpekčné správy,

·         personálna a mzdová dokumentácia,

·         dotazníkové prieskumy.

Oblasti hodnotenia školy

·         Personálne podmienky vzdelávania

·         odborná kvalifikácia pedagogických zamestnancov,

·         odbornosť vyučovania jednotlivých predmetov,

·         vekové zloženie pedagogických pracovníkova podiel zastúpenia mužov a žien.

·         Materiálno-technické podmienky vzdelávania

·         kvalita a využitie priestorov školy,

·         kvalita a využívaniepomôcok.

·         Finančné podmienky vzdelávania

·         priame neinvestičné výdavky školy,

·         príspevky od zriaďovateľa,

·         ďalšie zdroje -príspevky rodičovského združenia,  dary.

·         Priebeh vzdelávania Vzdelávací program

·         školský vzdelávací program,

·         učebné plány školy,

·         individuálne vzdelávacie plány,

·         vedenie pedagogickej dokumentácie,

·         kontrolná činnosťv oblasti napĺňaniaučebných plánov.

·         Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu

·         rozvrh hodín,

·         starostlivosť o žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

·         vnútorný poriadok školy,

·         informačný systém pre rodičov a žiakov,

·         prevencia sociálno-patologických javov,

·         klíma školy.

·         Plánovanie a príprava vyučovania

·         súlad vyučovania s cieľmi základného vzdelávania,

·         vhodná stratégia stanovenia cieľov v jednotlivých triedach,

·         rešpektovanie individuálnych potrieb vzdelávania žiakov,

·         nadväznosť preberaného učiva,

·         začlenenie a využívanieprierezových tém.

·         Vyučovacie metódy a formy

·         riadenie vyučovania,

·         sledovanie a plnenie stanovených cieľov,

·         podpora osobnostného a sociálneho rozvoja žiakov,

·         možnosť   sebarealizácie   žiakov,   uplatnenie   individuálnych   možností,   potrieb a skúseností,

·         využívanie metód aktívneho, zážitkového učenia, experimentovania, objavovania, prác s chybou,

·         vyučovanie frontálne, skupinové, individuálne,

·         rešpektovanie individuálneho tempa, možnosti relaxácie žiakov,

·         odborná správnosťvyučovania

·         Interakcia a komunikácia

·         pravidlá komunikácie medzi učiteľmi a žiakmi, medzi žiakmi navzájom,

·         možnosť vyjadrovania vlastného názoru, argumentácie, diskusie,

·         vzájomný rešpekt, výchova k tolerancii,

·         vyváženosť verbálneho prejavu učiteľov a žiakov,

·         príležitosť k samostatnýmrečovým prejavom žiakov

·         Hodnotenie žiakov

·         viď. kapitolu hodnotenie žiakov

·         Spolupráca školy s rodičmi a inými subjektmi

·         rada školy.

·         triedne rodičovské združenia a konzultácie pre rodičov,

·         Škola a región

·         prepojenie školy s obcou a regiónom,

·         prezentácia školy na verejnosti,

·         články o škole v regionálnej tlači

·         Starostlivosť školy o voľný čas žiakov

·         záujmové útvary,

·         organizácia jednorazových akcií.

·         Organizácia prevádzky školy

·         organizačná štruktúra školy,

·         delegovanie právomocí a pracovné náplne,

·         poradné a metodické orgány,

·         prenos informácií vnútri školy,

·         systém vnútorných smerníc a pokynov riaditeľa.

·         Systém vedenia a hodnotenia pracovníkov

·         vedenie pedagogických pracovníkov,

·         vedenie začínajúcich a nekvalifikovaných učiteľov,

·         vedenie nepedagogických pracovníkov pri zaisťovaní prevádzky školy,

·         hospitačná a kontrolná činnosť,

·         hodnotenie zamestnancov.

·         Finančné a materiálne zabezpečenie školy

·         plánovanie finančnej oblasti,

·         plánovanie v oblasti materiálno technickej,

·         systém finančnej kontroly,

·         inventarizácia majetku.

·         Výsledky vzdelávania žiakov

·         úroveň predstavivosti a fantázie v tvorivých činnostiach,

·         pohybová úroveň žiakov,

·         úroveň komunikačných spôsobilostí,

·         mimoriadne výsledky a úspechy žiakov,

·         žiacke práce, písomnosti, výrobky,

·         vystúpenie, koncerty, výstavy,

·         súťaže, olympiády,

·         prospech a správanie žiakov,

·         pochvaly a výchovné opatrenia,

·         hodnotenie úspešnosti a adaptácie v spádovej škole.

3 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov

   Vnútorný systém kontroly v personálnej oblasti predchádza hodnoteniu zamestnancov. Hodnotenie zamestnancov predstavuje racionálne a systematické porovnávanie požiadaviek jednotlivých pracovných činností a spôsobilostí zamestnancov s tým, či dokážu úspešne vykonávať zverené úlohy.

Úlohou vedúceho zamestnanca - vedúceho MZ, zástupkyne riaditeľky školy pre materskú školu a riaditeľky školy je posúdenie pracovného výkonu zamestnancov a rozpoznanie ich pozitívnych a negatívnych stránok, spolurozhodovanie o spôsobe odmeňovania a motivovania zamestnancov, zlepšovanie vzájomných vzťahov medzi riadiacim zamestnancom a jeho podriadenými spolupracovníkmi a zamestnancami v pracovnom tíme navzájom, osobný vzťah zamestnanca k práci, stotožnenie sa zamestnanca s cieľmi školy. Ďalej slúži na vytvorenie predpokladov pre plánovanie potrieb zamestnancov, prípadne odhalenie dôvodov pre prepúšťanie nevhodných zamestnancov, identifikovanie potrieb ďalšieho vzdelávania a rozvoja zamestnancov, napomáhanie plánovaniu a realizácii ich pracovnej kariéry, odhaľovanie pracovných rezerv a odhaľovanie ciest ako a kedy zvyšovať výkonnosť.

Oblasti hodnotenia učiteľov:

·         plnenie pracovných povinností a úloh, plnenie cieľov školy, vedenie pedagogickej agendy, 

·         vedenie a práca so žiakmi (kvantita, kvalita práce, produktivita práce, dosiahnuté výsledky so žiakmi, plnenie termínov),

·         fungovanie v pracovnom tíme, pracovné a spoločenské správanie (interpersonálne vzťahy, spolupráca),

·         komunikácia, flexibilita, ochota, schopnosť rozhodovať, schopnosť viesť spolupracovníkov, spolupráca s rodičmi žiakov,

·         úsilie učiteľa venované osobnému rozvoju (vzdelávanie, rozvoj vedomostí a zručností, schopností).

Hodnotenie zamestnanca v našej škole prebieha v dvoch rovinách:

·         Neformálne hodnotenie

Je zamerané na priebežné hodnotenie nadriadeným v priebehu výkonu práce. Má príležitostnú povahu, je skôr determinované situáciou daného momentu, pocitom hodnotiaceho. Ide o súčasť každodenného vzťahu medzi nadriadeným a podriadeným, súčasť priebežnej kontroly plnenia pracovných úloh a pracovného správania. Vykonáva ho každý vedúci zamestnanec školy - zástupkyňa riaditeľky školy pre materskú školu bez ohľadu na vzťah priamej nadradenosti voči zamestnancovi a riaditeľka školy.

Ide o dennú kontrolu nástupu na pracovisko a odchodu z pracoviska, nástupu na vyučovaciu hodinu a ukončenie vyučovacej hodiny, nástupu na dozor a vykonávanie dozoru, správanie k žiakom, rodičom, kolegom, úprava zovňajšku učiteľa, dodržiavanie pracovného poriadku, zásad BOZP a OpP, používanie OPP.

·         Formálne hodnotenie

Je racionálnejšie a periodické, vykonáva sa v pravidelnom intervale. Vytvárajú sa z neho dokumenty, ktoré sa zaraďujú do osobných materiálov zamestnanca - slúžia ako podklady pre ďalšiu personálnu činnosť. Jeho výhody sú v lepšom poznávaní .

·         Hodnotí zamestnancov komplexnejšie podľa znalostí, zručností, kvalít,

·         lepšie rozpoznáva, oceňuje, rozvíja silné stránky zamestnanca,

·         lepšie rozpoznáva slabé stránky zamestnanca a umožňuje ich efektívnejšie odstraňovanie,

·         umožňuje lepšie rozpoznať potrebu vzdelávania a rozvojový potenciál zamestnanca, jeho vhodnosti pre vykonávanie náročnejšej práce,

·         sústavnejšie orientuje pozornosť na výkon,

·         zisťuje osobný vzťah zamestnanca k práci, škole ako pracovisku, k cieľom školy, ku žiakom, kolegom, rodičom, k nadriadeným,

·         prispieva k zvyšovaniu pracovnej morálky na pracovisku.

Patrí sem sledovanie výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje - ich prospech, zapájanie žiakov do súťaží, do projektov, tvorba projektov pre žiakov, zapájanie do ďalšieho vzdelávania, tvorba učebných pomôcok, zapájanie do mimoškolskej činnosti, vzájomné hodnotenie učiteľov, hodnotenie učiteľov žiakmi i rodičmi. Neoddeliteľnou súčasťou je hodnotenie vedenia pedagogickej dokumentácie - triedna kniha, triedny výkaz, tvorba časovo-tematických plánov, ich plnenie, vedenie ostatnej písomnej agendy (záznamy o krúžkoch, plán práce triedneho učiteľa, triedne portfólio, zápisnice z rodičovských združení...), aktívna účasť na poradách, zasadnutiach MZ, podieľanie sa tvorbe a realizácii školského výchovného programu, šírenie dobrého mena - zvyšovanie morálneho kreditu školy.

Dôležitou súčasťou je hospitačná činnosť nadriadeného zamestnanca na vyučovaní a písomný záznam z hospitácie s odporučením a opatreniami na skvalitnenie práce učiteľa.

Jedenkrát ročne vedie riaditeľka školy alebo zástupkyne riaditeľky školy so zamestnancami osobný pohovor. Na pohovore sa na základe neformálneho hodnotenia, hospitačnej činnosti, výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov, mimoškolskej činnosti učiteľa hodnotia odborné schopnosti učiteľa a jeho predpoklady na plnenie nových úloh. Súčasťou pohovoru je aj hodnotenie jeho interpersonálnych zručností, čiže ako vychádza s kolegami, nadriadenými, žiakmi i rodičmi. Hodnotí sa jeho prístup k práci - teda napríklad to, či je samostatný, lojálny, spoľahlivý, zodpovedný, dôvody čerpania pracovného voľna, či má vyvinutý zmysel pre sebadisciplínu. Ak ide o manažérsku pozíciu, určite by sa mal pohovor dotknúť aj riadiacich schopností.

 

Kritéria na hodnotenie pedagogických zamestnancov v našej škole

 

Kritéria	Indikátory	Zdroje
Proces vyučovania a učenia sa	plnenie učebných osnov	hospitačná činnosť, zápisnice z MZ, triedna kniha
	rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov	hospitačná činnosť
	dodržiavanie didaktických zásad	hospitačná činnosť,
	uplatňovanie spätnej väzby	hospitačná činnosť,
	uplatňovanie autoevalvácie vo vzťahu k žiakom a k sebe samému	hospitačná činnosť, dotazník
	práca so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami	hospitačná činnosť, pozorovaním
	kontrola a hodnotenie vyučovacej činnosti učiteľa a učebnej činnosti žiakov	hospitačná činnosť, pozorovaním, kontrola písomných prác, anketa, rozhovor
Vzťahy, klíma v triede	komunikácia so žiakmi, kolegami, rodičmi žiakov	pozorovanie, rozhovor,
	komunikácia s verejnosťou	anketa
	morálna autorita
	vytváranie priaznivej klímy
Výsledky	výchovno-vzdelávacie výsledky žiakov
	výsledky na súťažiach, olympiádach
	úspešnosť realizácie projektov
Postoje	k plneniu povinností, vyplývajúcich z náplne práce	rozhovor, pozorovanie,
	k plneniu úloh nad rámec pracovných povinností
	k profesijnému rozvoju
Profesijný rast učiteľa	ďalšie vzdelávanie, sebarozvoj (vrátane orientácie vo všeobecne záväzných právnych a interných predpisoch)	kontrola: evidencie účasti na vzdelávaní,
	publikačná činnosť	publikačnej činnosti, zápisnice z MZ
	uplatňovanie získaných poznatkov	hospitačná činnosť, prezentačná činnosť
Iné úlohy	spracovanie, realizácia a hodnotenie rozvojových projektov školy	pozorovanie, vnútroškolská kontrola vrátane hospitačnej činnosti, prezentačná činnosť, štvrťročný prehľad realizovaných úloh
	organizovanie mimovyučovacích aktivít (krúžková činnosť, konzultačná činnosť, príprava žiakov na súťaže, ...}
	organizovanie mimoškolských aktivít (napr. Deň otvorených dverí, školský karneval, školské besedy, ...}
	estetizácia prostredia triedy a školy
	spracovanie a vyhodnocovanie testov
	tvorba učebného materiálu
	uvádzajúci učiteľ
	zodpovednosť za web – stránku
	tlmočenie a preklady pre potreby školy
	prínos pre školu - propagácia, prezentácia školy na verejnosti, spolupráca s obecným zastupiteľstvom, získanie sponzorstva

 

 IV Školský učebný plán

Obsah vzdelávacích predmetov, ktorý vymedzuje rámcový vzdelávací program je realizovaný prostredníctvom jednotlivých predmetov. Vychádzajúc zo štátneho vzdelávacieho programu, skúseností, tradícií, požiadavky rodičov, dlhodobo dosahovaných výsledkov a koncepcie rozvoja školy orientuje naša škola svoj Školský vzdelávací program predovšetkým na posilnenie vyučovania cudzích jazykov a informatickej  výchovy.

Vzdelávacia oblasť	Predmet	1. ročník		2. ročník		3. ročník		4. ročník
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk	8	-	6	2	6	2	6	2
	Anglický jazyk	-	1	-	1	3	-	3	-
	Rusínsky jazyk	-	1	-	1	-	1	-	1
Príroda a spoločnosť	Prírodoveda	0,5	0,5	1	-	1	-	1	-
	Vlastiveda			1	-	1	-	1	-
Človek a hodnoty	Náboženská výchova	0,5	0,5	1	-	1	-	1	-
Matematika a práca s informáciami	Matematika	4	-	4	-	3	2	3	2
	Informatická výchova	-	1	1	-	1	-	1	-
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie	-	-	-	-	-	-	1	-
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	1	-	1	-	1	-	1	-
	Hudobná výchova	1	-	1	-	1	-	1	-
Zdravie  a pohyb	Telesná výchova	2	-	2	-	2	-	2	-
	Dopravná výchova	-	1	-	1	-	-	-	-
ŠVP+ŠkVP		17	5	18	5	20	5	21	5
Spolu		22		23		25		26

 

V Učebné osnovy

 

Jazyk a komunikácia

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

Charakteristika predmetu

 

Základnou funkciou vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni základnej školy je naučiť žiakov spisovnú podobu materinského jazyka, osvojiť si správny pravopis a gramatiku a najmä rozvíjať vyjadrovacie (komunikačné) schopností a to na úrovni ústnej i písomnej.

Predmet slovenský jazyk a literatúra má komplexný charakter, pretože spája jazykovú, slohovú zložku, písanie, literárnu zložku a čítanie. Do literárnej výchovy ako integrujúci prvok možno zahrnúť tzv. tvorivé písanie. Považujeme ho i za prostriedok preniknúť do významovej a estetickej hĺbky literárneho diela. Tvorivé písanie sa tak stáva pre žiaka zdrojom poznania v oblasti lexiky, syntaxe, štylistiky, noetiky a poetiky, v neposlednom rade aj čítania. Ide teda o akési spojené nádoby, kde vedomostná úroveň a zručnosti sa spätne využívajú v jednotlivých zložkách predmetu. V minulosti, chápeme tým obdobie posledných desaťročí, sa kládol v materinskom jazyku akcent najmä na zvládnutie jazykovej zložky predmetu, kde učiteľ zdôrazňoval potrebu ovládať pravopis jazyka (syntax, morfológiu, lexikológiu), pričom písomná a ústna komunikácia bola podhodnotená. Jazyk slovenský ako vyučovací jazyk má primárne a nezastupiteľné miesto vo vyučovacích predmetoch, pretože vytvára predpoklady na zvládnutie ďalších vyučovacích predmetov. Slovenčina je štátnym jazykom na území SR. Ovládanie štátneho jazyka na dobrej úrovni zabezpečuje žiakom možnosť nielen dobre zvládnuť školské vzdelávanie, ale i úspešné uplatnenie sa na trhu práce. Je nesporné, že úroveň výsledkov vyučovania slovenčiny v praktickom živote nie je uspokojivá, ba ovládanie jazyka nie je na patričnej úrovni. Máme na mysli používanie spisovnej formy jazyka v úradoch, v televízii, v rozhlase, iných médiách a kultúrnych ustanovizniach. Príčin je hneď niekoľko. Jazyk musí žiak dobre poznať, aby ho mohol dobre využívať, aby ním mohol myslieť, cítiť. Bez jazyka niet komunikácie, je stavebným materiálom nášho konania, je pilierom vedomostí. Každá zložka jazyka vplýva na jazykový prejav žiaka a odráža sa v jeho myslení.

 

1. ročník

Jazyk slovenský v 1. ročníku základnej školy má prioritné a špecifické postavenie. Schopnosť čítať a písať je jedna zo základných životných kompetencií, ktorých základ žiaci získavajú práve v 1. ročníku ZŠ. Žiak si z predškolského obdobia prináša so sebou určité jazykové zručnosti a návyky, ktoré má následne rozvíjať z viacerých aspektov. K hlavným aspektom patrí rozvoj slovnej zásoby, získanie základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry, ktoré by mal zvládať na elementárnej úrovni. V rámci zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením. Nezanedbateľnou je i emocionálna stránka jazykovej výchovy – vytváranie kladného vzťahu k čítaniu a knihám, a prostredníctvom nich k materinskému jazyku, ako nositeľovi národných tradícií a formovania národného povedomia žiaka. Písanie je základným nástrojom gramotnosti a zároveň slúži aj ako prostriedok dorozumievací a komunikačný. Na hodinách písania sa žiaci učia písať predpísané tvary písmen a číslic (latinka) s ohľadom na dodržiavanie hygienických a estetických zásad. V oblasti slohu sa učia žiaci vyjadrovať v krátkych ústnych prejavoch, odpovedajú na otázky, vedia sformulovať prosbu a poďakovanie, vedia sa ospravedlniť poblahoželať blízkym osobám, formulovať krátku správu.

Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom jazykového vyučovania je naučiť žiakov nielen základné pojmy a poučky, ale naučiť ich myslieť v súvislostiach, komunikovať (ústne a písomne) na primeranej úrovni a naučiť ich rozumieť jazykovým prejavom z obsahovej stránky. Nezanedbateľnou je i literárna zložka jazyka. Prostredníctvom nej sa žiaci zoznamujú s literárnymi dielami a ich tvorcami a vytvárajú si k nim kladný vzťah.

Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni ZŠ je predovšetkým:

- osvojiť si základy písanej reči (čítania a písania)

- poskytovať bohaté skúsenosti s významom – komunikačnou a vzdelávacou funkciou písanej reči

- osvojiť si elementárne vedomosti v rovine lexikálnej, morfologickej, syntaktickej a štylistickej

- osvojiť si základné pravidlá pravopisu a znalosť písma

- získať základné poznatky o zvukovej stránke jazyka

- osvojiť si návyky správnej výslovnosti

- poznávať jazykové prostriedky a vedieť ich využívať v jazykovom systéme

- prehlbovať si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa

- jazykové prostriedky vedieť vzájomne prepájať v jazykovom systéme

- viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej)

Stratégie vyučovania

Metódy a formy, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa, ktorým je spisovné ovládanie reči v ústnom i písomnom prejave sú rôzne a rôzni autori ich odporúčajú používať individuálne. Ide najmä o to, aby boli čo najúčinnejšie a najefektívnejšie pre daný druh učiva, s ohľadom na toho ktorého žiaka. Doteraz bola situácia taká, že mnohí učitelia (a je ich väčšina i dnes) žiadajú presné usmerňovanie, návody na vyučovanie, konkrétne odporúčania a to tak v metódach a formách ako i v učebných osnovách. Tak sme boli zvyknutí roky v učiteľskej praxi.. Bolo to násilné, ale pohodlné, bez akejkoľvek individuálnej zodpovednosti a najmä bez tvorivosti. Tvorivosť je ten prvok, ktorý sa má uplatňovať nielen v didaktike predmetu, ale rovnako u žiaka ako i učiteľa. Výsledkom tvorivej spolupráce učiteľ – žiak je správne používanie jazyka a jeho uplatňovanie v praktickom živote aj v písomnom prejave. Tento proces by sa mal diať automaticky bez toho, aby si žiak uvedomoval zákonitosti stavby jazyka a jeho usporiadania.

Systematická spolupráca pôsobiaca v interakcii učiteľ – žiak sa bude smerovať k hlbšiemu poznaniu materinského jazyka, k väčšej hrdosti a úcte k jazyku, čo v praxi znamená, že žiaci budú svoj jazyk poznať, budú ho vedieť používať, budú ním tvorivo myslieť a bez ťažkosti sa budú ním aj písomne vyjadrovať.

Pri výučbe čítania a písania využívame najmä:

·         motivačné rozprávanie a motivačný rozhovor  (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)

·         didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov  a spontánnosti)

·         problémová metóda (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)

·         rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)

·         demonštračná metóda (demonštrácia predmetov, javov a činností)

·         kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania)

·         heuristická metóda (učenie sa riešením problémov)

·         dramatizácia (rozvoj vnímania, predstavivosti, pevnej vôle a prežívania)

KOMPETENCIE – SPÔSOBILOSTI :

V 1. ročníku sa rozvíjajú najmä poznávacie a rečové kompetencie.

Percepčno-motorické zručnosti 

·         samostatne čítať písmená abecedy, slová , jednoduché vety, krátky súvislý text  a arabské číslice

·         samostatne písať jednoduché texty s dôrazom na dodržiavanie základných parametrov písma (písaná a tlačená podoba), podľa predlohy odpísať alebo podľa diktovania napísať jednoduchý text a arabské číslice

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti  

·         zapamätať si základné informácie a fakty a vedieť ich použiť v praxi

·         v písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 1. ročník Z 

Analytické zručnosti

·         v prípravnej etape nácviku čítania vedieť určiť prvú hlásku slova na základe sluchového rozlišovania

·         analyzovať zvukovú rovinu jazyka na úrovni vety, slova,  slabiky  

Tvorivé zručnosti

·         porozprávať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh)

·         porozprávať príbeh podľa predlohy (podľa obrázkov, podľa názvu)

·         dokončiť rozprávanie alebo neukončenú rozprávku alebo iný literárny žáner

·         zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text

 Verejná prezentácia textu, verejný prejav

·         pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť na primeranej úrovni žiaka 1. ročníka ZŠ

·         osvojiť si správnu výslovnosť

·         reprodukovať umelecký text (doslovne, podrobne, stručne)

Informačné zručnosti

·         vedieť využívať možnosti vyhľadania si daných informácii formou kníh, slovníkov, encyklopédií, internetu (na primeranej úrovni žiaka 1. ročníka ZŠ)

Komunikačné zručnosti

·         adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu

·         vyjadrovať sa neverbálne a reagovať na neverbálnu komunikáciu

·         postupne naučiť žiaka verejne sa prezentovať a obhájiť si vlastný názor (na primeranej úrovni žiaka 1. ročníka ZŠ)  

V súčasnosti sa na vyučovaní čítania v 1. ročníku  používajú vzhľadom na platné používané

učebnice  dve základné metódy:

-          hlásková analyticko – syntetická

-          syntetická metóda

 

Pre hláskovú analyticko – syntetickú metódu:

 

1. Rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopností
2. Analytické činnosti: veta, slovo, slabika
3. Grafické znázorňovanie vety
4. Grafické delenie slov na slabiky
5. Určovanie pozície hlások v slove
6. Detailná analýza slova na hlásky
7. Poznávanie písmen
8. Čítanie slov po písmenách

 

Pre syntetickú metódu.

 

1.    Rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopností

2.    Veta, slovo, slabika

3.    Analytické činnosti -  len analýza slova na slabiky

-          rozlišovanie a určovanie prvej hlásky v slove

4.    Cvičenie sluchového a zrakového rozlišovania

5.    Zoznamovanie sa s písmenami veľkej tlačenej abecedy prostredníctvom nápovedných obrázkov a sluchového rozlišovania hlások na začiatku slova

6.    Sluchová syntéza hlások do slabiky

7.    Písanie veľkých tlačených písmen – ako podpora pochopenia princípu čítania

 

 

Nácvičné / šlabikárové / obdobie

 

Cieľom nácvičného obdobia je osvojovanie si čítania v týchto tematických celkoch:

   

1.    Využívanie písmen veľkej tlačenej abecedy pri čítaní pre uľahčenie a urýchlenie

chápania princípu čítania

2.    Osvojovanie – čítanie písmen slovenskej  abecedy

3.    Detailná analýza slov a určovanie pozície hlások v slove

4.    Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú otvorené slabiky

5.    Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú slabiky so spoluhláskovou skupinou

6.    Čítanie slabík, slov, viet a textov so spoluhláskovou skupinou

7.    Čítanie slov, viet, textov so slabičnými r- ŕ, l – ĺ

8.    Čítanie písaných písmen, slabík, slov, viet, textov

 

   Ďalšie ciele plnené v rámci zložky čítanie:

 

1.    Oboznámiť žiakov s interpunkčnými znamienkami

2.    Rozumieť pojmom rozprávka, príbeh, báseň, text, nadpis, riadok, autor

3.    Viesť žiakov k uvedomovaniu si významu a špecifických funkcií čítania a písania  v každodenných životných situáciách

Čítankové obdobie

 

Čítankové obdobie treba chápať ako obdobie zdokonaľovania nadobudnutých zručností , ale najmä obdobím ich využívania pri čítaní s porozumením v praktických i vzdelávacích činnostiach.

 

Ciele čítankového obdobia sú zamerané na :

 

1. Zdokonaľovanie techniky čítania
2. Čítanie s porozumením
3. Cvičenie správnej intonácie
4. Voľná reprodukcia prečítaného textu
5. Vyjadrenie pocitov vyvolaných prečítaným textom
6. Príprava na prechod k tichému čítaniu

 

Požiadavky na vedomosti a zručnosti:

Žiak

-          pozná a vie prečítať všetky písmená slovenskej abecedy

-          pri čítaní  vie spájať hlásky do slabík

-          pri čítaní dlhších slov si ho vie vyslabikovať  / nie dvojité čítanie /

-          chápe význam prečítaného slova

-          chápe obsah prečítanej vety a krátkeho súvislého textu

-          vie rozlíšiť pojmy : text, riadok, článok, nadpis

-          pozná funkciu interpunkčných znamienok

-          intonačne správne číta

PÍSANIE

Prípravné obdobie

 

Spočíva predovšetkým v plnení nasledujúcich cieľov:

1.    systémom uvoľňovacích cvikov zlepšiť jemnú motoriku zápästia a prstov

2.    nácvik písania cvikov od jednoduchých po zložitejšie

3.    postrehnúť základné čiary a línie v písacích cvikoch

 

Nácvičné obdobie

 

Cieľom písania v nácvičnom období  je osvojovanie si písania v týchto tematických celkoch:

   1. Osvojovanie si písania písmen slovenskej abecedy v poradí závislom od používaných

    učebníc a písaniek

   2. Spájanie písmen do slabík a slov

   3.Odpis písaných písmen, slabík, slov a viet

4. Prepis tlačených písmen, slabík ,slov a viet

   5. Písanie slov a jednoduchých viet podľa diktovania

   6. Podporovanie vlastného a tvorivého písania veľkou tlačenou abecedou

 

Pravopisné javy:

 

1. Správna skladba slova  / týka sa vynechávania a zámeny hlások/
2. Veľké písmeno na začiatku vety
3. Ukončenie oznamovacej, opytovacej a rozkazovacej vety
4. Písanie osobných mien
5. Označenie  dlhej samohlásky

Čítankové obdobie

Ciele písania v čítankovom období sú zamerané na:

 

1. Zdokonaľovanie techniky písania
2. Odpis a prepis textu
3. Písanie podľa diktovania
4. Precvičovanie pravopisných javov predpísaných pre 1. ročník
5. Vytváranie spôsobilostí samostatne sa písomne vyjadrovať

 

Požiadavky na vedomosti a zručnosti:

 

Žiak vie používať písmená písanej abecedy a arabské číslice v nasledujúcich činnostiach:

-          vie čitateľne napísať písmená písanej abecedy a arabských číslic

-          dokáže správne spájať písmená v slovách

-          vie z písanej predlohy čitateľne a správne odpísať slová, text

-          vie členiť vety na slová, slová na slabiky

-          podľa diktovania dokáže správne napísať slová

-          podľa diktovania vie správne napísať vety

-          vie správne napísať dĺžeň, vlastné mená píše s veľkým začiatočným písmenom

-          na začiatku vety píše veľké písmeno

2. ROČNÍK

       Predmet slovenský jazyk a literatúra má komplexný charakter, pretože spája jazykovú, slohovú zložku, písanie, literárnu zložku a čítanie.    Jazyk slovenský v 1. a 2. ročníku základnej školy má prioritné a  špecifické postavenie. Schopnosť čítať a písať je jedna zo základných životných kompetencií, ktorých základ žiaci získavajú v 1. ročníku ZŠ a v ďalších ho prehlbujú. K hlavným aspektom rozvíjania už získaných jazykových zručnosti a návykov patrí rozvoj slovnej zásoby, získanie základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry. V rámci zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením, verbálnu a neverbálnu komunikáciu. Nezanedbateľnou je i emocionálna stránka jazykovej výchovy – vytváranie kladného vzťahu k čítaniu a knihám a prostredníctvom nich k materinskému jazyku. Písanie je základným nástrojom gramotnosti. Na hodinách písania si žiaci precvičujú už naučené tvary písmen a číslic s ohľadom na dodržiavanie hygienických a estetických zásad. Žiaci sa učia vyjadrovať v krátkych ústnych prejavoch, odpovedajú na otázky, vedia sformulovať prosbu a poďakovanie, vedia sa ospravedlniť, poblahoželať blízkym osobám, formulovať krátku správu, stručne reprodukovať prečítaný text, pracovať s textom.

CIELE PREDMETU:

Cieľom jazykového vyučovania je rozvíjanie a preferovanie komunikačných schopností žiakov, ktoré budú východiskom ich ďalšieho vzdelávania v slovenskom jazyku i v ostatných vyučovacích predmetoch s ohľadom na ich špecifické potreby. Preferovať komunikatívno – zážitkový model,  podnecovať aktivitu žiakov,  vytvárať u žiakov hodnoty a postoje zamerané na príjem umeleckého textu – čítanie, deklamácia, počúvanie, analýza, interpretácia a hodnotenie, budovať sebadôveru žiakov, viesť ich k vyjadrovaniu vlastných postojov a názorov, k zvládnutiu základných pravidiel medziľudskej komunikácie, pozitívnemu vzťahu k jazyku v rámci interkultúrnej komunikácie. Výsledkom činnosti na hodinách sú projekty, ich verejná prezentácia.           

 Cieľom vyučovania slovenského jazyka v 1. a 2. ročníku ZŠ je predovšetkým:

v gramatike:

·         osvojiť si základy písanej reči (veľké a malé písmená, písané a tlačené písmená, samohlásky, spoluhlásky, dvojhlásky, arabské číslice)

·         získať základné poznatky o zvukovej rovine jazyka a pravopise

·         hlásky, slabiky, slová,

·         delenie hlások: samohlásky (krátke, dlhé), spoluhlásky (tvrdé, mäkké), dvojhlásky

·         diakritické znamienka: dĺžeň, mäkčeň, vokáň, dve bodky

·         interpunkčné znamienka: bodka, otáznik, výkričník, čiarka, zátvorka, dvojbodka

·         melódia vety: oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie, zvolacie

·         slabikotvorné hlásky l, ĺ, r, ŕ,  výslovnosť a výskyt ä

·         získať základné poznatky o syntaktickej / skladobnej rovine  –   jednoduchá      veta, vety podľa obsahu: oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia,  želacia, zvolacia

·         osvojiť si návyky správnej výslovnosti

v slohu:

·         pozdrav, oslovenie, tykanie - vykanie, predstavenie sa, prosba - želanie, privítanie, rozlúčenie, poďakovanie, ospravedlnenie sa, vyjadrenie súhlasu - nesúhlasu, blahoželanie ústne aj písomné, adresa, pohľadnica, súkromný list, tvorba otázok, žiadosť o informáciu, rozhovor, telefonický rozhovor, osnova, rozprávanie, ústny opis predmetu, ústny opis ilustrácie a obrázka, nápis, nadpis, SMS, e-mail

v literárnej výchove:

·         osvojiť si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa

·         viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej)

·         všeobecné pojmy: ilustrácia, autor - spisovateľ, čitateľ - divák, kniha, časopis, noviny, knižnica, text, bábkové divadlo, bábka

·         literárne žánre: vyčítanka, hádanka, báseň, ľudová pieseň, rozprávka

·         štylizácia textu: zdrobnenina

·         štruktúra diela: nadpis, dej       

STRATÉGIE VYUČOVANIA:

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame  na obsah vyučovania, na individualitu žiakov a klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre daný predmet. Pri výučbe slovenského jazyka využívame najmä:

·         motivačné rozprávanie a rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)

·         didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov  a spontánnosti)

·         problémová metóda (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)

·         rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)

·         demonštračná metóda (demonštrácia predmetov, javov a činností)

·         kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania – napr. vo dvojiciach)

·         heuristická metóda (učenie sa riešením problémov)

·         dramatizácia (rozvoj vnímania, predstavivosti, pevnej vôle a prežívania)

·         výklad učiteľa

·         prezentačná metóda (prezentácia s využitím dataprojektoru)

·         samostatná práca žiakov (s pracovným listom, s počítačom, s internetom)

·         projektové, zážitkové vyučovanie

KOMPETENCIE – SPÔSOBILOSTI :

V 2. ročníku sa rozvíjajú najmä poznávacie, rečové a čitateľské kompetencie.

Motorické zručnosti

·         samostatne písať jednoduché texty s dôrazom na dodržiavanie základných parametrov písma (písaná a tlačená podoba)

·         podľa predlohy odpísať alebo podľa diktovania napísať arabské číslice v súvislosti s matematikou

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti 

·         zapamätať si základné informácie a fakty a vedieť ich používať v praxi

·         vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi

·         v písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 2. ročník ZŠ

Analytické zručnosti a interpretačné zručnosti

·          uskutočniť jazykovú analýzu textu, vyhľadávať jazykové javy, vyhodnocovať ich   a postupne zatrieďovať

·         prerozprávať obsah prečítaného textu

·         vyjadriť svoje pocity a zážitky z prečítaného textu

Tvorivé zručnosti

·         tvoriť a ústne prezentovať vlastný text

·         napísať a porozprávať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh)

·         porozprávať príbeh podľa predlohy (podľa obrázkov, podľa názvu)

·         dokončiť rozprávanie alebo neukončenú rozprávku alebo iný literárny žáner

·         zdramatizovať rozprávku

·         dbať na správny prednes, artikuláciu, gestikuláciu, pohyb

Technika čítania a verejná prezentácia textu, verejný prejav

·         správne, plynule a s porozumením čítať nahlas aj potichu na primeranej úrovni žiaka 2. ročníka ZŠ

·         pri ústnom prejave a hlasnom čítaní dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť na primeranej úrovni žiaka 2. ročníka ZŠ

·         recitovať básne a úryvky z prózy

·         pri čítaní dramatických textov výrazne reprodukovať priamu reč

Informačné zručnosti

·         vedieť využívať možnosti vyhľadania si daných informácii formou kníh, slovníkov, encyklopédií, internetu (na primeranej úrovni žiaka 2. ročníka ZŠ)

·         orientovať sa v školskej knižnici

Komunikačné zručnosti

·         adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu

·         vyjadrovať sa neverbálne a reagovať na neverbálnu komunikáciu

·         postupne naučiť žiaka verejne sa prezentovať a obhájiť si vlastný názor (na primeranej úrovni žiaka 2. ročníka ZŠ)

 

Obsah učiva v 2. ročníku
Tematický celok	Hláskoslovie a pravopis	Slovná zásoba	Gramatika	Komunikačné činnosti
Poznávací cieľ	Hláska a písmeno • Rozdelenie hlások: samohlásky – krátke a dlhé; dvojhlásky; samohláska ä; slabikotvorné r/r – l/l ; spoluhlásky – tvrdé a mäkké. • i – y ako jedna hláska, ale dve písmená. Písanie i/í po mäkkých a y/ý po tvrdých spoluhláskach v koreni domácich slov. • Písanie spoluhlások d, t, n, l s mäkčeňom a bez neho (v domácich slovách pred e, i a dvojhláskami). • Písanie veľkých písmen v menách osôb a v zemepisných názvoch z blízkeho okolia.	• Delenie slov na slabiky Formou hry so slovom viest žiakov k pochopeniu, že slovo sa skladá zo slabík a hlások a že je prostriedkom na tvorbu vety	• Spájanie slov do viet. Formou hier so slovami tvoriť vety z rozsypaných slov, obmieňať poradie slov vo vete, rozširovať a zmenšovať počet slov vo vete, obmieňať tvary slov vo vete, dokončiť začatú vetu podľa svojej predstavy...). • Písanie veľkých písmen na začiatku vety a interpunkčných znamienok na konci vety (bodka, otáznik, výkričník, tri bodky)	• Hovorenie Porozprávať o obrázku, ústne vyjadriť súvislosť medzi ilustráciou a obsahom prečítaného textu. Vyjadriť svoj názor na ilustráciu v knihe. Porozprávať svoj zážitok (v dvojiciach, v skupine, celej triede). Usporiadať obrázky podľa časovej a príčinnej súvislosti a porozprávať príbeh podľa série obrázkov. • Počúvanie S porozumením počúvať inštrukcie učiteľa a vedieť ich sformulovať vlastnými slovami Počúvať rozprávanie spolužiakov a vedieť sformulovať otázku. • Čítanie V prečítanom texte vedieť vyhľadať informáciu, ktorá je v ňom explicitne uvedená. V prečítanom texte vedieť vyhľadať informáciu, ktorá je v ňom uvedená synonymným spôsobom. Po prečítaní časti príbehu sformulovať svoju predstavu o pokračovaní textu.
Komunikačný cieľ	• Precvičovať zrozumiteľnú výslovnosť hlások ako predpoklad efektívnej komunikácie. • Spresňovať výslovnosť hlások. • Spresňovať výslovnosť krátkych a dlhých samohlások (uvedomene používať kvantitu na rozlíšenie významu slov). • Poznať vzťah medzi písaním a výslovnosťou samohlásky ä. • Získať základy fonetického a slabičného pravopisného princípu pri písaní domácich slov. • Použiť vlastné mená v písaní adresy.	• Delenie slov na slabiky využívať pri rozdeľovaní slov na konci riadku (len otvorené slabiky). • Zmenou hlásky/písmena alebo slabiky v slove utvoriť nové slovo a poznať jeho význam. • Pri overovaní pravopisu a poznávaní významu slov používať slovníky a encyklopédie (tlačené aj elektronické).	• V ústnom prejave melódiou zreteľne ohraničiť výpovede. • Pri čítaní a v spontánnom prejave rozlíšiť melódiu oznamovacej, opytovacej, rozkazovacej a želacej vety. • Porovnať podobnosti a rozdiely medzi vetami s rozdielnym počtom slov a s rozdielnym poradím slov. • Vedieť sformulovať otázku k prečítanému/počutému textu. • Vedieť sformulovať oznamovaciu vetu ako reakciu na počutý alebo prečítaný text. • Vedieť sformulovať želanie a vyjadriť svoj pocit. • Pomocou zvolacej vety vyjadriť emócie.	• Písanie Napísať nadpis k obrázku. Napísať nadpis k sérii obrázkov. Napísať krátku reakciu na počutý/prečítaný text.
Kľúčové kompetencie	• Komunikačná Osvojiť si základy princípu zdvorilosti a kooperácie v každodennej komunikácii (pozdrav, oslovenie, vedieť prevziať slovo v dialógu v skupine, predstaviť sa, prosba, poďakovanie, ospravedlnenie; základy neverbálnej komunikácie: nadviazať očný kontakt, vhodný postoj a gestá pri hovorení pred skupinou spolužiakov) • Kognitívna Analyzovať celok na časti a syntetizovať časti do celku (text – veta – slovo – slabika – hláska). Formou hier s hláskami a písmenami, slovami a vetami rozvíjať fluenciu, flexibilitu a originalitu myslenia. Učiť sa vyhľadávať informácie o jazyku v tlačených slovníkoch a encyklopédiách, aj v elektronických zdrojoch. Získať bázovú gramotnosť, rozvíjať základy funkčnej gramotnosti. • Sociálna Participovať na spoločnej komunikácii i na spoločnej činnosti.

3.ročník

1. Charakteristika predmetu

Slovenský jazyk a literatúra má komplexný charakter, spája jazykovú, literárnu, slohovú zložku a písanie. K hlavným aspektom patrí rozvoj slovnej zásoby, získavanie základov pravopisu a znalosti z oblasti pravopisu.  V gramatike sa kladie dôraz na praktické využívanie poznatkov s abecedou pri vyhľadávaní nových informácií v encyklopédiách a slovníkoch. Základom je rozširovanie aktívnej slovnej zásoby o vybrané a príbuzné slová, slová s rovnakým a opačným významom. Žiaci sa oboznamujú s ohybnými slovnými druhmi, vedia ich definovať a prakticky používať v texte a pri tvorbe textov. V zložke literárna výchova sa zlepšujú čitateľské zručnosti zamerané na porozumenie textu. Rozvoj vlastnej tvorby sa opiera o prácu s detským literárnym textom, verbálnu a neverbálnu komunikáciu. Vytvára sa kladný vzťah k čítaniu a knihám. V slohovej výchove sa žiaci učia používať písomnú medziľudskú komunikáciu, krátko a výstižne používať presné pojmy a názvy v novodobej komunikácii. Rozvíjajú si aplikačné, analytické, tvorivé a motorické zručnosti pri vyhľadávaní inzerátov, tvorbe pozvánok a verejnej prezentácií reklamy.

Predmet formuje budúci vzťah k rodnému jazyku, starostlivosť o jazykovú kultúru, vzťah k jazykovému vzdelávaniu, dôveru v seba samého, úctu k rodisku, škole a posilňuje pozitívne vzťahy. Realizáciou humanistickej koncepcie výučby predchádza preťaženosti žiakov. Vyučovací predmet má centrálne postavenie vo vzdelávaní, pretože vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov.

2. Ciele predmetu

Hlavným cieľom je rozvíjanie komunikačných schopností, ktoré budú východiskom ich ďalšieho vzdelávania nielen v slovenskom jazyku, ale aj v ostatných vyučovacích predmetoch. Z hlavného cieľa vyplývajú nasledujúce čiastkové ciele:

V gramatike:

• osvojiť si abecedu
• rozširovať aktívnu slovnú zásobu o vybrané a príbuzné slová
• oboznámiť sa ohybnými slovnými druhmi
• osvojiť si výslovnosť a pravopis ä a slabikotvorných hlások l,ĺ, r, ŕ
• vedieť pracovať so slovníkmi a encyklopédiami, ...
• rozlišovať a vyhľadávať slovné ohybné druhy
• tvoriť vety na určený slovný druh
• správne aplikovať gramatické javy v písomnom prejave
• tvoriť slová s podobným a opačným významom

V literárnej výchove:

• osvojiť si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa
• nadobúdať lepšie čitateľské zručnosti, vedieť vyjadriť pocity, zážitky z prečítaného textu verbálne i neverbálne
• pokúsiť sa o dramatizáciu textu alebo zahrať divadielko
• vedieť určiť hlavnú myšlienku textu a vedieť tvoriť k textu otázky
• poznať pojmy : poézia, próza, verš, odsek

: ľudová slovesnosť, ľudová rozprávka, autorská rozprávka, povesť

: hlavná postava, vedľajšia postava

: prirovnanie, pranostika, príslovie, porekadlo

V slohu :

• vedieť napísať list, poznať jeho časti, poznať význam korešpondencie, jej druhy
• rozprávať príbeh podľa osnovy s dodržaním časovej postupnosti a príčinnej súvislosti
• sformulovať základnú informáciu do krátkej správy
• vyhľadať a napísať inzerát
• charakterizovať pojem reklama a posúdiť jej hodnovernosť
• sformulovať a napísať pozvánku
• písomne opísať predmet, ilustráciu, text, ...
• vedieť informácie o vizitke

3. Obsah

Zahŕňa rozsah učiva, ktorý sa má žiakovi odovzdať, sprostredkovať ako záväzne, základné učivo z daného tematického celku, aby sa zabezpečila požadovaná úroveň vzdelávania žiaka v materinskom jazyku. Ak žiaci zvládnu základné učivo, učiteľ má možnosť diferencovať nároky na žiakov v súlade s ich schopnosťami a záujmami. Predmet Slovenský jazyk a literatúra v 3. ročníku spája jazykové vyučovanie / jazykovú zložku, slohovú výchovu, písanie, ktoré nie sú navzájom oddelené ale tvoria integrálnu súčasť/ a literárnu výchovu / čítanie a literárna výchova /

Žiaci veku primeranou formou získavajú základné poznatky z písania, zo zvukovej stránky jazyka, z pravopisu a morfológie. Javy v slohovej výchove sa preberajú v súlade s jazykovými javmi a s využitím textov v literatúre s dôrazom na rozvoj komunikačných zručností. Obsahom vyučovania literatúry je súbor umeleckých ukážok a diel zo slovenskej a svetovej literatúry, ktorý zodpovedá ontogenetickým možnostiam žiakov – čitateľov

4. Stratégie vyučovania – metódy a formy práce

Stratégie vyučovania kladú nároky na samostatnosť, tvorivosť a organizáciu práce učiteľa. Využívanie stratégií umožňuje učiteľovi úspešne vyučovať a žiakovi úspešne sa učiť. Učiteľ si formy a metódy vyberá a používa podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné, aktivizujúce, tvorivé a humanizujúce. Správne zvolenými metódami a formami práce vytvára atmosféru , v ktorej sa žiak môže učiť bez strachu a stresu, podnecuje prirodzenú zvedavosť, motivuje k aktívnemu učeniu, podporuje sebahodnotenie, aby žiak poznal svoje prednosti i chyby, vytvára podmienky pre úspešnosť každého žiaka ako i pozitívnu pracovnú atmosféru. Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu žiakov tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre predmet. Pri výučbe Slovenského jazyka a literatúry využívame najmä:

– motivačné rozprávanie a rozhovor / aktivizovanie poznatkov a skúsenosti žiakov /

– didaktické hry / sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti /

– problémová metóda

– rozprávanie / vyjadrovanie skúsenosti a aktívne počúvanie /

– demonštračná metóda / demonštrácia predmetov, javov, činností /

– dramatizácia / rozvoj vnímania, predstavivosti, pevnej vôle, prežívania /

– výklad a vysvetľovanie učiva

– prezentačná metóda / prezentácia s využitím interaktívnej tabule /

– inovatívna metóda, metóda otázok a odpovedí

– samostatná práca žiakov /s učebnicou, pracovným zošitom, počítačom, internetom /

– skupinové , projektové, zážitkové, dialogické vyučovanie, práca vo dvojici

– skúšanie / ústne, písomné, praktické /

– návšteva knižnice, výstav, účasť na literárnych a recitačných súťažiach, ...

5. Požiadavky na výstup

Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov sú sformulované ako očakávané výkony žiakov nielen pri rešpektovaní charakteru daného učiva – jeho obtiažnosti, náročnosti, ale aj zásady primeranosti, aby podľa nich bolo možné merať a hodnotiť zvládnutie učiva. Žiaci si učivo osvojujú špiralovite, aby získali kvalitné ortoepické a ortografické vedomosti a zručnosti.

Jazyková zložka:

Žiak vie

• rozdeliť slová na slabiky, zo slabík utvoriť slová
• že spoluhlásky l, ĺ, r, ŕ môžu nahradiť samohlásku a vytvoriť slabiky
• ovláda tlačenú a písanú podobu abecedy, vie zoradiť slová v abecednom poradí
• vie vyhľadať slovo podľa abecedy v encyklopédii, v telefónnom zozname
• rozoznať obojaké spoluhlásky, vie ich vymenovať
• že po obojakých spoluhláskach píšeme i, í alebo y, ý
• zadefinovať vybrané slová, vie, že po nich píšeme y, ý
• rozoznať vybrané slová a príbuzné slová
• zadefinovať, kedy po obojakej spoluhláske píšeme i, í
• vybrané slová používať izolovane, aj v slovných spojeniach a v texte
• zadefinovať podstatné mená, opýtať sa na ne správnou otázkou, vie ich nájsť v cvičeniach
• vie rozlíšiť všeobecné a vlastné mená
• uplatniť správny pravopis vo vlastných podstatných menách osôb, zvierat, miest, obcí, vrchov, riek, potokov, štátov, ...
• zadefinovať a vyhľadať slovesá v texte, tvorí synonymá
• zadefinovať a vyhľadať prídavné mená / akostné / v texte, vie tvoriť antonymá
• krátku definíciu zámen, vie ich vymenovať a vyhľadať v texte, cvičeniach, vie ich používať pri komunikácii s inými osobami
• povedať jednoduchú definíciu čísloviek, vie vyhľadať základné, radové alebo iné číslovky, ktoré pozná alebo sa s nimi stretol v cvičeniach, v textoch
• pri bežnej komunikácii používať slovný druh – číslovky, správne napísať číslovky do 1 000 a uplatniť ich pravopis v texte

Čítanie a literárna výchova:

• vymenovať knihy pre deti, ktoré pozná z domu alebo z knižnice
• vymenovať najznámejších detských spisovateľov a básnikov
• vyrozprávať krátky dej z prečítanej knihy alebo povedať obsah
• rozoznať poéziu od prózy, v poézii vie určiť strofu, verš a rým, v próze rozozná odseky
• čo je ľudová slovesnosť a ktoré literárne útvary obsahuje
• pozná pojem pranostika, vie ju svojimi slovami charakterizovať, vyhľadať, niektoré najznámejšie vie povedať
• čo je ľudová rozprávka a autorská rozprávka, pozná rozdiely medzi nimi, vie uviesť príklady
• vyhľadať a utvoriť prirovnania
• členiť text, vie pomenovať výchovný cieľ, určiť hlavnú a vedľajšie postavy
• definovať príslovie a porekadlo, vie ich vyhľadať a povedať výchovný cieľ
• definovať pojem povesť, vie určiť hlavnú myšlienku povesti

Komunikačná zložka – sloh

• písomne zoštylizovať jednoduchý list, rozozná časti listu, ovláda pravopis oslovenia, vie sa podpísať vlastným menom
• porozprávať udalosť alebo zážitok podľa osnovy, pri rozprávaní dodržať časovú postupnosť
• napísať jednoduchý oznam prostredníctvom SMS správy, e-mailom, alebo klasicky prostredníctvom korešpondenčného lístka , správu vie sformulovať tak, aby obsahovala základné informácie
• vyhľadať inzerát v časopise, novinách, vie ho sformulovať a napísať
• vlastnými slovami charakterizovať pojem reklama, rozlíšiť druhy reklám, sformulovať krátky reklamný text a vedieť posúdiť hodnovernosť reklamy
• písomne sformulovať text pozvánky na ľubovoľné podujatie, ovláda prvky, ktoré nesmú v pozvánke chýbať / miesto, čas, program, kto pozýva / , vie pozvánku primerane graficky ozvláštniť
• opísať prvky, z ktorých sa predmet skladá, napísať funkciu predmetu, jeho praktické využitie, opis zostaviť podľa odsekov
• opísať ilustráciu ku konkrétnemu literárnemu textu
• predstaviť prostredníctvom vizitky, sám si ju zhotoviť podľa predlohy alebo vlastnej fantázie

Kľúčové kompetencie

Percepčno – motorické zručnosti:

– odpísať alebo podľa diktovania napísať text a arabské číslice

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti:

– zapamätať si základné informácie a vedieť ich použiť v praxi

– v písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 3. ročník ZŠ

Analytické zručnosti:

– vyhľadávať jazykové javy v texte

– prerozprávať obsah prečítaného textu

– vyberať a hodnotiť získané informácie, spracovať ich a využiť

– dokázať sa vyjadrovať prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov

Tvorivé zručnosti:

– porozprávať krátky príbeh / vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh /

– porozprávať príbeh podľa predlohy, podľa obrázkov, podľa názvu

– dokončiť rozprávanie alebo neukončenú rozprávku alebo iný literárny žáner

– zdramatizovať kratší prozaický alebo básnicky text

– dbať na správny prednes a artikuláciu, gestikuláciu a pohyb

Verejná prezentácia textu, verejný prejav:

– pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a správnu výslovnosť na primeranej úrovni žiaka 3. ročníka ZŠ, reprodukovať umelecký text

Informačné zručnosti :

– dokázať primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií

– dokázať primerane veku aktívne vyhľadávať informácie na internete

– vyhľadať informácie pomocou slovníkov, kníh, encyklopédií, ...

– rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede

Komunikačné zručnosti:

– vyjadrovať sa súvisle a výstižne písomnou a ústnou formou

– sústredene načúvať, náležite reagovať, používať argumenty

– naučiť sa verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor

4. ročník

Charakteristika predmetu

V jazykovej zložke predmet Slovenský jazyk a literatúra vo 4.ročníku nadväzuje na učivo 3.ročníka, rozširuje ho a dopĺňa. Utvrdzuje pravopis vybraných slov, rozširuje učivo o slovných druhoch, zavádza gramatické kategórie. Smeruje k hlbšiemu poznaniu materinského jazyka, hrdosti a úcte k jazyku, aby žiaci svoj jazyk poznali, vedeli ho používať, tvorivo ním myslieť a bez ťažkostí sa ním vyjadrovať.

 

Obsah jazykového vyučovania je rozčlenený do týchto tematických celkov:

 

I. Pojem predpona

o   Delenie predponových slov

o   Slabičné a neslabičné predpony

 

II. Vybrané slová

III. Delenie hlások

o   Znelé a neznelé hlásky

o   Spodobovanie na konci slova, uprostred slova, na hranici slov

 

IV. Priama reč

o   Uvádzacia veta

o   Bodkočiarka

o   Úvodzovky

 

V. Slovné druhy

o   Podstatné mená

o   Prídavné mená

o   Zámená

o   Číslovky

o   Slovesá

o   Podstatné mená, funkcia podstatných mien

o   Gramatické kategórie rod, číslo a pád podstatných mien

o   Zhoda podstatného a prídavného mena v rode, čísle a páde

o   Funkcia zámen

o   Druhy zámen

 

VI. Neohybné slovné druhy

o   Funkcia neohybných slovných druhov vo vete

o   Príslovky

o   Predložky

o   Spojky

o   Častice

o   Citoslovcia

 

2. Ciele predmetu

- Vedieť samostatne pouţívať vybrané a odvodené slová v texte

- Deliť slová na predponu a slovný základ

- Tvoriť nové slová prostredníctvom predpôn

- Vedieť vymenovať znelé a neznelé spoluhlásky

- Pouţívať pravidlo o spodobovaní

- Vedieť prakticky pouţívať priamu reč v písomnom prejave

- Rozoznať priamu reč v hovorenom slove

- Ovládať jednotlivé pády

- Vedieť vyskloňovať podstatné mená

- Určovať gramatické kategórie rod, číslo a pád podstatných mien

- Rozoznať zámená v texte

- Určiť základné druhy zámen

- Vyhľadať slovesá v texte

- Naučiť sa gramatické kategórie slovies

- Vedieť vyčasovať slovesá a určiť neurčitok

- Poznať funkciu neohybných slovných druhov vedieť ich vymenovať

- Ovládať výslovnosť a pravopis predložiek

- Používať spojky

- Vedieť v texte identifikovať častice a citoslovcia

 

3. Kľúčové kompetencie

a/ Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti

-       zapamätať si základné informácie a fakty a vedieť ich používať v praxi

-       vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi

-       v písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 4.ročník ZŠ

 

b/ Analytické zručnosti

-       uskutočniť jazykovú analýzu textu, vyhľadávať jazykové javy, vyhodnocovať ich a postupne zatrieďovať

 

c/ Kompetencie v oblasti informačnej technológie

-       vedieť využívať možnosti vyhľadania si daných informácií z webových stránok

 

d/ Sociálne a občianske kompetencie

-       práca v skupine

-       práca dvojíc

-       rozdelenie úloh a povinností

-       zodpovednosť pri práci

 

e/ Informačné kompetencie

-        vedieť si vyhľadať dané informácie v knihách, slovníkoch, encyklopédiách

-       orientovať sa v knižnici

4. Témy a požiadavky na výstup

Pojmy	Rozvíjajúce ciele	Obsahový štandard, téma	Výkonový štandard	Prierezové témy
Vybrané slová Delenie hlások Ohybné slovné druhy	Učivo gramatiky prepojiť s učivom slohovým. Využívať slohové témy (opis, inzerát, rozprávanie).	Vybrané slová, písanie y, ý, v ďalších vybraných slovách a odvodených slovách. Delenie hlások, ohybné slovné druhy – podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, základné pojmy, definícia, identifikácia v cvičeniach, určovanie kategórií	Žiak si utvrdzuje pravopisné návyky v už prebratých vybraných slovách a nacvičuje nové vybrané a odvodené slová. Vie ich samostatne používať v cvičeniach, texte, v diktátoch a kontrolných cvičeniach.
Pojem predpona Delenie predponových slov Slabičné a neslabičné predpony	Naučiť žiakov učivo o predponách, explicitne ho používať v slohových útvaroch. Rozširovanie slovnej zásoby.	Tvorenie slov. Odvodenie slov pomocou predpôn. Pravopis a výslovnosť predponových odvodenín. Slabičné a neslabičné predpony.	Žiak vie rozdeliť slová na predponu a slovotvorný základ. Vie tvoriť nové slová prostredníctvom rôznych predpôn. Vie identifikovať slabičné a neslabičné predpony. Pozná význam nových slov a vie ich používať vo vetách, v textoch	Sloh – slovná zásoba
Pravopis slov s i/í, y/ý po obojakej spoluhláske	Využitie pravopisu vybraných slov pri tvorbe umeleckého a vecného textu, v rôznych komunikačných situáciách.	Pravopis ďalších vybraných slov. Príbuzné slová. Poznať ich význam. Geografické názvy s i, í a y, ý po obojakej spoluhláske.	Získať pravopisné návyky v písaní ďalších vybraných slov a významovo príbuzných slov. Rozšíriť pravopisné zručnosti v písaní geografických názvov.
Delenie hlások Znelé a neznelé hlásky Spodobovanie na konci slova, uprostred slova , na hranici slov	Praktické využitie v textoch (slohových alebo čítankových). Písanie diktátu a pravopisných cvičení. V tomto učive využívame najmä kognitívne kompetencie.	Spodobovanie spoluhlások. Pravopis a správna výslovnosť spoluhlások na konci slov, na morfematickom švíku, hranici slov. Rozdelenie hlások na znelé a neznelé. Identifikácia spodobovania. Vysvetliť pravidlo písania spoluhlásky f	Žiak vie vymenovať znelé a neznelé spoluhlásky. Ovláda ich správnu výslovnosť na konci, v strede slov a na hranici dvoch slov. Vie, že pravidlo o spodobovaní platí len pre výslovnosť. V pravopise sa spoluhlásky zapisujú bez spodobenia. Pravidlo o spodobovaní žiak ovláda nielen teoreticky, ale dokáže ho používať najmä prakticky.	Čítanie a lit. výchova- správna výslovnosť
Priama reč Uvádzacia veta Bodkočiarka Úvodzovky	Žiaci vedia pohotovo využívať učivo o priamej reči v rôznych komunikačných situáciách. Napr. v slohu - v rozhovore na danú tému alebo v interview.	Definícia priamej reči. Úvodzovky v priamej reči. Písanie uvádzacej vety (pred, v strede alebo na konci priamej reči). Interpunkcia v priamej reči (bodkočiarka, čiarka, otáznik, výkričník).	Žiak vie identifikovať priamu reč v texte. Vie rozlíšiť uvádzaciu vetu od priamej reči. Vie prakticky používať priamu reč v písomnom prejave. Správne používa interpunkčné znamienka v priamej reči. Rozozná priamu reč v hovorenom slove.	Sloh, čítanie a lit. výchova – interview, rozhovor
Slovné druhy: Podstatné mená Prídavné mená Zámená Číslovky Slovesá Rozšírenie učiva o základných slovných druhoch. Podstatné mená, funkcia podstatných mien. Gramatické kategórie rod, číslo a pád podstatných mien. Zhoda podstatného a prídavného mena v rode, čísle a páde. Funkcia zámen. Druhy zámen.	Poznatky o slovných druhoch aplikovať pri tvorbe textov, v jazykových alebo v slohových cvičeniach. Precvičovať kompetencie: motorické, pamäťové, analytické, aplikačné, informačné.	Rozšírenie poznatkov o ohybných slovných druhoch. Gramatické kategórie rod, číslo a pád podstatných mien. Triediť a zoskupovať podstatné mená podľa rodu a zakončenia (podľa pádovej prípony a spoluhlásky pred ňou) ako prípravu na vyvodenie systému vzorov vo vyšších ročníkoch. Určiť rod, číslo a pád prídavných mien na základe zhody s podstatným menom Zámená – funkcia zámen vo vete. Druhy zámen: osobné a privlastňovacie. Číslovky, definícia, delenie čísloviek na základné a radové. Pravopis čísloviek v obore do 100. Slovesá – zopakovať definíciu slovies. Gramatické kategórie: osoba, číslo, čas slovies. Neurčitok. Časovanie slovies	Vie rozlíšiť všeobecné a vlastné podstatné mená. Vie uplatniť správny pravopis vo vlastných podstatných menách. Žiak ovláda jednotlivé pády (otázky aj ich latinské názvy). Podľa nich vie vyskloňovať podstatné mená. Ovláda tvary podstatného mien a vie ich používať v texte. Vie určovať gramatické kategórie rod, číslo a pád podstatných mien. Rozozná zámená v texte. Vie, že nahrádzajú podstatné a prídavné mená. Vie určiť základné druhy zámen. Žiak vie nielen vyhľadať slovesá v texte a pozná ich funkciu, ale naučí sa aj gramatické kategórie slovies (osoba, číslo a čas).Vie vyčasovať slovesá. Vie určiť u slovies neurčitok.	Sloh, čítanie a lit. výchova – slovná zásoba, správna výslovnosť
Neohybné slovné druhy Funkcia neohybných slovných druhov vo vete. Príslovky Predložky Spojky Častice Citoslovcia	Pri neohybných slovných druhoch platia podobné komunikačné ciele ako pri ohybných slovných druhoch.	Neohybné slovné druhy. Triedenie neohybných slovných druhov. Ich funkcia a následne identifikácia v texte. Príslovky, predložky a spojky – slovné druhy, s ktorými sa žiaci stretli už v minulých ročníkoch. Učivo vyvodíme z cvičenia a textov. Naučíme žiakov pravopis predložiek a ich správnu výslovnosť. Vyvodíme ich z prvotných predložiek s priestorovým významom na ,do,v,s/so,z/zo Pravopis a výslovnosť predložiek s/so, z/zo, pravopis a výslovnosť predložiek s/so, k/ku v spojení s osobnými zámenami. Naučíme žiakov identifikovať v texte spojky Spojky – vyvodiť z textu, z aktívnej lexiky žiaka. Zameriame sa na najfrekventovanejšie spojky (a, ale, keď, aby, že atď.). Častice – vyvodiť z textu, upozorniť na najviac používané výrazy súhlasu, nesúhlasu, istoty, pochybnosti (áno/nie, hádam, asi, možno, naozaj, určite a i.).Citoslovcia – vyvodiť z textu, zo zvukomalebných slov.	Žiak vie triediť slovné druhy na ohybné a neohybné. Pozná funkciu neohybných slovných druhov a následne ich vie vymenovať. Vie ich identifikovať v cvičeniach, v texte. Žiak ovláda výslovnosť a pravopis predložiek. Vie používať spojky. Pozná spojky, ktoré sa vyskytujú v textoch najčastejšie. Vie ich prakticky používať vo vete. Menej známe neohybné slovné druhy – častice a citoslovcia vie identifikovať v texte. Pozná ich funkciu. Vie vymenovať aspoň niektoré a vie ich použiť v hovorenom aj písomnom prejave.

 

5. Metódy a formy práce

 

Slovenský jazyk a jeho gramatická časť umožňuje využitie širokého spektra vyučovacích metód a foriem. Všetky však musia byť vyberané tak, aby zefektívnili vyučovací proces a aktivizovali žiakov.

 

a/ motivačné rozprávanie

b/ rozhovor

c/ didaktická hra

d/ problémová úloha

e/ rozprávanie

f/ demonštračná metóda

g/ kooperatívne vyučovanie

h/ samostatná práca žiakov

6. Hodnotenie predmetu

Hodnotenie a klasifikácia prebieha v súlade s Metodickým pokynom č. 7/2009 – R z 28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy. Pri hodnotení a klasifikovaní žiakov so špecifickými potrebami dodržiavať Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špecifickými potrebami. Vo výchovno – vzdelávacom procese v 3. ročníku budeme využívať hodnotenie /klasifikáciou i slovným hodnotením/:

priebežné hodnotenie – čiastkové výsledky a prejavy na vyučovaní

čiastkové hodnotenie – bodové hodnotenie za rozličné výkony

celkové hodnotenie – na konci prvého a druhého polroka, ktoré zhodnotí úroveň vedomosti, zručnosti a návykov v danom vyučovacom predmete

Pri hodnotení je potrebné uplatňovať – motivačné prvky, primeranú náročnosť, pedagogický takt, účinné výchovné prostriedky, využívať silu pozitívneho hodnotenia i pri drobných výkonoch a úsilí žiaka.

Podklady na hodnotenie získavať :

- pravidelne diagnosticky pozorovať prácu žiaka, všímať si aktivitu, záujem, vzťah k práci, schopnosť spolupracovať, prípravu na vyučovanie, presnosť a trvácnosť osvojených vedomosti a zručnosti

- analyzovať výsledky vo vyučovaní – schopnosť žiaka uplatniť poznatky a zručnosti pri riešení úloh, cvičení

- v rozhovore so žiakom i s rodičom poukázať na nedostatky a navrhnúť spôsoby na ich odstránenie

Kontrolné diktáty: známka 1 /0-2 chyby /, 2 / 3-4 chyby /, 3 /5-7 chýb /, 4 / 8-10 chýb/,

5 / 11 a viac chýb /.

Nácvičné diktáty : vyčíslime počet chýb.

Kontrolné práce a previerky: každý gramatický jav hodnotíme jedným bodom.

Stupnica hodnotenia: známka 1 / 100- 90 % /, 2 / 89 – 75 % /, 3 / 74 – 50 %/,

4 / 49 – 25 % /, 5 / 24 – 0%/

 

 

 

 

 

ANGLICKÝ  JAZYK

Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu vzdelávania

Záujem o štúdium anglického jazyka v posledných rokoch stále rastie. Je to dané nielen požiadavkou zo strany rodičov či žiakov ale najmä spoločenským vývinom. Vstup našej krajiny do EÚ a jej štruktúr si žiada ovládanie cudzích jazykov , dobré vedomosti a komunikačné zručnosti. Jednou z možnosti ako túto požiadavku naplniť je začať vyučovať anglický jazyk už mladšom školskom veku a riadiť sa heslom: „ Čím skôr, tým lepšie.“ Skorý začiatok vyučovania anglického jazyka má pozitívny vplyv na celkový rozvoj osobnosti dieťaťa. Otvára žiakom nový obzor pri spoznávaní iných kultúr a tým rozvíja aj tolerantnosť dieťaťa voči iným kultúram. Uľahčuje deťom prácu pri vyučovaní formou IKT metód.

Ciele učebného predmetu

     Cieľové zameranie vzdelávacej oblasti smeruje k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií tým, že vedie žiakov k:

·         získavaniu nových kompetencií

·         opakovaniu  si naučených  vedomostí

·         využívaniu vedomostí z iných predmetov

·         hodnoteniu svojich  pokrokov

·         spolupráci vo dvojiciach, alebo v skupinách

·         socializácií detí

·         využívaniu naučeného cudzieho jazyka

·         učeniu sa samostatnosti pri učení

·         vzbudiť záujem o jazyk a kultúru

·         lepšie poznanie sveta a podporovanie sebavedomia

·         prínos k celkovému vývinu dieťaťa a podporovanie emocionálnych, kreatívnych, sociálnych a kognitívnych schopností

·         naučiť žiakov rozmýšľať o učení sa CJ a viesť ich k využívaniu vlastného jazykového portfólia ako nástroja sebahodnotenia

·         viesť žiakov k samostatnosti v štúdiu tým, že žiak má dostatok priestoru

       pre intenzívnu a tvorivú prácu so zmysluplným využívaním IKT

Kľúčové spôsobilosti

·         porozumieť počutému a písanému slovu

·         hovoriť a vedieť odpovedať na otázky

·         písať krátke listy, pozdravy, odkazy

Kompetencie spojené s myslením

·         kreatívne myslenie je odlišný spôsob riešenia úloh

·         kritické myslenie je vytvorenie samostatného názoru

·         prosociálne myslenie znamená pochopiť iných a učiť sa od nich

 

Výchovné a vzdelávacie stratégie

Kompetencie na učenie

·         pozitívna motivácia,

·         vhodné učebné pomôcky

·         učebnice a pracovné texty ako zdroj informácií,

·         individuálne učenie sa,

·         pripravovanie sa na celoživotné vzdelávanie.

Kompetencie na riešenie problémov

·         viesť k samostatnému riešeniu problémov, schopnosti hľadať viaceré riešenia,

·         viesť k využívaniu svojich skúseností a myslenia, nachádzaniu zhôd, odlišností,

·         využívanie modelových situácií,

·         hľadanie optimálneho riešenia využívaním tvorivého myslenia, kreativity,

·         rozvíja kritické myslenie.

Komunikatívne kompetencie

·         využíva diskusiu o probléme,

·         vedie k využívaniu IKT na komunikáciu,

·         samostatné i tímové prezentácie.

Sociálne kompetencie

·         skupinová práca, tímová práca, organizácia práce, pravidlá,

·         individuálny prístup k talentovaným žiakom (rozširujúce úlohy), k žiakom s poruchami učenia (spolupráca so špeciálnym pedagógom),

·         empatické, priateľské, kooperujúce prostredie výučby, pozitívne postoje,

·         rozvíjanie zdravého sebavedomia, zdravej osobnosti,

·         rešpektovanie vekových, sociálnych, intelektových osobitostí,

·         podpora pri zapájaní do súťaží.

Pracovné kompetencie

·         zodpovedný prístup k práci, jej výsledkom,

·         zodpovednosť za seba i svoj tím,

·         kontrola samostatných prác,

·         autokontrola a kontrola spolužiaka.

 

Obsah učebného predmetu

Na hodinách sa má vytvoriť hravá atmosféra, v ktorej sa môže dieťa učiť bez strachu a stresu. V začiatočnej fáze vyučovania anglického jazyka hrajú dôležitú úlohu parajazykové (rytmus, intonácia) a nonverbálne (gestikulácia, mimika) prostriedky.

 Správne zvolenými metódami  sa má vyprovokovať chuť do učenia a využiť prirodzená zvedavosť dieťaťa. Je nutné zohľadniť potreby dieťaťa a umožniť mu učiť sa všetkými zmyslami. Prihliada sa aj na  vyjadrovacie schopnosti žiaka, kreativitu, sociálne správanie a rečové zručnosti.  V prvom rade má dieťa jazyk zažiť a použiť v komunikácii s partnerom. Pritom majú u začiatočníkov prednosť počúvanie a hovorenie. Čítanie a písanie sa pridávajú neskôr  podľa schopností detí a v rámci kontextu.

1.   Ročník

Vyučovanie cudzích jazykov, interkultúrne učenie sa je neodmysliteľnou súčasťou školského života. Nielen rodičia, ale aj celospoločenský vývin, otvorenie našej krajiny do Európy a jej štruktúr si žiada dobré ovládanie cudzích jazykov, dobré vedomosti a komunikatívne zručnosti. Jednou z možností, ako čeliť týmto požiadavkám, je skorý začiatok vyučovania cudzích jazykov.

·         Skorý začiatok vyučovania cudzieho jazyka je oblasť, ktorá je v našej krajine ešte tak trochu "terra incognita". Skúsenosti, ktoré sa získali počas experimentálneho vyučovania, poukazujú však nato, že skorý začiatok vyučovania cudzieho jazyka

·         má pozitívny vplyv na celkový rozvoj osobnosti dieťaťa

·         otvára nový horizont pre rozmanitosť kultúr

·         odbúrava uţ v mladosti etnocentrické myslenie

·         pomáha vytvárať tolerantnosť voči všetkému inokultúrnemu

·         uľahčuje chápanie a reflektovanie vlastného jazyka a vlastnej kultúry.

Na I. stupni ZŠ predstavuje vyučovanie cudzieho jazyka úvod do cudzojazyčného vzdelávania. S vyučovacím predmetom anglický jazyk u nás začíname uţ v 1. ročníku a od 5. ročníka ţiaci priberajú druhý cudzí jazyk - nemecký jazyk, francúzsky jazyk, ruský jazyk a taktiež anglický jazyk (pre tých, ktorí ako prví cudzí jazyk majú iný jazyk). Pre anglický jazyk v 1. ročníku je dotácia 1 hodiny týždenne (vyučovanie prebieha v 4 polhodinových blokoch) a pre druhý cudzí jazyk sú vyhradené 3 hodiny za týždeň. Skupiny pracujú v jazykových učebniach, v počítačových učebniach a v triedach vybavených audiovizuálnou technikou.

Vzdelávací obsah anglického jazyka  primárnej školy pozostáva z desiatich  okruhov na úrovni A1.1.

1.    Rodina a spoločnosť

2.    Domov a bývanie

3.    Ľudské telo, starostlivosť o zdravie

4.    Doprava a cestovanie

5.    Vzdelávanie a práca

6.    Človek a príroda

7.    Voľný čas a záľuby

8.    Stravovanie

9.    Obliekanie a móda

10. Multikultúrna spoločnosť

Pri  každej z týchto tém rozvíjame u žiakov komunikačné zručnosti v anglickom jazyku. Ide o počúvanie s porozumením, ústny prejav – hovorenie, čítanie s porozumením a písomný prejav.

V 1. a 2. ročníku sa snažíme, aby žiaci nadobudli na hodinách anglického jazyka pozitívne emocionálne zážitky prostredníctvom využívania rôznych vizuálnych podnetov (fungovanie s maňuškou, škraboškou), prostredníctvom hier, piesní, rýmovačiek, príbehov, realizácie dramatizácií, využitia IKT. Dôležitá je tu aktívna účasť žiaka a pozitívne hodnotenie zo strany učiteľa.

V nasledujúcej tabuľke uvádzame štandard (obsahový aj výkonový) s možným využitým prierezových tém, ktorý by mal žiak na konci 2. ročníka zvládnuť.

 

Tematický okruh	Obsahový štandard	Výkonový štandard	Prierezové témy
Rodina a spoločnosť	Pozdravy, jednoduché pokyny, oslovenie, predstavenie sa, opýtanie sa na meno	Porozumieť jednotlivým pokynom: sit down, stand up, listen, look, open a tiež nacvičiť úvod hodiny: Good morning, children! – Good morning, Miss Teacher/ Mrs. Teacher alebo Class teacher! Žiak sa vie pozdraviť, vie položiť otázku: What is your name?  a odpovedať na ňu.	Rozvíjať u žiaka pozitívny vzťah ku komunikácii s druhými, správne vystupovanie. Osobnostný a sociálny rozvoj
	Veci okolo nás, ich farba a počet	Žiak vie pomenovať predmety, ktoré sa nachádzajú v škole, triede (chair, desk, window, blackboard, pen, book...) Dokáže reagovať na otázku: What is this? It ´s ... .  Is it .... ? Yes/ No. – vie vyjadriť svoj názor. Žiak vie pomenovať veci a uviesť počet alebo farbu, napr.: one chair, blue pen, ... . Vie počítať do 20.	Rozvíjať pozitívny vzťah k svojim, ale aj cudzím veciam. Enviromentálna výchova
	Členovia rodiny, vyjadrenie vzťahu k rodinným príslušníkom	Žiak vie pomenovať členov rodiny (mother/ Mum, father/ Dad, sister, brother). Žiak vie používať väzbu: There is ....  a reagovať ukázaním na otázku: Where is your mother? Vie uviesť vzťah k členom rodiny (väzba like/ don´t like)	Pestovať u žiakov pozitívne postoje k funkčnej rodine a rodičovstvu. Zdôrazňovať význam kladných interpersonálnych vzťahov medzi súrodencami – empatiu.
Dom a bývanie	Farby	Žiak vie pomenovať základné farby (red, blue, green, ... ). Vie pridať veciam ich farbu v správnom slovoslede (adjectivum+noun)	Rozvíjať u žiaka prezentačné zručnosti. Tvorba projektov a prezentačné zručnosti
	Hračky, vyjadrenie vzťahu k hračkám	Žiak vie pomenovať hračky (train, car, doll, horse...).  Vie reagovať na otázku a vyjadriť vzťah: Do you like car? Yes, I like. No, I don´t like.	Rozvíjať kladný vzťah ku svojim hračkám. Starostlivosť o ne. Rozvíjanie poriadkumilovnosti a zodpovednosti.
	Izby a ich nábytok	Žiak vie pomenovať izby v dome a nábytok, ktorý sa v izbách nachádza.	Rozvíjanie poriadkumilovnosti a zodpovednosti.
Ľudské telo, starostlivosť o zdravie	Časti tela	Žiak vie pomenovať základné časti tela  a aplikovať to aj pri zvieratkách. Vie charakterizovať svoje telo: I´m big. I´m small.	Rozvíjať starostlivosť o svoje zdravie, úctu voči vlastnému telu. Ochrana života a zdravia
	Časti hlavy	Žiak vie pomenovať základné časti hlavy. Vie opísať svoju náladu: I ´m sad. I ´m happy.	Rozvíjať starostlivosť o svoje zdravie, úctu voči vlastnému telu. Ochrana života a zdravia
		Žiak vie spievať pieseň Head and Shoulders.	Rozvíjať u žiaka aktivitu. Ochrana života a zdravia
Doprava a cestovanie	Dopravné prostriedky	Žiak vie pomenovať dopravné prostriedky, určiť farbu a počet v dodržanom slovoslede (numeral+adjectivum+noun)	Dopravná výchova
	Budovy	Žiak vie pri ceste do školy pomenovať niektoré budovy, ktoré sa v obci nachádzajú.
Vzdelávanie a práca	Čísla	Žiak vie pomenovať čísla od 1 – 20 a reagovať na otázku How many?	Rozvíjať u žiaka pozitívny vzťah ku komunikácii s druhými.
Človek a príroda	Zvieratá a postoj k nim	Žiak vie pomenovať niektoré domáce zvieratká. Vie ich pomenovať. Vie uviesť kladný alebo záporný vzťah k nim väzbou: I like/ I don´t like.	Rozvíjať empatiu. Ochrana života a zdravia.
	Ročné obdobia	Žiak vie pomenovať ročné obdobia.	Enviromentálna výchova Ochrana života a zdravia
	Dni v týždni	Žiak vie pomenovať dni v týždni. Používanie názvov dní s predložkou on.	Rozvíjať žiaka po stránke sociálnej a osobnostnej.
	Čas	Žiak vie určiť čas – celé hodiny. Reaguje na otázku: What´s the time please?	Mediálna výchova.
	Počasie	Žiak vie charakterizovať počasie (It´s sunny)a objekty na oblohe (sun, moon, sky, star).	Environmentálna výchova.
Voľný čas a záľuby	Športové aktivity, schopnosti	Žiak vie pomenovať jednotlivé druhy športov v súvislosti s ročnými obdobiami. swim, ski, play football, ...  Vie povedať či ovláda jednotlivé športy väzbou: I can/ I can´t. Vie vyjadriť postoj k jednotlivým aktivitám (I like/ I don´t like)	Rozvíjať komunikačné zručnosti. Ochrana života a zdravia. Rozvíjať pozitívny vzťah ku športovaniu.
	Denný režim	Žiak vie rozprávať o svojom dennom režime.	Ochrana života a zdravia
Stravovanie, nakupovanie a služby	Jedlo, vzťah k jedlu	Žiak vie pomenovať jedlo a vyjadriť k nemu vzťah väzbou: I like / I don´t like. Vie reagovať na otázku Do you like ... ? Vie vymenovať zdravé a nezdravé jedlá.	Rozvíjať správnu životosprávu. Ochrana života a zdravia. Multikultúrna výchova Enviromentálna výchova
	Ovocie a zelenina	Žiak vie pomenovať niektoré druhy ovocia a zeleniny.	Ochrana zdravia. Naučiť žiaka, že konzumácia ovocia a zeleniny je pre zdravie veľmi dôležitá.
		Precvičovanie gramatických väzieb: Can I help you? Do you have ............. ? Yes. Four oranges, please. Here you are. Thank you. Good – bye	Environmentálna výchova
Obliekanie a móda	Oblečenie	Reagovať na slovesá: dress up, put on, take off, sing, swim, ski, play football. Žiak vie pomenovať oblečenie (jeans, T – shirt, shoes, ...). Vie pomenovať oblečenie aj s farbou.	Ochrana života a zdravia Enviromentálna výchova
		Vie používať slovné gramatickú väzbu: I ´m wearing...	Ochrana života a zdravia Enviromentálna výchova
Multikultúrna spoločnosť	Vianoce	Žiak je oboznámený s tradíciami vianočných sviatkov v Anglicku. Žiak vie spievať jednoduchú vianočnú pieseň: We wish you a Merry Christmas...	Multikultúrna výchova. Mediálna výchova. Rozvíjať kladný vzťah k vianočným tradíciam. Rešpektovanie tradícií v Anglicku. Multikultúrna výchova.
		Výroba vianočného pozdravu. Vie povedať jednoduché želanie k Vianociam a Novému roku: Merry Christmas and Happy New Year.	Mediálna výchova. Osobnostný a sociálny rozvoj
	Veľká noc	Žiak je oboznámený s tradíciami veľkonočných sviatkov v Anglicku. Žiak pozná nové slová: Easter egg, rabbit, chicken, flowers, grass, trees ... ).	Multikultúrna výchova. Mediálna výchova Rešpektovanie veľkonočných tradícií.
	Deň matiek	Žiak vie pomenovať tento sviatok po anglicky. Vie vyznať mamke svoju lásku: I love, my Mum.	Výchova k manželstvu a rodičovstvu
	Narodeniny	Žiak vie reagovať na otázku: How old are you? Vie pomenovať narodeninové predmety: birthday cake, candles, present, balloon. Vie spievať pieseň Happy birthday! Vie reagovať na otázku? How many... ?	Formovať postoje k slušnému správaniu sa. Zdôrazňovať význam kamarátstva a priateľstva, ktoré pomáhajú rozvíjať intorpersovnálne vzťahy, empatiu, komunikačné zručnosti.
	Deň otcov	Žiak vie pomenovať tento sviatok po anglicky. Vie vyznať ockovi svoju lásku: I love, my Dad.	Výchova k manželstvu a rodičovstvu
	Halloween	Žiak vie pomenovať tento sviatok po anglicky. Pozná tradíciu tohto sviatku. Vie pomenovať niektoré predmety, ktoré súvisia s týmto sviatkom.	Multikultúrna výchova. Mediálna výchova

 

V tejto tabuľke uvádzame štandard (obsahový aj výkonový) s možným využitým prierezových tém, ktorý by mal žiak na konci 3. ročníka zvládnuť. V 3. ročníku sa dáva opäť veľký význam na komunikatívnosť, ktorá sa dá využiť v jednotlivých tematických okruhoch. Tieto aktivity pôsobia na žiakov veľmi motivujúco. V každom tematickom okruhu sa rozvíjajú komunikačné zručnosti – čítanie, písanie, počúvanie a hovorenie. Motivačne pôsobí aj využitie piesní, básní a rýmovačiek v obsahu.

 

Tematický okruh	Obsahový štandard	Výkonový štandard	Prierezové témy
Rodina a spoločnosť	Rodina a jej členovia Príbuzní	Žiak vie pomenovať členov svojej rodiny a blízkych príbuzných. Vie opísať fotografiu svojej rodiny. Žiak vie správne používať privlastňovacie zámena (my, your, his, her, our)	Výchova k manželstvu a rodičovstvu
Domov a bývanie	Hračky       Predložky   Izby a nábytok   Bývanie	Žiak vie pomenovať hračky, vie hláskovať jednotlivé pomenovania hračiek v anglickom jazyku. Žiak pozná jednoduché anglické predložky a vie ich správne použiť vo vete. Žiak vie pomenovať izby v dome a nábytok. Žiak vie uviesť umiestnenie vecí v dome.	Výchova k manželstvu a rodičovstvu
Ľudské telo, starostlivosť o zdravie	Časti tela Prídavné mená Opis svojho zovňajšku	Žiak vie pomenovať časti tela, tváre. Žiak vie cvičiť podľa pokynov. Vie dávať pokyny k cvičeniu. Žiak vie opísať svoj zovňajšok.	Ochrana života a zdravia.
Doprava a cestovanie	Dopravné prostriedky	Žiak vie pomenovať dopravné prostriedky. Vie určiť ich farbu aj počet. Vie sa pýtať na počet a farbu How many? What colour?	Dopravná výchova
Vzdelávanie a práca	Objekty v triede             Pokyny Zadávanie pokynov	Žiak vie pomenovať objekty v triede a svoje učebné pomôcky. Vie určiť ich farbu a veľkosť. Vie sa pýtať na veci otázkou: What is it? Whose is this? a odpovedať na otázky It is ..., It is my ... . Žiak vie privlastňovať predmety pomocou ´s. Žiak rozumie pokynom, ktoré zadáva učiteľ a vykonáva činnosti na základe pokynov. Žiak vie zadávať pokyny v triede	Osobnostný a sociálny rozvoj
Človek a príroda	Voľne žijúce zvieratká Domáce zvieratká Zvieratká v zoo Opis zvierat Určovanie času Určovanie miesta	Žiak vie pomenovať zvieratká voľne žijúce, domáce, žijúce v zoo.     Vie tieto zvieratká opísať. Žiak vie určiť celé a pol hodiny. Žiak vie určiť miesto, kde zvieratká žijú.	Ochrana života a zdravia       Environmentálna výchova
Voľný čas a záľuby	Aktivity     Denný režim	Žiak vie pomenovať aktivity a činnosti, ktoré dokáže alebo nedokáže vykonávať. Vie rozprávať o svojom dennom režime.	Ochrana života a zdravia
Stravovanie	Jedlo Tvary	Žiak vie pomenovať jedlo a určiť jeho geometrický tvar.	Ochrana života a zdravia
Obliekanie a móda	Oblečenie	Žiak vie pomenovať oblečenie.	Environmentálna výchova
Multikultúrna spoločnosť	Vianoce                 Veľká noc       Deň matiek       Narodeniny         Deň otcov     Halloween	Žiak je oboznámený s tradíciami vianočných sviatkov v Anglicku, vie porovnať sviatky. Žiak vie spievať jednoduché vianočné piesne. Vie vyrobiť anglický vianočný pozdrav. Vie povedať jednoduché želanie k Vianociam a Novému roku: Merry Christmas and Happy New Year.   Žiak je oboznámený s tradíciami veľkonočných sviatkov v Anglicku a porovnáva ich s našími sviatkami.   Žiak vie pomenovať tento sviatok po anglicky. Vie vyznať mamke svoju lásku básňou.   Žiak vie reagovať na otázku: How old are you? Vie pomenovať narodeninové predmety. Vie spievať pieseň Happy birthday!   Žiak vie pomenovať tento sviatok po anglicky. Vie vyznať ockovi svoju lásku: I love, my Dad.  Žiak vie pomenovať tento sviatok po anglicky. Pozná tradíciu tohto sviatku. Vie pomenovať niektoré predmety, ktoré súvisia s týmto sviatkom.	Multikultúrna výchova. Mediálna výchova

 

 

 

 

Požiadavky na výstup pre 1. stupeň ZŠ

 

Žiak sa snaží počúvať a porozumieť počutému textu, pričom rozumie základné osvojené formulácie, dokáže na ne reagovať (aj neverbálne), vie sa vyjadriť v rámci osvojených formulácií, dokáže správne prepísať známe lingvistické jednotky, aktívne komunikovať v rámci osvojených lingvistických jednotiek. Na gramatiku sa nekladie dôraz, ale žiak si ju osvojuje v prirodzených podmienkach. Žiak neprodukuje nič samostatné.

 

           Požiadavky pre výstup na konci 2. ročníka. Žiak postupne:

·         rozumie jednoduchým pokynom, ktoré zadáva učiteľ (sit down, stand up, ...),

·         vie sa pozdraviť a nadviazať kontakt (Hello! My name is...)

·         pýtať sa na meno (What is your name?),

·         vie pomenovať základné veci okolo seba (hračky a iné predmety formou It is ... ., otázka Is it... ?),

·         vie pomenovať izby a nábytok,

·         vie pomenovať dopravné prostriedky, budovy,

·         sa vie pýtať na veci (What is this?),

·         vie určiť farbu vecí a ich počet (do 20),

·         vie určiť čas – celé hodiny,

·         vie vyjadriť svoj názor (Yes/ No),

·         sa vie pýtať na farbu a počet (What colour?  How many?),

·         vie pomenovať základných členov svojej rodiny a vyjadriť k nim vzťah ( I love...),

·         spoznáva a používa privlastňovacie zámená (my, your),

·         vie pomenovať základné časti svojho tela,

·         vie jednoduchým spôsobom vyjadriť svoju náladu a jednoducho charakterizovať svoje telo a jeho časti prídavným menom (I´m happy/ sad. I am small/ tall),

·         vie pomenovať ročné obdobia a dni v týždni,

·         vie charakterizovať počasie a pomenovať objekty na oblohe,

·         pozná pomenovanie jednotlivých aktivít a činností,

·         vie rozprávať o svojom dennom režime,

·         vie vyjadriť svoje schopnosti (can/ can´t),

·         je oboznámení so slovnou zásobou, ktorá súvisí so sviatkami Vianoc, Veľkej noci, Deň otcov, Deň matiek, Narodenín, Halloween a charakterom týchto sviatkov v Anglicku,

·         ovláda špeciálne frázy (Marry Christmas and Happy New Year! Happy Easter! Happy birthday! I love you! Happy mother´s day!),

·         vie sa opýtať na vek (How old are you?),

·         vie porovnať slávenie týchto sviatkov so slávením v našej krajine,

·         vie pomenovať zvieratká a vyjadriť k nim vzťah (like/ don´t like),

·         vie vymenovať niektoré druhy ovocia a zeleniny a vyjadriť vzťah (like/ don´t like),

·         vie vymenovať niektoré zdravé a nezdravé jedlá a vyjadriť k nim vzťah (like/ don´t like),

·         vie vymenovať časti oblečenia a povedať, čo ma oblečené ( odpočúvaný prítomný priebehový čas: I´m wearing...),

·         vie spievať  jednoduché anglické pesničky, ovláda jednoduché anglické rýmovačky (Head and shoulders..., January, February, Happy birthday to you...,  We wish you a Merry Christmas, Jingle bells, atď., Four seasons),

·         chápe obsah týchto piesní a rýmovačiek,

·         vie imitovať správnu výslovnosť učiteľa,

·         vie zopakovať slová a jednoduché vety,

·         vie s výraznou pomocou učiteľ dotvoriť otázky a odpovede.

 

 

Požiadavky na výstup z 3. ročníka

 

Lexika

 

Žiak si postupne z roka na rok obohacuje a vylepšuje lexiku v daných témach (hračky, farby, čísla, objekty v triede, zvieratá, telo, rodina, oblečenie, izby, nábytok, jedlo, geometrické tvary, dopravné prostriedky, príroda, atď.).

Žiaci si osvoja 200 – 250 nových slov, ich pravopis a výslovnosť, výber slov a slovných spojení je podľa konverzačných okruhov. Žiaci pracujú s obrázkovým slovníkom, oboznamujú sa s jednoduchým dvojjazyčným slovníkom

 

 

Morfológia

 

·         podstatné mená: žiak rozlišuje jednotné a množné číslo »s«

·         privlastňovanie: privlastňovací pád – genitív ( Laura´s book) a privlastňovacie prídavné mená: my, your, her, his

·         určitý a neurčitý člen »a/ an«

·         predložkové pády: to father, from school, with my friend

·         predložky miesta : on, in, under, behind, next to opposite, between

·         zámená: osobné a privlastňovacie (opakovanie), ukazovacie (this, that)

                          opytovacie»What... Where... Who... Whose... How old... How many...«,

 

·         základné číslovky: 1 –  20

·         radové číslovky –  v  dátume (pasívne)

·         predložky pohybu: up, down (pasívne)

·         spojky: or, but, and

·         modálne slovesá: can

·         slovesné časy: jednoduchý prítomný (všetky osoby)

·         ostatné časy (pasívne)

·         určovanie času– celé hodiny, pol hodiny

·         plnovýznamové slovesá »open, draw, put, sit down, stand up, look, etc.«

·         rozkazovací sposob cez jednoduché príkazy

 

Syntax

 

·         slovosled: podmet, prísudok, príslovkové určenie miesta

·         stavba vety pomocou there is/there are

·         identifikovať a opísať pomocou: This is his/her, Are this his? No, they aren´t.

·         druhy viet podľa modálnosti a vetného obsahu: časovanie slovesa to be, to have got, modálne sloveso can - otázka, zápor: I can/ Can I have...?

·         tvorenie modelových otázok použitím opytovacích zámen: What´s your name? Where is your school? How old are you? When´s your birthday?

·         otázka:What´s the matter? What´s happened?(pasívne)

·         opytovacie vety:Is it ....? Do you have ....?

·         like – tvorenie otázok a záporu

 

Zvuková a grafická rovina jazyka

 

·         spelling -  žiaci sa naučia anglickú abecedu, hláskovanie slov

·         opakovanie a systematizovanie výslovnosti stiahnutých tvarov slovies: he is- he´s,

·         we are-we´re, cannot-can´t...

·         [v]   [w] -  rozdielna výslovnosť týchto dvoch hlások v slovách veal [vi:l] – wheel [wi:l]    vain [vein] – wane [wein]   vow [vauu] -  wow [waυ]

·         precvičovanie kombinácií hlások a dvojhlások napr. [Iσ]-here, [eð]-there

·         [Λ] - [a:] – mother, father

·         hlásky sú precvičované v kontexte, nie izolovane

 

 

      Komunikačné zručnosti

  

·         vypočuť a selektovať informácie jednoduchých jazykových prejavov

·         prečítať a selektovať informácie jednoduchých jazykových prejavov

·         základné pravidlá formálneho a neformálneho rozhovoru

·         frázy jednoduchej každodennej komunikácie: zoznámenie, predstavenie sa, rozlúčenie sa, poďakovanie – opakovanie

·         nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou

·         vyjadriť svoj názor (súhlas, nesúhlas)

·         vyjadriť svoju vôľu

·         vybrať z ponúkaných možností (identifikovať, opísať)

·         reagovať pri stretnutí

·         vyjadriť svoju schopnosť

·         stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá

·         vypočuť si a podať informácie (informovať sa)

·         predstaviť svoje záľuby a vkus

·         vnímať a prejavovať city a pocity (radosť, smútok)

·         reagovať na príbeh alebo udalosť

·         vyjadriť očakávania a reagovať na ne (nádej, sklamanie, strach)

 

Počúvanie  - ide o počúvanie hudby, zvukov zvierat, čísel, časových údajov, dialógov atď. z rôznych druhov médií a sústredené počúvanie vyučujúceho s cieľom porozumieť.

 

·         žiak s porozumením reaguje na pokyny učiteľa

·         pri počúvaní neznámeho textu so známou tematikou žiak pochopí  celkový obsah

·         pri viacnásobnom počúvaní textu so známou tematikou žiak dokáže dešifrovať  známe slová a slovné spojenia

·         žiak vie prostredníctvom počúvania zrealizovať obrázkový diktát

 

Hovorenie

 

·         žiaci slovne reagujú na pokyny a otázky učiteľa a svojich spolužiakov

·         učia sa povedať dátum a ospravedlniť sa, oznámiť chýbajúcich žiakov

·         odpovedajú stručne na otázky k textom so známou tematikou

·         s výraznou pomocou učiteľa dokážu tvoriť otázky v rámci osnov

·         dokážu reprodukovať krátky text v rozsahu 3-5 viet

·         dokáže viesť krátky telefonát a zisťovať informácie

 

Čítanie

 

·         žiak vie čítať s porozumením základné  pokyny k úloham v učebnici

·         žiak vie čítať s porozumením krátky text so známou tematikou

·         žiak vie doplniť do textu chýbajúce slovo

·         vie vyhľadať informáciu

 

Písanie

 

·         žiak má opakovane precvičovať písomnú podobu w, W, q, Q,Y

·         žiak dokáže bezchybne prepísať krátky text

·         žiak vie písomne pomenovať veci na obrázku

·         žiak sa vie orientovať v učebnici a vyhľadať písomnú podobu slov

·         žiak dokáže napísať 3-5 vetný list alebo krátku pohľadnicu

·         dokáže opísať veci na obrázku písomne

 

Interkultúrne učenie sa

 

·         oslovenie you (ty, vy)

·         informácie o anglofónnych krajinách

·         ľudové zvyky ( sviatky, jedlá, oblečenie a pod.)

·         internacionalizmy

·         formálne a neformálne slová

 

 

Metódy a formy práce

 

Pri vyučovaní je potrebné maximálne vystaviť žiaka cieľovému jazyku zo strany učiteľa a vyukových materiálov (CD, DVD, multimediálnych programov a pod.) Vyučovať v  malej komunite s využitým rôznych foriem práce.

 

Metóda je pedagogická - špecifická didaktická aktivita subjektu a objektu vyučovania , rozvíjajúca vzdelanostný profil žiaka , súčasne pôsobiaca výchovne, a to v zmysle vzdelávacích i výchovných cieľov v súlade s vyučovacími a výchovnými princípmi.

 

Pomocou správne zvolených metód treba vytvoriť atmosféru, v ktorej sa dieťa môže učiť s radosťou bez strachu a stresu, treba využiť a motivovať chuť dieťaťa do učenia sa a jeho prirodzenú zvedavosť, treba zohľadňovať potreby dieťaťa a hlavne umožniť mu sa učiť za pomoci všetkých zmyslov, treba dieťa naučiť sa reagovať v anglickom jazyku, aktívne ho používať a postupne sa v jazyku osamostatniť.

 

Metódy práce

·         výklad

·         motivačné metódy rozhovoru

·         reproduktívne i produktívne metódy upevňovania učiva

·         demonštračné vizuálne i audiovizuálne metódy

·         dramatizačné metódy

·         interaktívne metódy

·         heuristické metódy projektovej práce

·         problémová

 

Formy práce

·         individuálna a skupinová práca žiakov, tímové hry

·         práca vo dvojici

·         frontálna výučba

·         práca s učebnicou, pracovným zošitom, multimediálnymi programami, CD, časopisom a internetom

 

 

 

Učebné zdroje

Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:

 

·         odborné publikácie k daným témam

·          webové stránky, ktoré sú venované výučbe anglického jazyka

·          materiálno-technické a didaktické prostriedky, ktoré má naša škola k dispozícií

·          učebnica, pracovný zošit

·         metodická príručka

·         dvojjazyčné slovníky

·         obrázkové slovníky

·         multimediálne výukové CD ROM´s

·         obrazový demonštračný materiál (magnetické obrázky, karty, pexesá, maňušky a pod.)

 

 

RUSÍNSKY JAZYK

Charakteristika predmetu

 

Predmet rusínsky jazyk ako jazyk materinský  má v učebnom pláne ZŠ v slovenských  školách osobitné postavenie, čo prispieva k zachovaniu a pestovaniu národnej identity, osobitnej minoritnej kultúry, ale najmä k zachovaniu a rozvoja jazyka predkov. K osobitostiam vyučovania rusínskeho jazyka  patrí aj uplatnenie porovnávacieho slovensko-rusínskeho hľadiska. Pri vyučovaní rusínskeho jazyka  je proces trocha svojský, pretože deti  majú skôr zafixované mnohé jazykové javy slovenského  jazyka, čo pozitívne i negatívne vplýva na vyučovanie  materinského rusínskeho jazyka. Toto treba zo strany učiteľa rešpektovať  a maximálne zohľadňovať túto situáciu. Aby sa predišlo prílišnej preťaženosti detí a vzniku psychickej bariéry pri osvojovaní iného nezvyklého typu písania (azbuky), posúva sa nácvik písania do 2. ročníka uplatnením slovensko-rusínskeho porovnávacieho hľadiska pri nácviku jednotlivých grafém. Aj kaligrafia jednotlivých grafém azbuky je čiastočne prispôsobená slovenskej abecede.  Avšak používanie slovenčiny pri vyučovaní  rusínskeho jazyka nemá byť príliš časté.

Výsledkom školského vzdelávania je osvojenie si jazykového systému rusínskeho jazyka v komunikatívnych činnostiach. Cieľom vzdelávania nie sú vedomosti , ale činnosti na základe získaných vedomostí. Ovládanie rusínskeho jazyka je schopnosť rozumieť  ústnym aj písomným textom  v tomto jazyku, vedieť z nich vybrať všetky v ňom uložené významy  a produkovať viac či menej voľne vlastné texty. Žiak by mal byť schopný používať všetky osnovami určené spôsoby vyjadrovania daného významu a nachádzať ich v texte. Žiak nemá porušovať jazykový systém, jazykovú normu a úzus pri produkcii vlastnej reči a je schopný toto porušovanie rozpoznať v reči iných ľudí.

 

Ciele predmetu

 

Ciele vyučovania rusínskeho jazyka na 1. stupni ZŠ vyplývajú predovšetkým  z poslania tohto predmetu na ZŠ a zo spoločenských požiadaviek.

Vychádza sa zo systému cieľov:

·         komunikatívneho (praktického)

·         vzdelávacieho

·         výchovného

 

Za primárny sa považuje komunikatívny cieľ v súvislosti s uspokojovaním komunikatívnych a spoločenských potrieb žiakov, ktorý zároveň uprednostňuje cieľové komunikatívne zručnosti pred jazykovými prostriedkami. Prvoradé postavenie komunikatívneho cieľa konkretizuje zároveň i realizačný zámer spojený s osvojením si základov komunikácie. Cieľovými komunikatívnymi zručnosťami sa tak stávajú počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie, pričom prioritným na 1. stupni je   ústny prejav. Vzdelávací cieľ spočíva najmä v získavaní a prehlbovaní jazykových znalostí, Výchovný cieľ prispieva k rozvoju etických a estetických hodnôt, k rozvoju všeobecných procesov myslenia, potenciovania intelektuálnej zvedavosti a tvorivej činnosti.

Pre osvojenie jednotlivých rečových činností sa stanovujú ciele globálne a čiastkové. Globálny cieľ je formulovaný pre celú ZŠ, konkretizácia pre nižší stupeň je daná v čiastkových cieľoch a v obsahu osnov.

Cieľom vyučovania rusínskeho jazyka v ZŠ je dosiahnuť takú úroveň takú úroveň rečových zručností, aby žiaci  zvládli primerane, vhodne a správne každú hovorovú komunikatívnu situáciu

 

Čiastkové ciele pre jednotlivé rečové zručnosti sú:

 

1.    porozumieť predčítaný, prednášaný a hovorený prejav každej hovorovej komunikatívnej situácie

2.    Samostatne, plynulo  a jazykovo správne  hovoriť na témy bežných komunikatívnych situácií

3.    Čítať plynulo, s porozumením a výrazné texty bežnej komunikácie, texty všeobecného charakteru, umelecké i publicistické texty primerané veku a osobným skúsenostiam žiakov.

4.    Písomne zaznamenať prečítaný alebo vypočutý  text so známou tematikou, samostatne písomne vyjadriť svoje myšlienky v rozsahu požiadaviek stanovených učebnými osnovami.

 

Cieľom vyučovania rusínskeho jazyka na 1. stupni ZŠ je predovšetkým osvojenie si základov výslovnostnej normy, zmechanizovania návykov správneho písania a osvojenie si základov pravopisnej normy, osvojenie si základov čitateľskej zručnosti, pochopenia a porozumenia čítaného a počúvaného textu v podobe primeranej veku žiaka, položenie základov komunikatívnej kompetencie žiakov.

 

 

 

 

 

 

 

Príroda a spoločnosť

 

PRÍRODOVEDA

 

Charakteristika predmetu

Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu.

Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.

 

Ciele predmetu

Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je možné bližšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k:

·         spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímanie pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody.

·         rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch.

·         rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne.

·         opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním.

·         rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty.

·         nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu.

·         tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie.

·         uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje.

·         poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu.

Čiastkové ciele predmetu

Jedným z parciálnych cieľov predmetu je efektívny a postupný rozvoj myslenia dieťaťa. Dieťa, ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslieť a jeho logické myslenie je zatiaľ nasmerované na konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo čo najviac empirického materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto konkrétnych javoch postupne učilo základným logickým operáciám. Prvý a druhý ročník Prírodovedy je preto zameraný najmä na aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti bežne stretávajú. Deti sú vyučovaním usmerňované k skúmaniu čiastkových aspektov bežných situácií tak, aby:

·         sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok (s čím neskôr súvisí schopnosť syntézy),

·         sa naučili porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie),

·         sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov), vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo),

·         sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím neskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie),

·         sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisí schopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou – analýzou javu s imaginárnym druhým ja – využitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia),

si rozvíjali schopnosť argumentácie s využívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosť tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou),dokázali zdieľať ·         svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí schopnosť efektívnej kooperácie).

Tretí a najmä štvrtý ročník sú v Prírodovede zamerané obsahovo a činnostne tak, aby bolo možné dosiahnuť rozvoj kognitívnych schopností, ktoré sú uvedené v zátvorkách.

Rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa je prvoradým cieľom, s ktorým sa neoddeliteľne spája rozvoj poznatkového systému dieťaťa v oblasti prírodných vied. Deti sú vedené vo vzdelávacom procese tak, aby:

·         si správne naplnili a vzájomne poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujú bežne pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku (s čím neskôr súvisí schopnosť flexibilnejšieho používania pojmov) – napríklad čo je koreň, stonka, list, kvet – ako spolu súvisia a prečo,...

·         si osvojili vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíjať prírodovedné schopnosti (s čím neskôr súvisí schopnosť abstrakcie) – napríklad čo je to magnetizmus, svetlo, zvuk, farba,...

·         si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od bežnej, nevedeckej komunikácie (s čím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych druhov rastlín a živočíchov, ...

·         si osvojili vedomosti o vzťahoch živej a neživej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie ekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravové reťazce, ekosystematické vzťahy,...

·         si modifikovali obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah (s čím neskôr súvisí lepšia schopnosť modifikovať obsahy iných pojmov ako aj schopnosť rozširovať a naopak zužovať aplikovateľnosť pojmov na javy a predmety) – napríklad pojmy rozpúšťanie a roztápanie, hmotnosť, príťažlivosť, ...

Spolu s rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisí aj rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú dieťa k uvedomelejšiemu využívaniu svojich vedomostí. Učiteľ svojim správaním a najmä spôsobom myslenia vplýva na postoje dieťaťa. U dieťaťa sa tak v postojovej oblasti rozvíjajú nasledovné charakteristiky:

 

Dieťadokáže vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej (prejaví sa najmä motiváciou k poznávaniu).

Dieťa chápe význam vedy pre každodenný život a objektívne posudzuje pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu a celkové životné prostredie (prejaví sa najmä dokonalejším chápaním vedeckej práce).

Dieťacitlivo pristupuje k živej prírode (prejaví sa najmä praktickým prístupom k živým organizmom).

Dieťavie, že každá skutočnosť je vysvetliteľná (prejaví sa najmä ústupom fantázie a preferenciou logických princípov myslenia).

Dieťadokáže meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou (prejaví sa najmä rozvážnosťou a zdravým úsudkom v diskusiách).

Rozvoj poznatkového systému, rozvoj spôsobov nadobúdania a modifikácie poznatkov  a rozvoj špecifických postojov majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne gramotným.

 

Obsah a vzdelávací štandard

 

Tematický celok	Téma	Obsahový štandard	Výkonový štandard
Zmeny v prírode	Cyklus stromu	Druhy stromov, listy stromov Na základe listov porovnávanie stromov	Porovnať listy jednotlivých stromov Na základe listov poznať druhy stromov
	Projekt Prečo padá list zo stromu Kalendár prírody	Ročné obdobie, mesiace v roku, charakteristiky počasia poľné plodiny, ovocie a zelenina	Vedieť si zaznamenávať počasie podľa znakov: vietor, dážď, slnečno Uviesť ako sa menia ročné obdobia Uviesť ako sa mení počasie v jednotlivých mesiacoch v roku Rozpoznať druhy ovocia a zeleniny
Osobná hygiena a psychohygiena	Denný poriadok žiaka   Projekt Zostavenie jedálneho lístka na týždeň	Pravidelné stravovanie , striedanie práce  a odpočinku, správne stolovanie	Poznať pravidlá pravidelného stravovania Vysvetliť dôvody striedania práce a odpočinku Uviesť príklady správneho a nesprávneho stolovania
	Čistota tela	Hygiena človeka, zásady	Vedieť správne použiť zubnú kefku Vysvetliť význam osobnej hygieny
	Zdravá výživa Projekt Potraviny, ktoré č Projekt Potraviny, ktoré človeku škodia Potraviny dôležité pre zdravie Príprava zeleninového šalátu	Zásady zdravej výživy	Uviesť príklady potravín, ktoré sú zdravé pre človeka a ktoré nie, porovnať ich
Plynutie času	Čas a jeho trvanie Projekt príprava presýpacích hodín	Objektívny a subjektívny čas	Vysvetliť plynutie času Porovnať objektívny a subjektívny čas Zoradiť obrázky podľa plynutia času ( rastlina človek, zviera)
	Hodiny		Poznať celé hodiny
Zvieratá	Voľne žijúce zvieratá		Pracovať s encyklopédiou
	Domáce zvieratá		Diskutovať na tému ako sa pohybujú zvieratá
	Domáce vtáky		Klasifikovať domáce zvieratá podľa znakov
Rodina	Moja rodina	Členovia rodiny	Vymenovať členov rodiny
Voda	Voda a rastliny	Rastliny v zime	Porozprávať ako sa treba starať o rastliny v zime
	Voda a človek		Vysvetliť prečo musíme dodržiavať pitný režim Diskutovať, čo sa stane s vodou, ktorú pijeme?
Rastliny a semená	Semeno Projekt  je to semeno Záhadné semená		Vedieť zasadiť semeno Opísať pri pozorovaní ako klíči semeno
Hmota	Ľudia a veci Projekt Je to hmota Je vzduch hmota?	Ručná a strojová výroba Materiály na výrobu Vlastnosti hmoty	Na základe zmyslových vnemov určiť rôzne druhy hmoty

 

Prírodovedné učivo:

·         poskytuje základné informácie o živej prírode (rastliny, živočíchy, človek)

·         poskytuje základné informácie o neživej prírode (horniny, nerasty), obsahuje jednoduché príklady z učiva fyziky ( čas, priestor, meranie, váženie)

·         obsahuje jednoduché poznatky zo zemepisu (okolie) podieľa sa na výchove kultivovaného vzťahu k prírode

·         podieľa sa na ochrane a tvorbe životného prostredia a správania sa v prírode

·         vytvára a rozvíja predstavy o prírodných javoch

·         umožňuje poznať prírodné javy ako objektívne činitele ovplyvňujúce činnosti ľudí a ich život

 

Spoločenskovedné učivo:

·         umožňuje získať základné poznatky o živote spoločnosti

·         poskytuje základné poučenia o sebe, rozličných situáciách a vzťahoch

·         vytvára a formuje sociálne vzťahy

 

Ciele predmetu

 

·         viesť žiakov k pravdivému poznaniu sveta, prírody a spoločnosti na základe pozorovania zmien v spôsobe života rastlín, zvierat a ľudí

·         rozvíjať poznávacie procesy (vnímanie, predstavivosť, fantáziu, pamäť, myslenie(

·         utvárať zručnosti, manipulovať s prírodninami, s vecami, so spoločenskými dokumentmi, chápať vzťahy medi nimi a vedieť vyjadriť tieto zákonitosti slovom, usporiadaním, kresbou alebo iným spôsobom

·         utvárať pestovateľské zručnosti pri pestovaní vybraných druhov úžitkových a okrasných rastlín

·         rozvíjať aktivitu a samostatnosť žiakov

·         rozvíjať reč a komunikatívne schopnosti ako prostriedky myšlienkových operácii

·         formovať hygienické návyky a kultúrne správanie žiakov

·         vychovávať žiakov k dopravnej disciplíne

·         vychovávať žiakov k starostlivosti o životné prostredie a k láske k vlasti

·         formovať základné osobnostné vlastnosti žiakov

·         formovať mravné vlastnosti žiakov z hľadiska primeraných nárokov

·         utvárať základy spoločenského správania a vzájomných vzťahov

·         utvárať základy pre kooperáciu pri činnosti

·         utvárať kladný vzťah k práci, úctu k práci a výsledkom práce ľudí

·         získať prvé skúsenosti zo systematickej pracovnej činnosti

·         poznávať a chápať užitočnosť správnej organizácie práce

·         klásť základy polytechnického vzdelávania (aktívna účasť na meraní, vážení, práca s kalendárom prírody, práca s pracovným náradím, so stavebnicami, modelmi...)

·         rozvíjať citovo-estetické prežívanie (poznávanie krás prírody, kultúrno-umeleckých pamiatok, obohacovanie citového života žiakov

 

Cieľom vyučovania prírodovedy v 2. ročníku je:

·         podporovať chuť učiť sa,

·         rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať,

·         všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny,

·         vnímať jedinečnosť prvkov prírody a prírodných výtvorov v okolí,

·         rozumieť znakom, ikonám, hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie,

·         svoje návrhy interpretovať, diskutovať o návrhoch,

·         vedieť robiť jednoduché pokusy, sledovať a výsledky sledovania zaznamenávať.

 

Špecifické ciele sa konkretizujú v učebných požiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu.

Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií

 

Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)

Žiaci sú vedení vo vzdelávacom procese tak, aby:

o    si správne naplnili a vzájomne poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujú bežne pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku (s čím neskôr súvisí schopnosť flexibilnejšieho používania pojmov) – napríklad čo je koreň, stonka, list, kvet – ako spolu súvisia a prečo,...

o    si osvojili vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíjať prírodovedné schopnosti (s čím neskôr súvisí schopnosť abstrakcie) – napríklad čo je to magnetizmus, svetlo, zvuk, farba,...

o    si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od bežnej, nevedeckej komunikácie (s čím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych druhov rastlín a živočíchov, ...

o    si osvojili vedomosti o vzťahoch živej a neživej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie ekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravové reťazce, ekosystematické vzťahy,...

o    si modifikovali obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah (s čím neskôr súvisí lepšia schopnosť modifikovať obsahy iných pojmov ako aj schopnosť rozširovať a naopak zužovať aplikovateľnosť pojmov na javy a predmety) – napríklad pojmy rozpúšťanie a roztápanie, hmotnosť, príťažlivosť, ...

Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčových kompetencií (komunikačná kompetencia, kompetencia k učeniu, kompetencia k riešeniu problémov) sú využívané stratégie, ktoré majú žiakomumožniť, aby:

o    sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok (s čím neskôr súvisí schopnosť syntézy),

o    sa naučili porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie),

o    sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov),

o    vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo),

o    sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím neskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie),

o    sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisí schopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou – analýzou javu s imaginárnym druhým ja – využitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia),

o    si rozvíjali schopnosť argumentácie s využívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosť tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou),

o    dokázali zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí schopnosť efektívnej kooperácie).

 

Obsahový štandard	Výkonový štandard
Ročné obdobie, zmeny ročných období, kalendár, vietor, padanie lístia, zmeny teploty	Opísať zmeny v priebehu roka, ročné obdobie, Vedieť sa orientovať v kalendári. Porovnať ročné obdobia podľa teploty vzduchu, spôsobu obliekania, činnosti žiakov
Vzduch, vlastnosti vzduchu  hmota, teplota,	Pripraviť experiment, ktorým dokáže, že vzduch je hmota, zaznamenávať teplotu vzduchu
Obloha, počasie, oblaky, pranostika, prvky počasia, predpoveď počasia Slnko, mesiac, hviezdy,	Na základe záznamov zo sledovania počasia v priebehu jedného týždňa vyhodnotiť zmeny počasia, zaznačiť do merania zvolenými znakmi  zmeny oblakov, zmeny oblohy,
príroda, stromy v prírode, druhy stromov listnaté, ihličnaté,	Rozoznať stromy listnaté a ihličnaté podľa základných charakteristík
Rastliny, kvety, koreň, stonka, kvet, list, druhy kvetov v okolí školy a obce pestovanie kvetu v škole, správne polievanie a staranie sa o kvet	Poznať základné kvety, rastúce v okolí školy a v obci, v parku , na lúle   Opísať podľa vlastných záznamov z prieskumu, čo rastie v okolí školy, v obci, aké rastliny stromy, vedieť ich porovnať, v čom sa líšia podľa obrázkov popísať rastliny Urobiť si atlas z fotografií alebo kresieb alebo listov stromov. Tvoriť zbierku, analyzovať, triediť  Vedieť polievať kvety voľne rastúce aj v kvetináčoch,, mať svoj kvet – triedny
Ovocné stromy – ovocie, druhy ovocia	Rozlíšiť ovocné stromy od iných stromov. Poznať základné druhy plodov a čím sa líšia
Zelenina, semená, druhy zeleniny, pestovanie zeleniny	Navrhnúť možnosti druhov zeleniny, ktoré je možné pestovať v danej oblasti, vypestovať zeleninu
Rastliny v lese, v parku, v okolí školy starostlivosť o rastliny	Navrhnúť možnosti ochrany lesov v parku, na školskom dvore, kvety a zvieratá v parku, spolužitie  Vytvoriť harmonogram ochrany, zapisovanie si údajov o stave počas roka.
Voda v prírode Voda na zemskom povrchu, voda v ovzduší, rieky, jazerá, oblaky, dážď, rosa, sneh, pozorovanie oblakov, druhy oblakov	Opísať v akých formách sa môže voda nachádzať v prírode vysvetliť rozdiel medzi riekou a jazerom, poznať aká rieka tečie v okolí obce pozorovanie oblakov, nakresliť rôzne druhy oblakov a akým počasím sa spájajú jednotlivé druhy oblakov
Význam vody pre človeka, znečistenie vody, rozpustné a nerozpustné látky vo vode.	Vysvetliť význam vody pre človeka, navrhnúť spôsoby ako chrániť vodu Pripraviť experiment,  čo sa vo vode rozpustí, čo sa nerozpustí
Vlastnosti vody – chuť, farba	Pripraviť návrhy ako chrániť vodu
Život v prírode Zvieratá v prírode Zvieratá v lese, v prostredí okolo školy	Pozorovať živočíchov v okolí školy, nakresliť ich, vedieť ich názvy, zistiť ako žijú , získať informácie z encyklopédie alebo internetu
Človek v prírode Život človeka v prírode Prispôsobenie sa človeka životu v prírode.	Uviesť príklady ako využíva človek prírodu.
Ochrana prírody. Nevhodné zasahovanie človeka do prírody	Vysvetliť,  kedy už človek nevhodne využíva prírodu a začne ju ničiť.
Zdravá príroda, zdravý človek	Navrhnúť spôsoby, ako  viesť zdravý spôsob života, starať sa o seba,
Správna životospráva	Poznať návyky správnej životosprávy, vedieť sa správne obliecť podľa počasia, dávať si pozor na ceste, osvojiť si správne hygienické návyky..
Úrazy – v prírode, v škole, doma, nebezpečné miesta.	Opísať nebezpečné miesta, poznať v ktorých častiach školy, resp. cesty do školy alebo v obci sú nebezpečné miesta.

 

 

3. Obsah učebného predmetu

 

     Obsah je rozdelený do 3 tematických celkov:

 

1.    Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch

2.    Technika, technické objavy

3.    Živé organizmy

 

      Jednotlivé tematické celky sa zaoberajú týmito témami:

 

Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch

1. Triedenie a rozpoznávanie látok podľa ich vlastnosti

2. Zmeny vlastnosti látok

3. Voda – vlastnosti vody

4. Vzduch- čistota, pohyb vzduchu

5. Porovnávanie a meranie

6. Meranie objemu kvapalín podľa valca

7. Meranie hmotnosti

8. Fyzikálne veličiny. Hmotnosť, čas, objem, teplota, sila

9. Meranie fyzikálnych veličín meradlami, zápis do tabuliek

 

Technika, technické objavy

1. Technika okolo nás

2. Jednoduché stroje

3. Projekty: premiestňovanie nákladu

4. Ako Egypťania stavali pyramídy

5. Prevody ozubených kolies v domácnosti

6. Vytvor svetelný pútač pre....

7. Elektrická energia

 

Živé organizmy

1. Človek

2. Živočíchy

 

Tematický celok a jednotlivé témy	Obsahový štandard	Výkonový štandard	Prierezové témy
Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch Triedenie a rozpoznávanie látok podľa ich vlastnosti Zmeny vlastnosti látok Voda – vlastnosti vody Vzduch- čistota, pohyb vzduchu   Porovnávanie a meranie Meranie objemu kvapalín podľa valca Meranie hmotnosti Fyzikálne veličiny. Hmotnosť, čas, objem, teplota, sila Meranie fyzikálnych veličín meradlami, zápis do tabuliek	Vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov                 Meranie kvapalín, odmerný valec, filter na vodu, hmotnosť, fyzikálne veličiny, čas, teplota, sila Medzinárodné jednotky fyzikálnych veličín.	Určiť vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov Vedieť zdôvodniť zmeny vlastnosti látok -topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia           Odmerať objem kvapalín podľa odmerného valca Odmerať hmotnosť Odmerať teplotu vody a vzduchu laboratórnym teplomerom Odmerať teplotu ľudského tela lekárskym teplomerom Odmerať silu silomerom Zosumarizovať výsledky merania do tabuľky Pripraviť experiment na zistenie podmienok zmeny látok Porovnávať vlastnosti látok, sily, hmotnosti žiakov v triede Zostrojiť filter na čistenie vody Poznať jednotky objemu a hmotnosti Poznať meradlo času Poznať jednotku teploty, rozumieť znamienku : + a – pri označovaní teploty Uviesť tri príklady pôsobenia sily v našom živote Poznať meradlo sily, jej jednotku a značku.	Environmentálna výchova         Medzipredmetové vzťahy s matematikou               Osobnostný a sociálny rozvoj
Technika, technické objavy Technika okolo nás Jednoduché stroje Projekty: premiestňovanie nákladu Ako Egypťania stavali pyramídy Prevody ozubených kolies v domácnosti Vytvor svetelný pútač pre.... Elektrická energia	Páka , kladka, naklonená rovina, prevody ozubených kolies	Zdôvodniť význam techniky v našom živote Poznať princíp fungovania jednoduchých strojov Zostrojiť pri modelovaní funkčný model zariadení, ktoré obsahujú jednoduché stroje Vysvetliť význam elektrickej energie Zostaviť jednoduchý elektrický obvod Vyhľadávať informácie	Dopravná výchova             Multikultúrna výchova       Environmentálna výchova
Živé organizmy Človek       Živočíchy	Hlavné vonkajšie časti ľudského tela Podmienky pre život človeka   Vonkajšie časti živočíchov, pohyb živočíchov podmienky života živočíchov,	Poznať pojmy, hlava, telo, atď...schematicky to znázorniť Vysvetliť vzťah človek, voda, vzduch, pôda.   Poznať vonkajšie časti živočíchov.	Ochrana života a zdravia Výchova k manželstvu a rodičovstvu

 

Požiadavky na výstup pre 3. ročník

Žiak vie:

-   určiť vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov

-   vedieť zdôvodniť zmeny vlastnosti látok: topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia

-  odmerať objem kvapalín podľa odmerného valca

-  odmerať hmotnosť

          -  odmerať teplotu vody a vzduchu laboratórnym teplomerom

          -  odmerať  teplotu ľudského tela lekárskym teplomerom

          -  odmerať silu silomerom

          -  pracovať s tabuľkami a zosumarizovať výsledky merania do tabuľky

          -  pripraviť experiment na zistenie podmienok zmeny látok

          -  porovnávať vlastnosti látok, sily, hmotnosti žiakov v triede

          -  zostrojiť filter na čistenie vody

          -  poznať jednotky objemu a hmotnosti

          -  poznať meradlo času

          -  poznať jednotku teploty, rozumieť znamienku : + a – pri označovaní teploty

          -  uviesť tri príklady pôsobenia sily v našom živote

          -  poznať meradlo sily, jej jednotku a značku.

         -  zdôvodniť význam techniky v našom živote

         -  poznať princíp fungovania jednoduchých strojov

         -  zostrojiť pri modelovaní funkčný model zariadení, ktoré obsahujú jednoduché stroje

         -  vysvetliť význam elektrickej energie

         -  zostaviť jednoduchý elektrický obvod

         -  vyhľadávať informácie

         -  poznať pojmy, hlava, telo, atď...schematicky to znázorniť

         -  vysvetliť vzťah človek, voda, vzduch, pôda

         -  poznať vonkajšie časti živočíchov

 

Metódy a formy práce

 

Odporúčame využívať v predmete prírodoveda vyučovacie metódy:

·         priameho prenosu poznatkov (živé rozprávanie, opis spojený s pozorovaním, vysvetľovanie, besedu – dialogickú metódu, didaktické hry a metódu otázok a odpovedí)

·         sprostredkovaného prenosu poznatkov (pozorovanie prírodnín, pokus, demonštrácia)

·         práce s textom ( práca s učebnicou, s pracovným zošitom a ďalšou literatúrou)

·         a iné aktivizujúce metódy (pojmová mapa, brainstorming atď.)

V edukačnom procese prírodovedy by sa mala využívať nielen základná organizačná forma vyučovacia hodina, ale aj exkurzia, vychádzka. Vyučovanie prírodovedy by malo byť zážitkovým vyučovaním.

 

 

 

VLASTIVEDA

 

 

Charakteristika predmetu

Vlastiveda je predmet, ktorý zahŕňa oblasť vzdelania venovanú poznávaniu svojej vlasti, svojho kraja, regiónu a samotnej obci. Vlastivedné – motivačné poznávanie začína už v detstve, priestor okolo dieťaťa je plný zaujímavých vecí a potrebujú na ne odpoveď . Vlastiveda na 1.stupni ZŠ je obsahovo naplnená emotívnym (dobrodružným) poznávaním, pozorovaním a hodnotením javov a celkovo dojmov z rodnej krajiny (okolie školy a bydliska). S tým súvisí aj poznanie seba samého, svojho miesta v rodine a v komunite, _i už školy alebo partie kamarátov. Poznanie svojej krajiny v časových premenách jednotlivých ročných období s dôrazom na starostlivosť o bezpečnosť a zdravie vytvára predpoklady pre vnímanie vzájomného vzťahu človeka a prírody.

Človek aj príroda sa mení v čase a práve preto vnímanie svojej obce, regiónu ale aj celej republiky musí byť spojené s poznaním histórie. Vlastiveda by ma la byť činnostným obsahom . Odporúčame aj vychádzky s vlastivedným námetom (ktorá má motivačný charakter pre vyučovanie vlastivedy ale tieto vychádzky alebo výlety sú náročné z hľadiska bezpečnosti. Ideálne je prepojenie vychádzok s prírodovedným, kultúrnym, historickým prepojením Vlastiveda (Objavujeme Slovensko) je rozdelená na dve veľké časti, a to Príroda Slovenska a Slovensko v minulosti a dnes. V časti Príroda Slovenska je základom spoznanie vybratých prírodných krás (napr. pohoria, jaskyne) najmä prostredníctvom povestí, rozprávaní na základe obrázkov a i. Slovensko v minulosti a dnes sú príbehy historického rázu. Zakladá sa na spoznaní významných udalostí v histórii Slovákov, o ich zaradení v správnom časovom slede. (Cestujeme po Slovensku) žiaci spoznajú najvýznamnejšie a najatraktívnejšie prvky, časti regiónov. Realizácia je prostredníctvom „výletov“, jeden výlet po Slovensku je zameraný na jeden vybratý región. Dôraz je na práci s príbehmi a obrázkami, každý z nich znázorňuje jeden významný prvok regiónu a na čítaní zjednodušenej mapy.

 

Všimli ste si, koľko zaujímavých vecí sa nachádza okolo nás? Málokedy si to uvedomujeme, koľko krás pre nás príroda alebo ľudia vytvorili. Vlastivedou sa môžu žiaci naučiť deti všímať si svoje okolie, obdivovať kvety, stromy, parky, prírodne krásy, budovy, sochy, námestia, všímať si, čo je nové v obci, prípadne, čo sa stratilo alebo zmenilo a ako sa mení svet okolo nás. Vlastiveda v druhom ročníku je učenie sa o priestore, v ktorom žijeme a chceme, aby žiaci odmalička sa učili poznávať, objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede na otázky.

Témami vlastivedy sa žiaci pripravujú aj na vyučovanie geografie, tak sa postupne oboznamujú s plánom. V 2. ročníku precvičujeme orientáciu na náčrte alebo pláne obce, umiestnenie jednotlivých objektov.

 

Ciele predmetu

Prostredníctvom príbehov, rozprávok, piesní, rozprávaní, pozorovaní, skúmaní, žiaci získavajú vzťah k rodnému kraju – kraju, v ktorom žijú. Vo vyučovaní vlastivedy v 2. ročníku je cieľom, aby žiaci vedeli rozprávač o svojom rodnom kraji (krajine svojho okolia). Pomenovať jeho jednotlivé prvky – časti. Primerane veku odlíšiť vzťahy, väzby (prírodného a spoločenského rázu) v krajine svojho okolia, vo svojej obci, doma i v škole. Pri každej vhodnej téme majú žiaci použiť poznatky zo svojich pozorovaní a skúseností. Žiaci majú dokázať pomenovať a odlíšiť, čo vytvorila príroda a čo človek. Rozprávať o premenách prírody počas roka. Vyhľadať v kalendári významné dni. Orientovať sa v rodnom kraji pomocou svetových strán a významných objektov. Veku primerane charakterizovať svoju obec. Po objavnom spoznaní rodného kraja sa žiaci pútavou formou oboznámia so zaujímavými časťami Slovenska. Žiaci majú pomocou obrázkov opísať pojmy, krajinu, pamiatky, ktoré už nie sú z ich bezprostredného okolia. Ukázať na „obrázkovej mape“ (prispôsobenej obsahu vlastivedy v 3. ročníku) vybraté pohoria, jaskyne, rieky, mestá a i.

Opísať ich pomocou obrázkov – pokúsiť sa odlíšiť ich už na pohľad významné znaky. Stručne povedať obsah povesti na vybratú tému. Porozprávať o významných historických udalostiach.

Výučba vlastivedy v 4. ročníku sa zameriava na zážitkové spoznávanie častí Slovenska. Pre žiakov je pri tom dôležité vedieť čítať mapu a rozprávať o obrázkoch, fotkách. Dozvedieť sa pútavé skutočnosti o rôznych častiach Slovenska. Porovnávať jednotlivé oblasti s rodným krajom.

 

Cieľom vyučovania vlastivedy v 2. ročníku je:

• podporovať chuť učiť sa,

• rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať,

• všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny,

• prejavovať záujem o spôsob života ľudí v blízkom okolí, v triede, škole, obci,

• vedieť pracovať s náčrtmi napr. triedy, školy, blízkeho okolia , ktoré vedú k zručnosti pracovať s plánom obce , orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest,

• vnímať jedinečnosť prírodných výtvorov v okolí a rozvíjať záujem objavovať a vysvetľovať,

• rozumieť znakom, ikonám,

• hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje návrhy interpretovať,

• diskutovať o návrhoch,

• vnímať krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa vážiť si ich a chrániť.

 

Požadovaný výstup žiakov z vlastivedy v 2. ročníku je zameraný na rozvíjanie funkčnej

gramotnosti v oblastiach: čitateľskej gramotnosti – čítať s porozumením odborný text, vyberať z neho informácie, triediť, ich, využívať, prezentovať. Získavať údaje z nesúvislých textov –plánov, obrázkov, fotografií. Dôležitou súčasťou je aj čítanie obrázkov - vizuálna gramotnosť. Pri rozvíjaní prírodovednej gramotnosti v témach, ktoré sú zamerané na prírodnú časť prostredia, pôjde najmä o objavovanie, pozorovanie a vysvetľovanie prírodných dejov. Vlastiveda rozvíja aj kultúrnu gramotnosť, rozvíja záujem o kultúrne tradície svojho regiónu a Slovenska.

 

Základné otázky vlastivedy

Kde žijem? Aké je prostredie, v ktorom žijem, ľudia, ktorí žijú okolo mňa, moja rodina, priatelia, spolužiaci, obyvatelia obce, čo sa mi v našej obci páči a čo sa mi nepáči?

2. ročník vlastivedy je tematicky zameraný na:

Môj rodný kraj – kraj, kde žijem (Trieda, škola, okolie školy, bydlisko, okolie bydliska, obec, okolie

 

Kompetencie

Učebný predmet vedie žiakov k rozvíjaniu:

·         komunikatívnej kompetencietým, že umožňuje prezentáciu slovnú alebo písomnú navštívenej oblasti na Slovensku alebo interpretácii prečítanej alebo vypočutej povesti, piesne, básne viažucej sa k regiónu alebo ku Slovensku, Učivo o Slovensku rozvíja aj čitateľskú gramotnosť tým, že jednak žiaci majú možnosť interpretovať umelecké texty z literatúry alebo odborného textu ale taktiež majú možnosť rozvíjať si schopnosť opisu obrázkov, diagramov, kresieb apod.

·         ďalšou dôležitou kompetenciou rozvíjanie kultúrnej kompetencie, personálnej a interpersonálnej, pretože učebný predmet dáva predpoklad pre tvorbu projektov a tímovej práce

 

Vzdelávací štandard

 

Tematický celok	Obsahový štandard – základný obsah	Výstup na hodnotenie, vytvorený produkt (výkonový štandard)
Moja trieda, škola, okolie školy Správanie sa v škole, bezpečnosť v triede, v škole	Trieda, škola, rozmiestnenie vecí v triede, plán triedy, nebezpečné miesta, rozmiestnenie miestností v škole, chodby, vchod, moja trieda	Opísať prostredie prostredia triedy, školy. Zakresliť na plánik rozloženie tried na chodbe, v triede rozloženie stolov, tabule a pod. Vyhodnotiť miesta nebezpečné v triede a v škole a určiť pravidlá správania sa pre vlastnú bezpečnosť aj bezpečnosť spolužiakov.
Cesta do školy a domov Poznávanie cesty do školy	Svetové strany, poludňajší tieň, krajina, orientácia podľa svetových strán, trieda, škola, dopravné značky,	Nakresliť schému cesty do školy, vyznačiť na nej objekty, zaujímavé miesta, vyhodnotiť nebezpečné miesta, zakresliť na ceste priechody, križovatky, dopravné značky, semafory.
Okolie školy	Škola. Školský dvor, objekty v okolí školy, pred školou, za školou, Prostredie v okolí školy – stromy, budovy	Opísať prostredie školy, určiť čo sa nachádza pred školou, za školou – budovy, stromy...
Okolie školy a bydliska (orientácia v okolí). povrch, lesy, lúky, polia, záhrady a parky okolia Čo rastie v našom okolí, rieka, potok ako sa mení okolie školy počas roka	Les, lúka, park, rieka, jazero, ročné obdobia, kalendárny rok, mesiace, sviatočné dni, ako prieskum	Opísať podľa vlastných záznamov z prieskumu, čo rastie v okolí školy, v obci, aké rastliny stromy, vedieť ich porovnať, v čom sa líšia, podľa obrázkov popísať rastliny Urobiť si atlas z fotografií alebo kresieb alebo listov stromov. Tvoriť zbierku, analyzovať, triediť Okolie obce Obec Okolie školy škola trieda a bydlisko
Ako sa staráme o naše okolie (a o životné prostredie)..	Krajina, životné prostredie, znečistené prostredie, zničené prostredie ochrana životného prostredia	Vyhodnotiť miesta v obci alebo v škole, ktoré sú znečistené a navrhnúť vylepšenie stavu v škole Na základe vlastného prieskumu zistiť, v ktorých častiach obce sú zdevastované lavičky, cesty, zničené a pokreslené budovy, vyrúbané stromy.
Príroda	Prvky okolia, ktoré vytvorila príroda a prvky prostredia, ktoré vytvoril človek, opísať krajinu okolo školy	Rozpoznať, ktoré časti krajiny tvorila príroda, ktoré človek
Orientácia v náčrte alebo pláne mesta	Cesta, náčrt, plán, nákres,	Zakresliť do náčrtu alebo plánu obce budovy. Orientovať sa na náčrte alebo pláne obce, mesta, ktoré domy sú na akej ulici, ktorá cesta vedie k vybranej lokalite, cez aké ulice a okolo ktorých budov prechádza.
Naša obec, jej história a súčasnosť, ćo a ako sa deje v našom okolí obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.) história, povesti, piesne, šport a kultúra)	Príbeh, povesť, pamätné budovy, sochy, významné osobnosti histórie, vedy, kultúry, športu, umenia	Vytvoriť zbierku informácií o významných ľuďoch obce, vytvoriť portfólio významných miest alebo zaujímavých miest – nakreslených alebo odfotografovaných
Obec Ľudia v mojom okolí, správanie sa k ľuďom, úcta k starším.	Obec, ulice, domy, významné budovy – pošta, polícia, škola, miestny úrad	Opísať spôsob života obyvateľov obce, povedať názov svojej obce (i presnú adresu, vysvetliť zásady slušného správania sa na ulici a k obyvateľom obce.
Ochrana miesta pred nebezpečenstvom (požiar Kam volať o pomoc a kto nám pomáha (tiesňové linky).	Tiesňová linka, postup pri volaní hasičov	Poznať čísla pre záchranu (112). Vypracovať zoznam nebezpečenstiev a ako sa pred nimi chrániť – neznámi ľudia, prírodné nebezpečenstvá – blesk, búrka, silné slnečné žiarenie
Tradície Zvyky a tradície Vianočný čas (Aké sú tajomstvá Vianoc, Silvestra, Nového roka a Troch kráľov). Veľkonočné sviatky	Sviatočné dni, tradície,	Vymenovať známe sviatočné dni na rozhraní kalendárnych rokov opísať, aké tradície sa k nim viažu v ich rodine, v ich obci
Čo sa mi v našom kraji najviac páči		Napísať, nakresliť príbeh na tému čo sa mi v našej obci páči a čo sa mi nepáči

Proces

Vyučovanie vlastivedy je založené na aktívnej účasti žiakov vo vyučovacom procese. Žiaci sa učia v triede i v krajine, čítaním máp, analýzou vyobrazení a údajov, prácou s učebnicou, vlastivedným atlasom, doplnkovou literatúrou. Učia sa aplikovať získané vedomosti pri riešení praktických úloh. Pracujú individuálne, vo dvojiciach i v skupinách. Práca s textom, rozvíja čítanie s porozumením. Výsledky samostatnej práce sa využívajú pri spoločnej práci v triede. V zhode s klasifikačným poriadkom sa skúša a klasifikuje iba základné učivo. Hodnotia sa vždy aj činnostné zložky učiva, najmä čítanie z mapy. Na záver rozsiahlejších tém sa zaraďuje opakovanie, zhrnutie a jednotlivé zovšeobecnenie učiva.

V procese vyučovania vlastivedy sa snažíme u žiakov vzbudiť trvalý záujem o predmet. Vedieme ich láske k vlasti, formujeme kladný citový vzťah k prírode a celému životnému prostrediu. Riešením jednotlivých problémov podporujeme samostatnosť a tvorivé myslenie žiakov. K účinným formám vyučovania (kognitívnym a motivačným) patrí využívanie veku primeranej literatúry - hlavne deťom blízkych rozprávok a povestí. Medzi prostriedky na dosiahnutie určených cieľov radíme videozáznamy, besedy, vlastivedné súťaže, prácu v záujmových krúžkoch a pod. Súčasťou vyučovania vlastivedy v 4. ročníku ZŠ sú aj vlastivedné vychádzky, pre ktoré je potrebné vytvoriť časový priestor. Riaditeľ školy môže pre tento účel vyčleniť príslušný počet hodín. Realizáciu vychádzok ovplyvňujú lokálne podmienky (dostupnosť tematicky vhodnej lokality, klimatické podmienky, bezpečnosť žiakov a podobne). Školám lokalizovaným v neatraktívnom prostredí, resp. mestským školám odporúčame kumulovať hodiny vlastivedy v rozsahu troch až štyroch vyučovacích hodín.

Obsah učiva v 3. ročníku

 

A.           Ako sa vyznať vo svojom okolí – tento tematický celok sa venuje plánu, rôznym druhom máp a orientácii podľa svetových strán  (Tvorba projektu a prezentačné zručnosti).

 

1.    Krajina

2.    Ako sa orientovať podľa svetových strán

3.    Ako vyzerajú veci pri pohľade zhora

4.    Význam plánu

5.    Ako vzniká mapa

 

A.           Objavujeme Slovensko –v tomto tematickom celku budú žiaci objavovať svoju krajinu (Environmentálna výchova, Dopravná výchova, Primárna prevencia sociálno-patologických javov, Mediálna výchova).

 

1.    Kde sa nachádza Slovensko

2.    Krásy našich hôr, chránené územia

3.    Rieky – dar života

4.    Lesy – naše pľúca

5.    Slovensko plné záhad

6.    Po turistických chodníčkoch

 

A.            Spoznávame dejiny Slovenska – tento celok sa venuje dejinám Slovenska. Na históriu sa pozeráme  cez významné osobnosti (Multikultúrna výchova, Osobnostný a sociálny rozvoj).

 

1.    Ako chápať časové súvislosti

2.    Prečo sa ľudia usadili na našom území

3.    Predmety, ako svedkovia doby

4.    Svätopluk a jeho sláva

5.    Prečo chodíme do školy

6.    Ako vznikol slovenský jazyk

7.    Ako vznikla slovenská hymna

8.    Prečo M. R. Štefánik veľa cestoval

9.    Slovensko v súčasnosti

 

A.           Naše starobylé pamiatky a ich krása – celok spája zemepisné i historické poznatky a zručnosti. Pozornosť sa venuje významným mestám a pamiatkam. Spoznávanie miest a hradov je realizované formou povestí, ktoré zároveň rozvíjajú čitateľské zručnosti (Tvorba projektu a prezentačné zručnosti, Dopravná výchova).

 

1.    Ako vznikli mestá

2.    Slávne mestá

3.    Povesti o mestách

4.    Hrady a zámky

5.    Povesti o hradoch

6.    Svetoznáme pamiatky

                  

Požiadavky na výstup

 

Požadovaný výstup žiakov z vlastivedy v 3. ročníku je zameraný na rozvíjanie funkčnej gramotnosti v oblastiach: čitateľskej gramotnosti – čítať s porozumením odborný text, vyberať z neho informácie, triediť, ich, využívať, prezentovať. Získavať údaje z nesúvislých textov – plánov, obrázkov, fotografií. Dôležitou súčasťou je aj čítanie obrázkov - vizuálna gramotnosť. Pri rozvíjaní prírodovednej gramotnosti v témach, ktoré sú zamerané na prírodnú časť prostredia, pôjde najmä o objavovanie, pozorovanie a vysvetľovanie prírodných dejov. Vlastiveda rozvíja aj kultúrnu gramotnosť, rozvíja záujem o kultúrne tradície Slovenska.

 

Žiak na konci 3. ročníka vie:

·         že sa dá vyjadriť obraz krajiny opisom, maľbou, fotografiou a pod,

·         rozpoznať mestskú, vidiecku, hornatú alebo rovinatú krajinu,

·         že sa krajina v ročných obdobiach mení,

·         vymenovať hlavné a vedľajšie svetové strany,

·         nakresliť pohľad na určité veci zhora,

·         charakterizovať pojmy ako obzor, plán, mapa, mierka mapy, legenda,

·         vymenovať štáty, ktoré susedia s našou krajinou,

·         že Slovensko sa nachádza v Európe,

·         charakterizovať chránené územia,

·         vymenovať najznámejšie rieky Slovenska,

·         vymenovať rôzne druhy lesov Slovenska,

·         načo slúžia minerálne a termálne vody

·         na ktorom mieste Slovenska sa nachádza najviac jaskýň,

·         čítať z turistickej mapy (kadiaľ tečie rieka, kadiaľ vedú turistické chodníčky a pod.),

·         charakterizovať časovú priamku,

·         charakterizovať osídľovanie miest,

·         opísať ako sa môžeme dozvedať o minulosti,

·         základné informácie o slovenských osobnostiach ( Svätopluk, Mária Terézia, Ľudovít Štúr, Janko Matúška, Milan Rastislav Štefánik),

·         pomenovať hlavné mesto SR,

·         charakterizovť slovenskú vlajku, pomenovať slovenské platidlo,

·         pomenovať slávne a najznámejšie mestá Slovenska v minulosti,

·         charakterizovať, čo je to povesť,

·         vyjadriť rozdiel medzi hradom a zámkov,

·         pomenovať významné miesta a pamiatky Slovenska, ktoré sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

 

 

Metódy a formy práce

Pri vyučovaní vlastivedy sa budeme snažiť využiť nielen metódy a formy práce, ktoré sú klasické, ale aj metódy a formy práce, ktoré sú nové, moderné a samozrejme motivujúcepri prezentovaní vlastivedného učiva. V 3. ročníku sa zameriame najmä na tieto metódy a postupy práce:

 

·         tvorby vlastivednej kroniky,

·         vyhľadávania informácii,

·         práce s internetom,

·         demonštrácie,

·         pozorovania,

·         počúvania,

·         opisu udalostí, javov a vecí

·         rozhovoru,

·         čítania,

·         brainstormingu,

·         porovnávania,

·         pokusov a experimentov,

·         alternatívnych úloh,

·         plánovania,

·         didaktické hry

·         metódy hodnotenia,

·         dramatizácie na vyučovaní,

·         diskusie,

·         a metódy práce s mapou.

 

 

Formy vyučovania vlastivedy:

·         skupinové vyučovanie,

·         problémové vyučovanie,

·         projektové vyučovanie,

·         exkurzia a vychádzka.

 

Človek a hodnoty

 

náboženská výchova

 

Charakteristika predmetu

Náboženstvo ako skutočnosť, ktorá sa nás dotýka, je súčasťou nášho životného procesu, je ústredným stavebným kameňom nášho interpretačného modelu a tiež jeho identity. Náboženská výchova je utváraná ako predchádzajúce rozhodnutie pre dobro dieťaťa, pre rozvoj najhlbších dimenzií jeho osobnosti. Cieľom náboženskej výchovy v škole, na báze hodnôt, je základná sloboda, dospelosť a samostatné rozhodovanie mladého človeka.

Predmet „náboženská výchova“ je výchovno-vzdelávacím predmetom, na ktorom je nevyhnutné osvojiť si vedomosti a skúsenosti, ktoré majú neodmysliteľný vplyv na vytváranie základného náboženského postoja a uvádzanie do praxe v podobe kresťanského životného štýlu. Nakoľko dejiny a kultúra nášho národa, ako aj celej Európy, stoja na kresťanskom základe, položenom svätým Cyrilom a Metodom, je samozrejmé toto duchovné bohatstvo poznávať a rozvíjať súčasne so zdokonaľovaním sa v ďalších oblastiach spoločenského i osobného života.

Keďže človek je z psychologického a sociologického hľadiska prirodzene bytosť náboženská, má potrebu smerovať k tomu, čo ho presahuje. Vyučovací predmet náboženská výchova má preto opodstatnenú úlohu v celistvom ponímaní výchovy v škole.

Vyučovací predmet náboženská výchova formuje v človeku náboženské myslenie, svedomie, náboženské vyznanie a osobnú vieru ako osobný prejav náboženského myslenia a integrálnej súčasti identity človeka. Ponúka prístup k biblickému posolstvu, k učeniu  kresťanských cirkví a  k ich tradíciám, otvára pre neho možnosť života s cirkvou. 

Vyučovací predmet náboženská výchova sa zameriava na pozitívne ovplyvnenie hodnotovej orientácie žiakov tak, aby sa z nich stali slušní ľudia s vysokým morálnym kreditom, ktorých hodnotová orientácia bude prínosom pre ich osobný a rodinný život i pre život spoločnosti. Náboženská výchova je  výchovou k zodpovednosti voči sebe, voči iným jednotlivcom i celej spoločnosti. Učí žiakov kriticky myslieť, nenechať sa manipulovať, rozumieť sebe, iným ľuďom a svetu, v ktorom žijú.

Výučba predmetu zároveň nadväzuje na ďalšie spoločenskovedné predmety, umožňuje žiakom ozrejmiť si morálny pohľad na mnohé témy otvorenej spoločenskej diskusie. Učí žiakov rozlišovať medzi tým, čo je akceptované spoločnosťou, a tým, čo je skutočne morálnym dobrom pre jednotlivca i pre celú spoločnosť.

 

Ciele vyučovacieho predmetu

            Cieľom náboženskej výchovy je poskytnúť žiakom všestrannú pomoc, aby sa rozvíjali ako slobodní jednotlivci v Cirkvi a kráčali k dokonalosti. Vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, u ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Človek sa má snažiť o svätosť, preto cieľom náboženskej výchovy je priviesť žiakov k svätosti života, viesť ich k neustálej snahe dosiahnúť spoločenstvo s Trojjediným Bohom a všetkými ľuďmi navzájom. Nezištná láska je základom tohto spoločenstva a podnecuje všetkých slúžiť svetu a človeku, pre spásu ktorého sa Boží Syn stal človekom. Pripravuje mladých ľudí pre život, aby v budúcnosti dokázali prispieť k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, v spoločnosti, národnostných menšinách, národe a medzi národmi, rasami a náboženskými spoločnosťami. Náboženská výchova učí žiakov budovať osobný vzťah k Bohu, poznať pravdu a žiť s ňou, žiť ,,životom v Christu“.

 Predmet  náboženská výchova umožňuje žiakom:

 

formulovať otázky týkajúce sa základných životných hodnôt, postojov a konania

konfrontovať ich s vedecky a  nábožensky (kresťansky) formulovanými pohľadmi na svet

·         hľadať svoju vlastnú životnú hodnotovú orientáciu

·         formovať svedomie

·         prehlbovať medziľudské vzťahy cez skvalitnenie komunikácie

·         spoznávať spôsoby komunikácie človeka s Bohom

·         oceniť komunikáciu s Bohom prostredníctvom sviatosti, liturgického slávenia čítania Božieho slova

·         rozvíjať kritické myslenie hodnotením pozitívnych aj negatívnych javov v spoločnosti a v cirkvi                                                                                                                                          . vážiť si hodnoty ľudskej práce, budovať zodpovednosť k ochrane prírody                                                                                                   . získavať potrebné informácie a vedomosti o kresťanstve, pravosláví, o viere v Trojjediného Boha, aktívne sa zúčasťňovať na liturgickom a modlitebnom živote Cirkvi, na plnosti života Cirkvi.

 

Napĺňanie cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí a vyučovacích predmetov sa realizuje v školskom prostredí prostredníctvom kľúčových a predmetových kompetencií žiakov, ktoré zároveň rozvíja. Vyučovací predmet náboženská výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií:

komunikačné kompetencie - žiak prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede, kladie otázky a zisťuje odpovede, učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti, žiak si osvojuje vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho, formuluje otázky, porovnáva, oponuje, formuluje  a vyjadruje svoje myšlienky a názory, žiak sa učí reagovať primerane situácii, je schopný uvedomiť si vlastné reakcie v konflikte, vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať „ja - správu“ a vyjadriť svoje pocity, žiak  sa učí dešifrovať a vhodne používať symboly, rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského života.                                                            Vie rozlíšiť a slovne vyjadriť rozdielnosť v písaní cirkevnoslovanského a latinského písma, tvoriť slabiky a slová. Žiak je otvorený pre metaforické vyjadrenie, svojimi slovami reprodukuje biblické posolstvá prorokov.

 

kompetencie k učeniu sa– žiak sa učí vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia a diskutuje o nich.

 

kompetencie k riešeniu problémov– žiak sa zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci, prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými, žiak vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na modelovej situácii primerane svojej detskej skúsenosti obhajuje svoj názor. V rozsahu svojich detských skúseností je pozorný voči morálnym konfliktom, pomáha tým, ktorí to najviac potrebujú v triede, škole, rodine, v blízkom okolí v Cirkvi. Cíti potrebu prijímať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a konania.

 

občianske kompetencie– žiak sa adaptuje na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich možností, schopností sa podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní,                                                                                               --        - chápe potrebu aktívne spolupracovať s druhými pri vytváraní pravidiel, zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí

háji svoje práva aj práva iných, vníma dôležité postavenie rodiny ako základnej bunky spoločnosti a Cirkvi. Učí sa zodpovednosti k ochrane prírody a okolitého prostredia, vážiť si hodnoty ľudskej práce, chrániť zverený majetok, uvedomuje si, že základnou hodnotou je úcta k životu, ktorý je potrebné chrániť a vážiť siho, prejavovať lásku k blížnym, zvieratám a okolitému svetu.

kultúrne kompetencie– žiak si osvojuje postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky, všíma si kultúrne prejavy iných národov, národností, etník, iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce, žiak vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty)

rešpektuje kultúrne tradície ako základ súčasného umenia, osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a  druhmi, vníma pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra, hudba, móda) žiak si osvojuje kritický prístup k médiám. Angažuje sa a rešpektuje humánne princípy v duchu solidarity a lásky, všíma si kultúru iných národov, národností a etnických skupín. Uvedomuje si veľkosť Božej lásky a blahodate, jeho nezištnú pomoc, keď o ňu Boha prosíme, keď dodržiavame Božie prikázania.

 

sociálne a interpersonálne– žiak sa učí  tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti,  k iným, učí sa chápať ich potreby a postoje,objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon, uvedomuje si svoje silné a slabé stránky, žiak sa vníma ako časť celku,chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti druhých ľudí, buduje návyk vonkajších prejavov úcty k opačnému pohlaviu, žiak zaujíma pozitívne a empatické postoje k chorým, osobám so zdravotným postihnutím, starým ľuďom

 

existenciálne– žiak objavuje opakovanosť archetypálnych skúseností opakujúcich sa v dejinách ľudstva, oceňuje skúsenosti druhých ľudí – vzorov z dejín cirkvi, učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov človeka, objavuje existenciu nemennej pravdy, aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality. Rozoznáva spoločenské a cirkevné sviatky a objavuje duchovný zmysel cirkevných sviatkov. Objavuje svoj vnútorný duchovný svet v hlase svedomia

 

Výchovné a vzdelávacie stratégie

Vo vyučovacom predmete náboženská výchova využívame výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré žiakom umožňujú:

 

Kompetencie k učeniu sa

·         rozumieť symbolickému spôsobu vyjadrovania biblického jazyka a jazyka cirkvi, integrovať náboženský spôsob vnímania a chápania sveta do svojho celkového vzťahu k svetu, súbežne s pohľadom prírodných a humanitných vied, prejavovať ochotu venovať sa ďalšiemu štúdiu a dialógu medzi týmito obormi aj v ďalšom živote 

 

Komunikačné kompetencie

·         porozumieť rôznym  textom; poetickým, obrazným a náboženským, porovnať ich s inými druhmi textov, rozlíšiť rôzne literárne druhy v Biblii, oceniť ich krásu a reflektovať rôznosť významov ich posolstva

·         vnímaním a porozumením symboliky rituálov ako súčasti vytvárania slávnosti rozvíjať schopnosť neverbálnej komunikácie 

 

Kompetencie k  riešeniu problémov

·         rozvíjať kritické myslenie reflexiou problémových situácii, ich riešením v spoločnej diskusii a kladením filozofických otázok

·         hľadať kritéria pre voľbu riešenia problémov, vedieť zdôvodniť svoje návrhy riešenia s dôrazom na etický prístup k ľuďom a k životnému prostrediu

Sociálne a interpersonálne kompetencie

·         pri práci vo dvojiciach alebo v skupinách si uvedomiť, čo všetko so sebou prináša kooperatívny spôsob práce

·         prostredníctvom cvičení a aktivít rozvíjať schopnosť stíšenia sa, vnútornej koncentrácie a meditácie, ktoré sú predpokladom hlbšej reflexie potrebnej  pri vytváraní vlastného sebaobrazu

·         rozvíjaním empatie a návštevou charitného domu, zaujať pozitívne a empatické postoje k chorým, osobám so zdravotným postihnutím, starým ľuďom

 

Občianske kompetencie

·         porozumením postojov inak nábožensky alebo svetonázorovo zmýšľajúcich ľudí a chápaním kultúrneho a historického kontextu iných náboženstiev budovať postoj tolerancie

·         prostredníctvom diskusie o rôznych konfliktoch z histórie aj zo súčasnosti, hľadať nielen príčiny konfliktov ale aj vzory osobností, ktoré sa vďaka svojim kresťanským postojom zasadili o ich nápravu

·         postoj zodpovednosti dať do súvisu s hodnotou slobody, hľadať ich vzájomný vzťah ako aj vzťah k Božej autorite

 

Kultúrne kompetencie

·         prezentáciou obsahov svetových náboženstiev predstavených vo vzťahu ku kresťanstvu porozumieť vzájomnému vzťahu náboženstva a kultúry

·         integrovať náboženský rozmer života do vlastného vzťahu ku kultúre v jej historickom              a súčasnom prejave

·         rozvíjať vzťah k sakrálnemu umeniu prostredníctvom exkurzie chrámu

 

Existenciálne kompetencie

·         prostredníctvom práce so symbolmi a symbolickou rečou vnímať transcendentnú skutočnosť

·         filozofickým rozmerom vedenia diskusie spoznávať súvislosti podmieňujúce hľadanie a nachádzanie životného zmyslu a byť otvorený pre jeho transcendentnú hĺbku

 

 Stratégia vyučovania

     Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

     Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela).

      Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností. Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so symbolom, didaktická hra).

Významné miesto majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu).

Pre realizáciu cieľov sú dôležité aktivizujúce metódy, z nich je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému), filozofická diskusia je efektívnym prostriedkom, ako vytvárať rovnováhu medzi vyučovaním zameraným na prežívanie a vyučovaním zameraným na rozumové zdôvodňovanie viery, situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny),dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu  a pod.) simulácia (simulovanie,  napodobňovanie  životných  situácií,  aktivity, ktoré   vyžadujú   interakciu medzi skupinou žiakov  a jednotlivcami),kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie  témy, príbehu a pod.),"A propos":  konverzácia  alebo  iná spoločensky orientovaná  interakcia, podľa rozprávania  učiteľa, žiakov, návštevníka  o najdôležitejších a najaktuálnejších témach zo života.  Typické autentické rozhovory.

     Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím hry AZ kvíz, domáce úlohy). 

 

Žiaci počas hodín NV sedia v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je to východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je možné aj iné usporiadanie priestoru v závislosti od metódy, ktorú učiteľ pre danú aktivitu zvolil.

Domáce úlohy (transfer) sa netýkajú písomného vypracovávania, ale konkrétnych jednoduchých cvičení či predsavzatí orientovaných na požadované správanie. Dôležitou súčasťou každej hodiny je podelenie sa s niekým so získanou skúsenosťou v bežnom živote.

 

 

 

 

Obsah učiva

 

Grécko-katolické náboženstvo

 

 

1. ročník

 

1. Boh Stvoriteľ

 

1.1. Moje prázdniny

A: – Objaviť Božiu lásku cez stvorené veci.

B: – Vzbudiť v deťoch vďačnosť voči Bohu za stvorenie.

 

1.2. Príroda - Božie dielo

A: Poukázať na: – múdrosť Boha cez prírodu, ktorá je Božím dielom,

– na starostlivosť Boha o svet,

– vlastnosti Boha.

B: Vzbudiť v deťoch lásku a úctu k Bohu – pôvodcovi života a ku všetkému, čo stvoril.

 

1.3. Ja

A: – Pochopiť, že: – Boh je náš Stvoriteľ a náš nebeský Otec,

– život je veľký Boží dar, som stvorený z lásky.

B: – Viesť deti k vďačnosti voči Bohu a k obdivu za dary, ktoré má každý človek, za život,

– učíme sa nazývať Boha „náš nebeský Otec“.

 

2. Vo svete nie som sám

 

2.1. Patrím do rodiny

A: – Uvedomiť si, že: – rodičov nám dal Pán Boh,

- každý člen rodiny má svoju úlohu.

B: – Viesť deti k: úcte a poslušnosti k rodičom,

- k modlitbe za rodičov.

 

2.2. Kamaráti

A: – Poukázať na vlastnosti dobrého kamaráta,

- predstaviť deťom Pána Ježiša ako Božieho Syna a najvernejšieho priateľa.

B: – Viesť deti: – k výberu dobrých kamarátov a modlitbe za nich,

– osobnému vzťahu k Pánu Ježišovi a situačnej modlitbe.

 

2.3. Škola

A: – Uvedomiť si, že v škole máme rozvíjať schopnosti dané od Pána Boha,

aby sme si navzájom slúžili v láske.

B: – Vzbudiť v deťoch: – túžbu po vedomostiach,

– predsavzatie svedomito si splniť školské povinnosti.

 

3. Hrdinovia dobra

 

3.1. Svet dobra a zla

Poukázať na pôvod zla vo svete – prvý hriech ľudí.

A: – naučiť deti rozlišovať dobro a zlo,

- poukázať na následky konania dobra a zla.

B: – nabádať deti k šíreniu dobra,

– nabádať deti k večernému spytovaniu svedomia.

 

3.2. Hrdinovia lásky

A: – oboznámiť žiakov s podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi,

– poukázať na pravé hodnoty hrdinstva.

B: – Viesť deti k prejavom pomoci každému, kto ju potrebuje.

 

3.3. Mikuláš

A: – Oboznámiť žiakov so životom sv. Mikuláša.

B: – Nabádať deti k darovaniu a deleniu sa s inými.

 

4: Ježišov príchod

4.1. Mária

A: – Oboznámiť deti s udalosťami zvestovania,

– poukázať na výnimočnosť Panny Márie.

B: – Viesť deti k mariánskej úcte – modlitba Zdravas Mária.

 

4.2. Advent

A: Predstaviť deťom: – advent – čas prípravy na príchod Ježiša,

– adventný veniec.

B: Vzbudiť v deťoch túžbu čo najlepšie sa pripraviť na narodenie Pána Ježiša.

 

4.3. Ježišovo narodenie

A: – Oboznámiť deti s udalosťou narodenia Ježiša Krista.

B: – Viesť deti k vďačnosti za najväčší Boží dar – Mesiáša.

 

4.4. Vianoce v našej rodine

A: Poukázať na to, že Ježiš – Láska chce byť v každej rodine.

B: Viesť deti: – k správnemu chápaniu a prežívaniu Vianoc,

– k posilňovaniu rodinných zväzkov.

 

4.5. Ježiš je živý dar

A: – Vysvetliť deťom, že: – dar je prejavom lásky,

- Ježiš sa nám dáva ako dar, je prítomný v bohostánku.

B: – Viesť deti k vďačnosti voči Ježišovi Kristovi,

– Nabádať k návšteve kostola a účasti na nedeľnej svätej omši.

 

4.6. Poklona pri jasličkách

A: – Poukázať na to, že Ježiš je Boží Syn, preto sa mu klaňajú pastieri i králi.

B: – Viesť deti k vnútornej a vonkajšej poklone.

 

5. Ježiš, Boží Syn

 

5.1. Ježišovo detstvo

A: – Vysvetliť podobnosť malého Ježiša s nami vo všetkom okrem hriechu.

B: – Brať si príklad od Pána Ježiša v poslušnosti voči rodičom.

 

5.2. Ježiš zjavuje svoju moc

A: – Predstaviť Ježiša ako učiteľa a mocného Boha – zázračné rozmnoženie chleba,

– pochopiť, že zázrak môže urobiť len Boh, a nie človek.

B: – Obdivovať Ježišovu moc a lásku, s ktorou robí zázraky,

– uvedomiť si, že Boh nám dáva jedlo a chlieb každý deň,

– viesť deti k vďačnosti za každodenný pokrm cez modlitbu pred jedlom a po jedle.

 

5.3. Ježiš pomáha

A: – Predstaviť Ježiša, ktorý má súcit s trpiacimi a zázračným spôsobom im prinavracia

zdravie – uzdravenie ochrnutého,

– poukázať na to, že zdravie je veľký dar.

B: – Viesť deti, aby si všímali potreby blížnych a ochotne pomáhali,

– povzbudiť k ochrane zdravia a života svojho aj iných.

 

5.4. Chcem byť ako Ježiš

A: – Charakterizovať život Pána Ježiša slovami Svätého písma: „Kde chodil, dobre robil.“

B: – Podnecovať deti, aby si všímali svoje správanie voči iným a snažili sa pripodobňovať Pánu Ježišovi.

 

5.5. Otče náš

A: – Vysvetliť žiakom modlitbu Otče náš,

– Ježiš je vzorom modlitby,

– na príklade Pána Ježiša ukázať, kedy, kde a ako sa máme modliť.

B: – Pestovať u žiakov potrebu modliť sa často,

– naučiť žiakov modlitbu Otče náš,

– nájsť si miesto a pravidelný čas na modlitbu ráno, večer.

6. Ježiš ma miluje

 

6.1. Oslava Ježiša

A: – Vysvetliť oslavu Ježiša na Kvetnú nedeľu,

– predstaviť Ježiša, ktorý chce: – kraľovať nie mocou, ale láskou,

– byť kráľom našich sŕdc.

B: – Viesť deti k radostnej oslave Ježiša ako skutočného kráľa neba a zeme.

 

6.2. Sláva Otcu i Synu, i Duchu Svätému

A: – Predstaviť žiakom najväčšie tajomstvo: Najsvätejšia Trojica – jeden Boh v troch osobách.

B: – Naučiť deti prakticky si uctievať Najsvätejšiu Trojicu – prežehnaním sa, modlitbou Sláva Otcu ...

 

6.3. Ježiš má nepriateľov

A: – Pochopiť, že tak ako Ježiš odpúšťal svojim nepriateľom, aj ľudia si majú navzájom odpúšťať.

B: – Povzbudiť deti: – aby dokázali prijať aj sklamanie a krivdu,

– ako Ježiš vždy odpustiť a nemať na nikoho ťažké srdce.

 

6.4. Ježiš na kríži

A: – Oboznámiť žiakov s Ježišovým utrpením,

– poukázať na: – Ježiša, ktorý trpí za naše hriechy, aby nás vykúpil a otvoril nám nebo,

– veľkú lásku Ježiša k ľuďom a poslušnosť nebeskému Otcovi,

– hriech, ktorý je nevďačnosťou voči Bohu.

B: – Vzbudiť v deťoch: vďaku a lásku k Pánu Ježišovi,

– úctu ku krížu – znameniu našej spásy,

– túžbu chrániť sa hriechu.

 

6.5. Ježiš žije

A: – Oboznámiť žiakov s udalosťou zmŕtvychvstania Ježiša Krista,

– poukázať na: – Ježišovo víťazstvo nad hriechom a smrťou,

– veľkonočnú nedeľu, najradostnejší deň v roku a pochopiť význam nedele – deň Pána.

B: – Vzbudiť v deťoch: – radosť z udalosti zmŕtvychvstania Ježiša Krista,

– vieru vo vzkriesenie mŕtvych,

– viesť žiakov ku kresťanskému prežívaniu nedele.

 

6.6. Ježiš nám dáva nový život

A: – Oboznámiť žiakov s veľkonočnými symbolmi (paškál, baránok, socha zmŕtvychvstalého Krista).

B: Umocniť v žiakoch: – radosť z Kristovho zmŕtvychvstania,

– nádej vo večný život.

 

6.7. Ježiš odišiel k Otcovi

A: – Cez udalosť nanebovstúpenia vysvetliť: návrat Pána Ježiša k nebeskému Otcovi,

– Ježiš nám išiel pripraviť miesto,

– uvedomiť si, že Pán Ježiš s nami ďalej ostane až do konca sveta v každom človeku v kostole, vo Svätom písme,

– poukázať na druhý príchod Pána Ježiša na konci sveta,

– vysvetliť nebo, peklo, očistec. Večný život v nebi si pripravujeme dobrými skutkami tu na zemi.

B: – Viesť deti k tomu, aby si uvedomovali prítomnosť Pána Ježiša v každom človeku,

– vzbudiť v deťoch: – túžbu po nebi, po stretnutí s Pánom Ježišom,

– ochotu prejavovať lásku Ježišovi v ľuďoch konkrétnymi skutkami.

 

6.8. Kostol

A: – Vysvetliť žiakom, že kostol je Boží dom a dom Božieho ľudu, v ktorom sa Božia rodina – Cirkev stretáva s Pánom Ježišom na oslavu nebeského Otca,

– zariadenie kostola (bohostánok, večné svetlo, oltár, ambóna), správanie v kostole.

B: – Podnietiť žiakov: – k častej návšteve Pána Ježiša v bohostánku a účasti na svätej omši,

– k láske a úcte ku kostolu.

6.9. Deň s Ježišom

A: – Uvedomiť si, že prázdniny nie sú „prázdne dni“. Každý deň máme prežívať s Ježišom v srdci.

B: – Povzbudiť deti, aby sa snažili každý deň upevňovať svoje priateľstvo s Pánom Ježišom cez modlitbu a dobré skutky.

 

2. ročník.

 

1.Boh, Stvoriteľ vecí viditeľných a neviditeľných

1.1. Moje prázdniny

A: – Porozprávať sa s deťmi o ich zážitkoch z prázdnin,

– poukázať deťom na Božiu prítomnosť, starostlivosť a lásku v týchto zážitkoch.

B: – Viesť deti k vďačnosti za svet a ľudí okolo nás.

 

1.2. Pán Boh všetko stvoril pre nás

A: – Naučiť deti objavovať Boha a jeho lásku prostredníctvom stvorených vecí,

– uvedomiť si, že všetko, čo nás obklopuje, stvoril Boh pre nás,

– vedieť rozlišovať to, čo Boh stvoril priamo a čo tvorí človek s Božou pomocou.

B: – Oslavovať Boha a ďakovať mu za krásu stvorenia,

– chrániť prírodu a veci okolo nás.

 

1.3. Pán Boh, náš priateľ, stvoril aj nás

A: – Predstaviť deťom stvorenie človeka ako prejav Božej lásky, Boh mal veľkú radosť, keď stvoril človeka,

– rodičia nám dali telo a Boh nám dáva dušu,

– vysvetliť deťom pojem duše, ktorá odlišuje človeka od zvierat a neživej prírody.

B: – Vzbudiť v deťoch obdiv nad krásou človeka a Božou múdrosťou,

– mať úctu k svojmu telu, ktoré je chrámom Ducha Svätého,

– Vedieť správne využiť dary, ktoré sme od Boha dostali.

 

1.4. Človek môže robiť dobre aj zle, má slobodnú vôľu

A: – Boh dáva človeku slobodu a rešpektuje ju,

– človek zneužil dôveru, ktorú mu dal Boh,

– sme schopní konať dobro aj zlo,

– naše svedomie ako vnútorný Boží hlas nám hovorí, čo je dobré a čo zlé.

B: – Viesť deti k premýšľaniu nad svojím konaním,

– vzbudiť v deťoch túžbu po konaní dobra.

 

2.Ježiš Kristus pravý Boh a pravý človek

 

2.1. Pán Boh nám predstavuje Ježiša

A: – Predstaviť deťom krst Pána Ježiša,

– Ježiš je Boží Syn,

- krstom sa aj my stávame Božími deťmi,

– Boh nás miluje ako svojho jednorodeného Syna.

B: – Viesť deti k úcte voči Ježišovi Kristovi ako Božiemu Synovi,

– vzbudiť u detí vďačnosť za milosť krstu a Božiu lásku v ňom prejavenú,

– vedieť, že v krste sme dostali spolu s menom aj nebeského ochrancu,

– viesť deti k častej modlitbe „Otče náš“.

 

2.2. Ako prišiel Ježiš

A: – Predstaviť deťom príbeh zvestovania a narodenia Ježiša Krista,

– Ježišovou matkou je Panna Mária,

– Ježiš je Boží Syn, jeho otcom je nebeský Otec.

B: – Viesť deti k otvorenosti voči Pánu Bohu, tak ako Panna Mária,

– naučiť deti modlitbu Zdravasī Mária,

– viesť deti k radosti z narodenia Božieho Syna.

 

2.3. Ježiš v dome svojho Otca

A: – Predstaviť Ježiša, ktorý túži byť v dome svojho Otca,

– kostol je domom Nebeského Otca a Ježiša Krista,

– kostol je aj domom Božích detí,

B: – Vytvárať u detí lásku k Božiemu chrámu ako miestu stretnutia s nebeským Otcom,

– viesť deti k pravidelnej účasti na nedeľných bohoslužbách.

 

2.4. Ježiš si vyberá spolupracovníkov – apoštolov

A: – Oboznámiť deti s Ježišovými spolupracovníkmi – apoštolmi,

– Ježiš potrebuje ľudí, ktorí budú tak ako on milovať Boha a ľudí .

B: – Privádzať deti k vďačnosti za dôveru, ktorú nám dáva Ježiš,

– viesť deti k spolupráci na Ježišovom poslaní lásky.

 

2.5. V Ježišovi sa prejavuje Božia moc a dobrota

A: – Ježiš ako Boží Syn môže konať skutky, ktoré sú pre človeka nemožné,

– Ježiš používa svoju moc na to, aby pomáhal ľuďom.

B: – Vzbudzovať u detí vieru v Ježiša Krista a jeho moc,

– vedieť sa v ťažkostiach obracať na Ježiša,

– pomáhať ľuďom tak ako Ježiš.

 

2.6. Ježiš, Pán života a smrti

A: – Ježiš ako Boží Syn má moc kriesiť mŕtvych,

– v posledný deň Ježiš vzkriesi k životu všetkých ľudí.

B: – Viesť detí k modlitbe za chorých,

– navštevovať chorých príbuzných a priateľov a potešovať ich.

 

3.Ježiš, môj Priateľ a Učiteľ

 

3.1. Kto je Ježišov priateľ

A: – Ježiš chce, aby sa každý človek stal jeho priateľom,

– Ježišov priateľ je ten, kto žije tak, ako to chce náš nebeský Otec.

B: – Pestovať u detí vďačnosť za Ježišovo priateľstvo voči nám,

– viesť deti k vytváraniu dobrých priateľských vzťahov so všetkými,

– všímať si zvlášť tých, ktorí sú sami a opustení.

 

3.2. Ježiš nás učí milovať

A: – Predstaviť deťom Ježišovo prikázanie lásky k Bohu a ľuďom,

– Ježiš nám celým svojím životom ukazuje ako realizovať jeho prikázanie,

– naším blížnym je každý, kto potrebuje pomoc.

B: – Vzbudzovať u detí túžbu milovať tak ako Ježiš,

– vidieť okolo seba tých, ktorí potrebujú pomoc.

 

3.3. Boháč a Lazár

A: – Na príklade „boháča a Lazára“ predstaviť deťom prítomnosť biedy vo svete,

– predstaviť sebectvo ako opak lásky k blížnemu.

B: – Vedieť si všímať biedu okolo nás a vo svete,

– viesť deti k schopnosti podeliť sa o to, čo máme.

 

3.4. Ježišov priateľ sa rád modlí

A: – Ježiš sa často modlil k svojmu Otcovi,

– predstaviť deťom Ježišovu modlitbu.

B: – Viesť deti k osobnej modlitbe,

– učiť deti rozprávať sa s nebeským Otcom ako naším najlepším priateľom,

– vzbudzovať u detí aj lásku k modlitbe, ktorú nás naučil Pán Ježiš – „Otče náš“.

 

3.5. Ježišov priateľ rád odpúšťa

A: – Ježiš odpúšťal aj svojim nepriateľom,

– Ježiš nám odpúšťa vždy, keď ho o to prosíme,

– Ježiš chce, aby sme aj my vedeli odpúšťať.

B: – Prosiť Ježiša o odpustenie, ak sme urobili niečo zlé,

– učiť deti odpúšťať a prosiť o odpustenie.

 

3.6. Ježiš chce každého zachrániť

A: – Cez podobenstvo o Dobrom pastierovi predstaviť Ježišovu starostlivosť o človeka,

– Ježišovi záleží na každom jednom z nás.

B: – Vzbudzovať u detí vďačnosť a lásku k Ježišovi za jeho lásku k nám,

– viesť deti k láske a starostlivosti o slabších a opustených.

 

4.Ježiš, náš Záchranca

 

4.1. Ježiša chcú zabiť. Lúči sa s apoštolmi

A: – Aj Ježiš má nepriateľov, ktorí ho chcú zabiť,

– na rozlúčku zanecháva Ježiš svojim priateľom Eucharistiu.

B: – Vzbudiť u detí túžbu po ustavičnom priateľstve s Ježišom,

– viesť deti k láske k svätej omši ako stretnutiu sa s Ježišovou láskou.

 

4.2. Utrpenie a smrť Pána Ježiša

A: – Predstaviť deťom Ježišovo utrpenie a smrť ako prejav jeho lásky k ľuďom,

– Ježiš trpel a zomrel za naše hriechy.

B: – Vzbudiť u detí úctu a vďačnosť za naše vykúpenie,

– vedieť prejaviť úctu pre krížom,

– učiť deti prijímať to, čo je pre ne nepríjemné a ťažké ako kríž a obetovať to spolu s Ježišom za hriešnikov.

 

4.3. Vzkriesenie

A: – Predstaviť deťom udalosť Ježišovho vzkriesenia ako jeho víťazstvo nad zlom a smrťou,

– dobro je silnejšie ako smrť, láska je silnejšia ako nenávisť.

B: – Viesť deti k radosti z Ježišovho víťazstva nad smrťou,

– s Ježišovou pomocou aj my dokážeme zvíťaziť nad zlom okolo nás.

 

4.4. Čo je nebo?

A: – Predstaviť deťom Ježišov odchod do neba k Otcovi,

– nebo je naším domovom, kde nám Ježiš išiel pripraviť miesto a kde na nás čaká.

B: – Vzbudiť u detí túžbu po nebi a po stretnutí s Kristom,

– poukázať deťom na to, že láskou a priateľstvom s Ježišom môžeme už tu na zemi zažiť kúsok neba.

5.Ježiš zostáva s nami.

 

5.1. Pán Ježiš ustanoví Petra za hlavu apoštolov

NC: – Ježiš zveruje Petrovi starosť o svoju Cirkev tu na tejto zemi,

– Petrovým nástupcom a Ježišovým zástupcom na zemi je Svätý otec,

– vedieť meno terajšieho Svätého Otca.

VC: – Viesť deti k úcte a láske voči Svätému Otcovi,

– modliť sa za Svätého Otca a na jeho úmysly.

 

5.2. Ježiš posiela Ducha Svätého

A: – Predstaviť deťom zoslanie Ducha Svätého,

– Ježiš nám posiela Ducha Svätého, aby nám pomáhal,

– Duch Svätý nás učí milovať Ježiša a nebeského Otca,

– Duch Svätý prebýva v našej duši.

B: – Učiť deti vytvárať si osobný vzťah k Duchu Svätému,

– prosiť Ducha Svätého o pomoc v ťažkostiach a o dar lásky k Bohu.

 

5.3. Cirkev – Ježišova rodina dnes

A: – Predstaviť Cirkev ako Božiu rodinu, ktorú založil Ježiš,

– do Cirkvi patrí každý pokrstený,

– v Cirkvi je každý potrebný a má svoje miesto a svoju úlohu.

B: – Viesť deti k láske voči Cirkvi ako rodine, do ktorej všetci patríme,

– učiť deti zapájať sa do života Cirkvi.

 

5.4. Cirkev - podobenstvo o viniči

A: – Cirkev je Ježišovo tajomné telo, Ježiš je vinič a my sme ratolesti,

– ak chceme byť v Cirkvi, potrebujeme žiť v ustavičnom priateľstve s Ježišom.

B: – Viesť deti k vytváraniu stále hlbšieho vzťahu s Ježišom.

 

5.5. Ježiš nám zanechal znaky svojho priateľstva

A: – Predstaviť deťom znaky Ježišovho priateľstva,

– oboznámiť deti so základnými kresťanskými symbolmi.

B: – Všetko, čo sme sa o Ježišovi naučili, nás vedie k prehlbovaniu nášho priateľstva s ním,

– uchovávať si priateľstvo s Ježišom aj počas prázdnin.

 

Pravoslávne náboženstvo

Učivo predmetu obsahuje tieto ročníkové témy

 

1. ročník: Téma roka: Moje prvé kroky do chrámu

Cieľ: Osvojiť si základné otázky týkajúce sa rodiny, cirkvi, modlitby, svätých v Cirkvi a cirkevných sviatkov. Rozvíjať pravidelnú účasť na svätej Eucharistii (svätom prijímaní).

 

Základné okruhy tém:         

 

·         Rodina

·         Cirkev

·         Modlitba

·         Svätí v Cirkvi

·         Cirkevné sviatky

 

2. ročník: Téma roka: Boh a človek

Cieľ: Spoznať základné otázky týkajúce sa stvorenia sveta, neposlušnosti prvých ľudí, následkov hriechu, patriarchov Mojžiša a Isusa Navina. Budovať dôveru k Bohu a učiť poslušnosti.

 

Základné okruhy tém:

 

·         Stvorenie sveta

·         Neposlušnosť prvých ľudí

·         Následky hriechu

·         Patriarchovia

·         Mojžiš a Isus Navin

 

3. ročník: Téma roka: Boh zjavuje ľuďom svoju vôľu

Cieľ: Oboznámiť sa s biblickými príbehmi, týkajúcimi sa sudcov, kráľov, prorokov, Jóba a príchodu Isusa Christa, Spasiteľa ľudského rodu. Učiť trpezlivosti a nádeji na Boha. Rozvíjať vedomie spravodlivosti.

 

Základné  okruhy tém:

 

·         Sudcovia

·         Králi

·         Proroci

·         Jób

·         Príchod Isusa Christa, Spasiteľa ľudského rodu

 

4. ročník: Téma roka: Isus Christos, dobrý pastier

Cieľ: spoznať základné otázky, súvisiace so životom svätého Jána Krstiteľa, Presvätej Bohorodičky, Isusa Christa od narodenia po jeho verejné účinkovanie. Budovať dôveru k Christovi a Presvätej Bohorodičke.

 

Základné okruhy tém:

 

·         Svätý Ján Krstiteľ

·         Presvätá Bohorodička

·         Život Isusa Christa od narodenia po jeho účinkovanie

·         Zázraky Isusa Christa

·         Utrpenie a zmŕtvychvstanie Isusa Christa

·         Učenie Isusa Christa

 

 

 

 

 

 

 

 

MATEMATIKA A PRÁCA  S INFORMÁCIAMI

 

MATEMATIKA

 

Charakteristika

Učebný predmet matematika 1.- 4. roč. ZŠ je založená na realistickom prístupe k získavaniu nových vedomostí a na využívaní manuálnych a intelektových činností žiakov. Na rovnakom princípe sa pristupuje k aplikácii nových matematických vedomostí v reálnych situáciách. Takýmto spôsobom získané základné matematické vedomosti umožňujú získať matematickú gramotnosť novej kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým vzdelaním a vytvárať predpoklady pre ďalšie úspešné štúdium matematiky a pre celoživotné vzdelávanie.

 

Učebný predmet matematika na 1. stupni ZŠ zahŕňa

·         elementárne matematické poznatky, zručnosti a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce kompetencie potrebné v ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom a pod.)

·         vytváraním presných učebných návykov rozvoj žiackych schopností, presného myslenia a formovania argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia

·         súhrn veku primeraného matematického a informatického poznania, ktoré tvoria východisko k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka

·         informácie dokumentujúce potrebu matematiky a informatiky pre spoločnosť.

 

Vzdelávací obsah matematika v 1.- 4. roč. ZŠ zapadá do piatich tematických okruhov, čo sa zachováva aj pre ostatné stupne vzdelávania, pričom na každom stupni explicitne nemusí byť zastúpený každý tematický okruh:

 

Čísla, premenná a počtové výkony s číslami,

Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy,

Geometria a meranie ,

Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika

Logika, dôvodenie, dôkazy.

 

Učivo v tematickom okruhu:

·         Čísla, premenná a počtové výkony s číslami zastáva na 1. stupni ZŠ významné miesto pri vytváraní pojmu prirodzeného čísla, počtových výkonov s týmito číslami a pri príprave zavedenia písmena (premennej) vo význame čísla. V ďalšom tematickom okruhu

·         Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy, žiaci majú v realite objavovať kvantitatívne a priestorové vzťahy a určité typy ich systematických zmien. Zoznamujú sa s veličinami a ich prvotnou reprezentáciou vo forme, tabuliek, grafov a diagramov. V jednoduchých prípadoch tieto aj graficky znázorňujú. V tematickom okruhu

·         Geometria a meranie, žiaci vytvárajú priestorové geometrické útvary podľa určitých pravidiel. Zoznamujú sa najznámejšími rovinnými útvarmi ako aj s ich rysovaním. Objasňujú základné vlastnosti geometrických útvarov. Učia sa porovnávať, odhadovať a merať dĺžku, zoznámia sa jednotlivými dĺžkovými mierami. Riešia primerané metrické úlohy z bežnej reality. Ďalšou súčasťou matematického vzdelávania žiakov na 1. stupni ZŠ je

·         Kombinatorika,pravdepodobnosť a štatistika. Tento tematický okruh na 1. stupni ZŠ sa objavuje len v podobe úloh. Žiaci takéto úlohy na 1. stupni ZŠ riešia manipulatívnou činnosťou s konkrétnymi objektmi, pričom vytvárajú rôzne skupiny predmetov podľa určitých pravidiel (usporadúvajú, rôzne zoskupujú). Pozorujú frekvenciu výskytu určitých javov, udalostí a zaznamenávajú ich. Tematický okruh

·         Logika, dôvodenie, dôkazy na 1. stupni ZŠ sa objavuje v len podobe úloh. Žiaci riešia úlohy v ktorých posudzujú z hľadiska pravdivosti a nepravdivosti primerané výroky z matematiky a zo životných situácií.

 

Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom učebného predmetu matematika v ročníkoch 1. – 4. ZŠ, je naučiť žiakov tým poznatkom, ktoré v priebehu svojho ďalšieho vzdelávania a v každodennom živote budú potrebovať, ako aj rozvíjanie tých schopností žiakov, pomocou ktorých sa pripravia na samostatné získavanie ďalších poznatkov. Na dosiahnutie tohto cieľa, majú získať také skúsenosti, ktoré vyústia do poznávacích metód zodpovedajúcich veku žiakov.

Vyučovanie matematiky má smerovať k tomu aby sa realizovali najmä tieto cieľové zámery a všeobecné požiadavky na rozvoj žiackej osobnosti:

 

o    Veku primerané presné použitie materinského a odborného jazyka a správna aplikácia postupne sa rozširujúcej matematickej symboliky, vhodné využívanie tabuliek, grafov a diagramov. Využívanie pochopených a osvojených pojmov, postupov a algoritmov ako prostriedkov pri riešení úloh.

o    V súlade s osvojením matematického obsahu a prostredníctvom numerických výpočtov spamäti, písomne aj na kalkulačke, rozvíjať numerické zručnosti žiakov.

o    Na základe skúseností a činností rozvíjanie orientácie žiakov v rovine a v priestore.

o    Riešením úloh a problémov postupné budovanie vzťahu medzi matematikou a realitou. Na základe využitia induktívnych metód získavania nových vedomostí, zručnosti a postojov, rozvíjať matematické nazeranie, logické a kritické myslenie.

o    Systematické vedenie žiakov k získavaniu skúseností s významom matematizácie reálnej situácie, tvorby matematických modelov a tým k poznaniu, že realita je zložitejšia ako jeho matematický model. Dostať sa bližšie k dennej praxi.

o    Spolu s ostatnými učebnými predmetmi sa podieľať na primeranom rozvíjaní schopností žiakov používať prostriedky IKT (kalkulátory, počítače) k vyhľadávaniu, spracovaniu a uloženiu informácií.

o    Viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa, k zabezpečeniu relevantných zdrojov informácií a vytvoreniu si optimálnych podmienok na učenie sa.

o    Systematickým, premysleným a diferencovaným riadením práce žiakov, podporiť a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastností žiakov, ako je samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomá sebavýchova a sebavzdelávanie, dôvera vo vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh v osobnom aj verejnom kontexte.

o    Ochrana a zveľaďovanie okolitej prírody, starostlivosť o svoje zdravie, kladný vzťah ku všetkým humánnym a demokratickým hodnotám.

o    Vytvorenie a rozvíjanie kladného vzťahu žiakov k spoločným európskym hodnotám, permanentné poznávanie kultúrnych a iných hodnôt vytvorených európskymi štátmi, medzi inými aj našim Slovenskom.

 

Vyučovanie matematiky na 1. stupni ZŠ má smerovať k tomu, aby sa pri vzdelávaní žiakov v jednotlivých tematických okruhoch realizovali najmä vyššie uvedené ciele vyplývajúce z kľúčovej kompetencie pre matematiku a celkovú výchovu a vzdelávanie žiakov.

 

Výchovné a vzdelávacie kompetencie

 

Čísla, premenná a počtové výkony s číslami

 

Kompetencie, ktoré má žiak získať:

• pozná obsahovú aj formálnu stránku prirodzených čísel v obore do 10 000 a vie ich využiť na opis a riešenie problémov z reálnej situácie,

• vykonáva spamäti, písomne a na kalkulačke základné počtové výkony a využíva komutatívnosť a asociatívnosť sčítania a násobenia na racionalizáciu výpočtov, zaokrúhľuje čísla na desiatky, vykonáva odhady, kontroluje správnosť výsledkov počtových výkonov,

• rieši a tvorí numerické a kontextové úlohy na základe reality, obrázkovej situácie a udaní číselných hodnôt veličín, pri ktorých správne aplikuje osvojené poznatky o číslach a počtových výkonoch.

 

Dosiahnuté postoje

·         prestáva mať „strach“ z čísel

·         smelšie kvantifikuje realitu okolo seba

·         sebavedome robí porovnávanie osôb, vecí a udalostí pomocou čísel

·         je spokojný s číselným vyjadrením výsledku, nakoľko v prípade potreby dokáže uskutočniť kontrolu správnosti výpočtu.

 

Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy

 

Kompetencie, ktoré má žiak získať:

• vytvára jednoduché postupnosti z predmetov, z kresieb a čísel, rozoznáva a sám vytvára stúpajúcu a klesajúcu postupnosť čísel, objavuje pravidlo tvorby postupnosti a pokračuje v tvorení ďalších jej prvkov,

• usporiada údaje patriace k sebe v tabuľke, na základe objavenia súvislostí medzi týmito údajmi,

• interpretovaním, analýzou a modelovaním riešenia úloh a problémov rozvíja svoje schopnosti a kreativitu,

• kontrolou správnosti riešenia úloh zisťuje účinnosť svojej práce.

 

Dosiahnuté postoje

·         pozoruje, hľadá a objavuje vzťahy medzi číslami a veličinami

·         vidí potrebu samostatnosti pri objavovaní a slovnom vyjadrení výsledkov zistenia

·         vidí potrebu postupného vytvárania primeraných názorov na vzťah matematiky a reality

·         má záujem na zdokonaľovaní svojho logického myslenia, na jeho neustálom rozširovaní a prehlbovaní (triedenie, použitie elementárnych algoritmov, atď.) o prvky kritického myslenia

·         je pozitívne motivovaný na vytváranie základov svojho osobnostného rozvoja.

 

Geometria a meranie

 

Kompetencie, ktoré má žiak získať:

• rozozná, pomenuje, vymodeluje a opíše jednotlivé základné priestorové geometrické tvary, nachádza v realite ich reprezentáciu,

• pozná, vie opísať, pomenovať a narysovať základné rovinné útvary,

• rozozná a modeluje jednoduché súmerné útvary v rovine,

• pozná meracie prostriedky dĺžky a ich jednotky, vie ich samostatne používať aj pri praktických meraniach.

 

Dosiahnuté postoje

·         nie je ľahostajný k svojmu okoliu

·         dokáže sa sústrediť na objavovanie geometrických tvarovvo svojom okolí

·         snaží sa do primeraných praktických problémov vniesť geometriu

·         je naklonený v jednote používať meranie a výpočet

·         snaží sa o presnosť pri meranía výpočtoch

·         vyvíja snahu o rozvoj vlastnej priestorovej predstavivosti.

 

Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické

Myslenie

 

Kompetencie, ktoré má žiak získať:

• prostredníctvom hier a manipulatívnych činností získa skúsenosti s organizáciou konkrétnych súborov predmetov podľa zvoleného ľubovoľného a podľa vopred daného určitého kritéria,

• v jednoduchých prípadoch z reality a v matematike rozlíši istý a nemožný jav,

• zaznamenáva počet určitých udalostí, znázorní ich a zo získaných a znázornených udalostí robí jednoduché závery,

• v jednoduchých prípadoch prisúdi výrokom zo svojho blízkeho okolia a z matematiky správnu pravdivostnú hodnotu, doplní neúplné vety tak, aby vznikli pravdivé (nepravdivé) tvrdenia.

 

Dosiahnuté postoje

·         rozlišuje a triedi svet okolo seba podľa pravdivosti a nepravdivosti javov

·         nadobúda pocit potreby kvantifikácie javov svojho okolia

·         uvedomuje si dôležitosť triedenia javov a vecí

·         získa potrebu vedieť zdôvodniť pravdivosť alebo nepravdivosť výrokov, situácií (obrázkovej alebo situačnej).

 

 

Obsah učiva 2. ročníka

 

Tematický celok	Odporúčaný obsahový štandard		Odporúčaný výkonový štandard
	Odporúčané učivo	Odporúčané pojmy
Sčítanie a odčítanie v obore do 20 s prechodom Cez základ 10	Sčítanie a odčítanie v obore do 20 s prechodom cez základ 10 (aj pomocou znázorňovania). Sčítanie dvoch alebo troch rovnakých sčítancov napr. 2 + 2 + 2 (aj ako propedeutika k budúcemu násobeniu prirodzených čísel) Počítanie spamäti. Automatizácia spojov.	Sčítanie, súčet, odčítanie, rozdiel, ...	Osvojiť si spoje sčítania a odčítania s prechodom cez základ 10. Vie spamäti všetky spoje sčítania a odčítania s prechodom cez základ 10 v obore do 20.
	Riešenie jednoduchých slovných úloh a na sčítanie a odčítanie s prechodom cez základ 10 v obore do 20. Jednoduché slovné úlohy na sčítanie typu: - určenie súčtu, keď sú dané sčítance - zväčšenie daného čísla o niekoľko jednotiek - určenie jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec - zmenšenie daného čísla o niekoľko jednotiek - porovnávanie rozdielom. Zloženú slovnú úlohu: (a + b + c). Riešenie nepriamo sformulovaných úloh. Tvorenie textov k numerickým príkladom.	Sčítanec, súčet, o koľko viac,...	Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na sčítanie typu: urči súčet, keď sú dané sčítance. Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na sčítanie typu: zväčší dané číslo o niekoľko jednotiek. Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na odčítanie typu: urči jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec. Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na odčítanie typu: zmenšenie daného čísla o niekoľko jednotiek. Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na odčítanie typu: porovnávanie rozdielom. Vyriešiť zloženú slovnú úlohu, ktorá vedie k zápisu (a + b + c). Riešiť nepriamo sformulované slovné úlohy na sčítanie a odčítanie s prechodom cez základ 10 v obore do 20. Samostatne tvoriť k primeranej situácii (podnetu) príklad (slovnú úlohu) na sčítanie a odčítanie s prechodom cez 10 v obore do 20.
Vytváranie predstáv o prirodzených číslach v obore do 100	Prirodzené čísla 20 – 100. Predstavy o prirodzenom čísle do 100.	Počet predmetov, číselný rad, dvojciferné číslo, jednotky, desiatky,...	Určiť počet predmetov v danej skupine a vyjadriť tento počet v obore do 100. Priradiť príslušný počet predmetov k danému číslu v obore do 100. Vedieť usporiadať čísla od 20 do 100.
	Čítanie a písanie čísel 20 – 100. Dvojciferné číslo ako súčet desiatok a jednotiek v obore od 20 do 100.	Číselný rad v obore do 100, prvý, druhý...posledný, pred, za, hneď pred, hneď za, najväčšie, najmenšie,...	Vedieť čítať a písať čísla v obore do 100. Rozložiť dvojciferné číslo v obore do 100 (od 10 do 99) na desiatky a jednotky. Zapísať dvojciferné číslo v obore ako súčet desiatok a jednotiek a graficky to znázorniť. Porovnať a zapísať čísla v obore do 100 pomocou znakov <, >, = (aspoň pomocou znázornenia).
	Určovanie počtu,..., po jednom, po dvoch, desiatich, utváranie skupín vecí, o danom počte	Skupiny predmetov, ...	Vedieť sa orientovať v číselnom rade V obore do 100
	Porovnávanie čísel. Riešenie úloh na porovnávanie. Slovné úlohy na porovnávanie.	Číselná os, o koľko menej, o koľko viac	Vedieť porovnať dvojciferné čísla pomocou radu čísel. Porovnať pomocou znázornenia a zapísať dvojice dvojciferných čísel v obore do 100 pomocou znakov <, >, =. Vedieť určiť správne poradie čísel a poznať vzťahy medzi číslami v obore do 100 (prvý, druhý, posledný, hneď pred, hneď za, atď.). Riešiť aspoň pomocou ilustračného obrázka jednoduchú slovnú úlohu (viac, menej, rovnako) a zapísať pomocou znakov
Geometria	Bod, priamka, úsečka. Rysovanie priamok a úsečiek. Vyznačovanie úsečiek na priamke a na danom geometrickom útvare..	Bod, priamka, úsečka, leží, neleží,...	Vie vyznačovať body na priamke (úsečke) a v rovine (na útvare). Označovať ich veľkým tlačeným písmom (písmenom A, B, C, atď.) Narysovať a označovať úsečku a priamku. Vedieť narysovať úsečku danej dĺžky (v cm) a označovať ju.
	Jednotky dĺžky – cm, dm, m. Meranie dĺžky úsečky. Porovnávanie úsečiek podľa ich dĺžky	Vzdialenosť, dĺžka úsečky, jednotky dĺžky, cm, dm, m, meter ako pomôcka na meranie	Odmerať dĺžku úsečky v cm s presnosťou na centimeter. Porovnať úsečky podľa ich dĺžky.
	Budovanie telies z kociek podľa vzoru alebo podľa obrázka. Stavba jednoduchých telies.	Rady, stĺpce, pohľad zo strán, pohľad zvrchu	Zostaviť jednoduché stavby (teleso) podľa vzoru alebo podľa obrázka. Vytvárať a opísať jednoduché telesá z kociek.
Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 100	Sčítanie a odčítanie v obore do 100. Sčítanie dvojciferného a jednociferného čísla bez prechodu a s prechodom cez základ 10 v obore do 100. Odčítanie jednociferného čísla od dvojciferného bez prechodu cez základ 10 a s prechodom cez základ 10 v obore do 100. Vlastnosti sčítania (komutatívnosť, asociatívnosť). Písomné sčítanie a odčítanie dvojciferných čísel. Počítanie spamäti a písomne. Vzťah medzi sčítaním a odčítaním, skúška správnosti.	Sčítanec, súčet, menšenec, menšiteľ, rozdiel	Vedieť sčítavať spamäti dvojciferné a jednociferné čísla bez prechodu aj s prechodom cez 10 v obore do 100. Vedieť spamäti odčítať jednociferné číslo od dvojciferného bez prechodu aj s prechodom cez základ 10 v obore do 100. Riešiť všetky typy príkladov na sčítanie a odčítanie dvojciferných čísel spamäti (náročnejšie písomne). Poznať vlastnosti sčítania a vedieť ich správne použiť pri riešení príkladov (komutatívnosť, asociatívnosť). Vie urobiť skúšku správnosti pri riešení jednoduchých slovných úloh.
	Riešenie jednoduchých, zložených úloh, ktoré vedú k zápisu a + b + c; a + b - c; a – b – c. Riešenie nepriamo sformulovaných úloh na sčítanie a odčítanie v obore do 100.		Vedieť riešiť jednoduché a zložené úlohy vedúce k zápisu a + b + c; a + b - c; a – b – c; v obore do 100. Vyriešiť nepriamo sformulované úlohy na sčítanie a odčítanie v obore do 100.
Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie	Názorný úvod k učivu z logiky. Výroky a tvrdenia o činnostiach, obrázkoch a posúdenie ich správnosti	Pravda, nepravda, pravdivosť, nepravdivosť a negácia výrokov,...	Vedieť primerane rozlíšiť istý a nemožný jav (pravdivý, nepravdivý).
	Dichotomické triedenie. Tvorba postupnosti podľa daného pravidla. Objavenie a sformulovanie pravidla tvorenia postupnosti predmetov, čísel.	Triedenie predmetov, vecí, prvkov podľa jedného spoločného znaku,...	Triediť predmety (veci, prvky) podľa jedného znaku ( napr. podľa farby, tvaru, veľkosti a pod.). Vedieť nájsť jednoduché pravidlo postupnosti. Vedieť pokračovať vo vytvorenej postupnosti
	Riešenie nepriamo sformulovaných úloh. Úlohy na zbieranie a zoskupovanie údajov. Hľadanie všetkých možností usporiadania dvoch, troch predmetov, farieb, písmen, čísel		Hľadať všetky možnosti usporiadania dvoch, troch predmetov (vecí, prvkov). Vedieť vytvoriť systém pri hľadaní a všetky možnosti zapísať. Vedieť urobiť zo získaných a znázornených udalostí jednoduché závery.

 

 

 

 

 

INFORMATICKÁ  VÝCHOVA

 

Charakteristika predmetu

Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Na 1. stupni ZŠ sa budujú základy predmetu informatika a preto sa názov predmetu prispôsobil na informatická výchova.

Poslaním vyučovania informatiky/informatickej výchovy je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu

využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika/informatická výchova a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových projektov, celoškolských programov a pri riadení školy.

Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí

rovnakú príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a

znalostnej spoločnosti, ktorú budujeme.

Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto v predmete informatika/informatická výchova je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky/informatickej výchovy široký priestor na motiváciu a praktické projekty.

 

Ciele predmetu

Cieľom informatickej výchovy na 1. stupni ZŠ je zoznámenie sa s počítačom a možnosťami jeho využitia v každodennom živote.

Prostredníctvom aplikácií obsahom aj ovládaním primeraných veku žiakov získať základné zručnosti v používaní počítača. V rámci medzipredmetových vzťahov si žiaci pomocou rôznych aplikácií precvičujú základné učivo z matematiky, slovenského a cudzieho jazyka, získavajú vedomosti za podpory edukačných programov z prírodovedy a vlastivedy a rozvíjajú svoju tvorivosť a estetické cítenia v rôznych grafických editoroch.

Dôraz klásť pri tom nie na zvládnutie ovládania aplikácie, ale na pochopenie možností, ktoré môžeme využiť pri každodenných činnostiach. Najvhodnejšie sa javí využitie programov určených špeciálne pre žiakov, prostredníctvom ktorých by sa zoznámili s najbežnejšími činnosťami vykonávanými na počítači (aplikácie určené pre dospelých nie sú vhodné kvôli ich prílišnej komplexnosti.)

 

Výchovné a vzdelávacie stratégie

Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti) Žiaci sa naučia pochopiť a pracovať

s IKT, pomocou ktorých:

 

·         spoznajú presné určenie jednotlivých komponentov

·         pochopia základy algoritmizácie

·         spoznajú ovládanie určitej skupiny programov (grafické, textové)

 

Komunikatívne a sociálno interakčné spôsobilosti: Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej komunikačnej kompetencie sú využívané stratégie,ktoré majú žiakom umožniť:

 

·         rozvoj využívania IKT pre kvalitnú a účinnú komunikáciu

·         správne interpretovať získané poznatky

 

Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti: Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k učeniu sú využívané stratégie, ktorémajú žiakom umožniť:

 

·         efektívnu prácu s počítačom a Internetom,

·         hodnotiť a rešpektovať svoju vlastnú prácu a prácu druhých

 

Schopnosť tvorivo riešiť problémy: Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k riešeniu problémov sú využívanéstratégie, ktoré majú žiakom umožniť:

 

·         vytváranie vlastných názorov na problémové situácie,

·         hľadanie variantov riešenia problémov a overovanie správnosti riešenia,

·         samostatne riešiť problémy; voliť vhodné spôsoby riešenia,

·         obhajobu vlastných postojov a rozhodnutí.

 

Obsah

 

Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť tematických okruhov:

 

o    Informácie okolo nás

o    Komunikácia prostredníctvom IKT

o    Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

o    Princípy fungovania IKT

o    Informačná spoločnosť

 

Učivo v tematickom okruhu Informácie okolo nás je kľúčové už aj pre nižšie stupne vzdelávania. Pojem informácia, typy informácií (textová, multimediálna, atď.), aplikácie na spracovávanie špecifických informácií sú veľmi dôležité pre pochopenie mechanizmov pri riešení najrôznejších problémov pomocou, resp. prostredníctvom IKT. Žiaci by sa už od prvej triedy mali učiť pracovať so základnými počítačovými aplikáciami, aby:

 

·         vedeli základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou,

·         získali prvé zručnosti pri kreslení v grafickom prostredí a spracovávaní grafických informácií,

·         porozumeli nahrávaniu a prehrávaniu zvukov a videí,

·         pochopili spôsoby reprezentácie základných typov informácií (reprezentovanie farieb a obrázkov),

·         pomocou IKT dokázali realizovať čiastkové úlohy a výstupy z projektového vyučovania.

Ďalší tematický okruh Komunikácia prostredníctvom IKT sa venuje využitiu nástrojov internetu na komunikáciu, na vlastné učenie sa a aj na riešenie školských problémov, na

získavanie a sprostredkovanie informácií. Žiaci:

 

·         by sa mali naučiť pracovať s elektronickou poštou,

·         by mali pochopiť spôsob a mechanizmy vyhľadávania informácií na internete,

·         by si mali uvedomovať bezpečnostné riziká pri práci s internetom.

·         by mali pochopiť spôsob definovania kľúčového slova, vyhľadávanie podľa kľúčového slova

·         by mali zvládnuť výber potrebných informácií

 

V tematickom okruhu Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie sa žiaci zoznámia so špecifickými postupmi riešenia problémov prostredníctvom IKT. Zoznámia sa s pojmami ako algoritmus, program, programovanie. Najväčším prínosom tohto okruhu bude to, že žiaci získajú základy algoritmického myslenia a schopnosť uvažovať nad riešením problémov pomocou IKT. Naučia sa uvažovať nad rôznymi parametrami efektívnosti rôznych riešení problémov, naučia sa rôzne postupy a mechanizmy pri riešení úloh z rôznych oblastí.

 

Tematický okruh Princípy fungovania IKT sa venuje popisu a pochopeniu mechanizmov informačných a komunikačných technológií. Žiaci by sa mali zoznámiť:

 

·         s možnosťami vstupných a výstupných zariadení,

·         rôznych oblastí určenia softvéru,

·         so získavaním základných zručností pri práci so súbormi a priečinkami,

·         s elementárnymi funkciami lokálnej siete a internetu.

 

Tematický okruh Informačná spoločnosť sa zaoberá sa etickými, morálnymi a spoločenskými aspektmi informatiky. Oboznamuje s možnými rizikami a metódami na riešenie týchto rizík. Žiaci by mali:

 

·         sa oboznámiť s ukážkami využitia IKT v bežnom živote,

·         pochopiť, že používanie IKT si vyžaduje kritický a zvažujúci postoj k dostupným informáciám,

·         viesť k zodpovednému používaniu interaktívnych médií – rozumieť rizikám, ktoré sa tu nachádzajú.

Pojmy:

Informácie okolo nás

• textový dokument, čísla a znaky, slová, vety, jednoduché formátovanie, textové efekty

• obrázok, nástroje pero, čiara, štetec, vypĺňanie farbou, paleta

• zvuk, zvukový súbor, prehrávač, nahrávanie, efekty

• animácia

 

Vlastnosti a vzťahy, postupy a metódy:

• ukladanie rôznych informácií do súborov (text, obrázok, zvuk),

• jednoduché nástroje na úpravu textových dokumentov (zmena veľkosti písma, hrúbka a kurzíva),

• dodržiavanie základných zásad písania textu,

• kombinácia textu a obrázka,

• základy kreslenia v grafickom prostredí (farby a hrúbky čiar, jednoduché nástroje), úprava obrázkov (kopírovanie, otáčanie),

• tvorba jednoduchých animácií,

• počítačové didaktické hry, ktoré obsahujú rôzne typy informácií (matematické hlavolamy s číslami, hádanie slov, dopĺňanie písmen, dokresľovanie do obrázkov do mapy),

• prezentovanie výsledkov vlastnej práce.

 

Komunikácia prostredníctvom IKT

• e-mail, poštový program, e-mailová adresa, adresár,

• www, webový prehliadač, webová stránka, odkaz, vyhľadávanie na webe,

• bezpečnosť, zásady správania sa v prostredí internetu.

 

Vlastnosti a vzťahy, postupy a metódy:

• správne posielanie a prijímanie jednoduchých listov (rodičom, učiteľke, spolužiakom... )

• bezpečné a etické správanie v e-mailovej komunikácií (ochrana osobných údajov),

• žiaci zistia e-mailové adresy rodičov a kamarátov (využitie adresára),

• detské webové stránky (rozprávky, obrázky), on-line hry, zásady správania sa na portáloch,

• vyhľadávanie informácií a obrázkov na internete a ich správne použitie,

• práca s kľúčovým slovom,

• výber vhodnej informácie.

 

Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

• postup, návod, recept,

• riadenie robota, obrázková stavebnica, postupnosť krokov,

• detský programovací jazyk, elementárne príkazy, program,

• robotická stavebnica.

 

Vlastnosti a vzťahy, postupy a metódy:

• skladanie podľa návodov (stavebnice, hlavolamy, origami),

• zápis/vytvorenie postupu, receptu, návodu a práca podľa návodu,

• v počítačovom prostredí riešenie úloh pomocou robota, skladanie obrázkov z menších obrazcov, okamžité vykonávanie príkazov, vykonanie pripravenej postupnosti príkazov,

• riešenie jednoduchých algoritmov v detskom programovacom prostredí (kreslenie

obrázkov, pohyb animovaných obrázkov).

 

Princípy fungovania IKT

• základné periférie na ovládanie počítača, myš, klávesnica,

• tlačiareň, skener,

• CD, USB – pamäťový kľúč, CD mechanika,

• ukladanie informácií, súbor, meno súboru,

• vytváranie priečinkov, ukladanie do priečinkov,

• digitálny fotoaparát, mikrofón, slúchadlá.

 

Vlastnosti a vzťahy, postupy a metódy:

• funkcie vybraných klávesov,

• práca s tlačiarňou, skenerom,

• práca s rôznymi médiami – čítanie CD, čítanie a zapisovanie na USB kľúč,

• uloženie informácií do súboru, otvorenie, premenovanie, zrušenie,

• vytváranie a pomenovanie priečinkov, ukladanie do priečinkov,

• základy ovládania digitálneho fotoaparátu, presun fotografie z fotoaparátu do počítača.

 

Informačná spoločnosť

• informačné technológie v škole (edukačné programy, komunikácia)

• voľný čas a IKT (počítačové hry, hudba, filmy),

• bezpečnosť počítača, správne používanie hesiel

 

Vlastnosti a vzťahy, postupy a metódy:

• objavovanie a využívanie rôznych typov edukačných programov pre rôzne predmety

• využitie komunikačných možností IKT v škole

• aké rôzne profesie sú pri tvorbe edukačných programov a počítačových hier (výtvarník, skladateľ, animátor, scenárista, rozprávač, ...)

• prečo a pred kým treba chrániť počítač

 

Vzdelávací štandard – výstup za celý stupeň

 

Obsahový štandard

Oboznámenie sa s počítačom, ovládanie klávesnice, myši, tlačiarne, skenera. Oboznámenie s prostredím jednoduchého grafického editora – kreslenie obrázka voľnou rukou, s použitím nástrojov, efektívne využívanie nástrojov grafického editora pri kreslení obrázkov (kreslenie pomocou geometrických tvarov, priamok, výberu, kopírovania, presúvania...). Vytváranie jednoduchých animácií. Práca s textovým editorom, jednoduché formátovanie textu, vkladanie obrázkov do textu, kopírovanie, mazanie, presúvanie. Vytváranie, ukladanie, mazanie dokumentu, vytváranie priečinkov. Oboznámenie sa s nástrojmi a prezeranie a vyhľadávanie, využívanie internetu ako zdroj zábavy, ale aj informácií v textovej i obrazovej podobe, využívanie e-mailovej pošty, bezpečné správanie na internete, základy slušného správania na internete. Spúšťanie hry a hudby z CD a internetu, ovládanie jednoduchých hier. Práca s multimédiami, nahrávanie zvukov. Získanie základov algoritmického myslenia. Využívanie možností IKT pri riešení úloh v rámci projektového vyučovania, prezentovaní

projektov.

 

Výkonový štandard

Žiak je schopný:

·         vymenovať z akých základných častí sa skladá počítač,

·         samostatne zapnúť a vypnúť počítač,

·         pracovať s myšou, klávesnicou,

·         za pomoci učiteľa skenovať,

·         správnym spôsobom uchopiť a spustiť CD, DVD,

·         minimalizovať a maximalizovať pracovné okno, zatvoriť ho,

·         pracovať s jednoduchými hrami ovládateľnými myšou a klávesnicou,

·         chápať rozdiel medzi ťahaním a klikaním myšou, rozdiel medzi dvojklikom a jedným kliknutím, stláčaním pravého a ľavého tlačidla,

·         digitálnym fotoaparátom odfotiť spolužiaka a fotku uložiť za pomoci učiteľa do priečinku

·         dokument (fotografiu, obrázok) vytlačiť na tlačiarni,

·         ovládať samostatne výučbový SW,

·         spustiť CD, DVD cez tento počítač,

·         pracovať s USB kľúčom (vytvoriť priečinok, kopírovať dokumenty, obrázky),

·         sa orientovať v prostredí jednoduchého grafického editora,

·         samostatne pracovať s jednotlivými nástrojmi v grafickom editore,

·         samostatne, ale i podľa návodu, nakresliť obrázok, vytvoriť návod a využiť jednotlivé nástroje,

·         samostatne s obrázkom pracovať a používať operácie (kopírovanie, prilepenie, otáčanie, prevrátenie),

·         nakresliť efektívne obrázok pomocou geometrických tvarov,

·         obrázok uložiť a otvoriť,

·         upraviť alebo dotvoriť obrázok a fotografiu v jednoduchom grafickom editore,

·         vložiť obrázok cez schránku,

·         vytvoriť jednoduchú animáciu v grafickom editore,

·         sa orientovať v jednoduchých hrách a hypertextoch na internete,

·         si samostatne nájsť a prečítať informáciu na internete,

·         s pomocou učiteľa si založiť vlastnú e-mailovú schránku,

·         e-maily posielať a prijať,

·         používať jednoduché zásady písania e-mailov, pozná nebezpečenstvo zverejňovania vlastných údajov,

·         rozpoznať vhodné detské webové stránky – vzdelávacie, zábavné, náučné. Je oboznámený s neblahým vplyvom stránok, propagujúcich násilie a s erotickým zameraním,

·         napísať v správnom tvare internetovú adresu webovej stránky,

·         si samostatne spustiť hru z internetu,

·         na internete vyhľadávať obrázky, ukladať ich, kopírovať do priečinka a upravovať ich vo vhodnom prostredí,

·         pochopiť základné autorské práva pri kopírovaní textu, obrázkov, hier, CD...,

·         získať základy algoritmického myslenia – príkazy v priamom režime,

·         riešiť jednoduché algoritmy v detskom programovacom prostredí,

·         vytvoriť jednoduchý multimediálny projekt,

·         pracovať v prostredí jednoduchého textového editora,

·         samostatne napísať, prepísať jednoduchý text,

·         samostatne text uložiť a otvoriť,

·         upravovať text – kopírovanie, mazanie, presúvanie,

·         vysvetliť zásady správneho písania klávesnicou – medzera za slovami, veľké písmená, malé písmená, dĺžne, mäkčene,

·         upraviť veľkosť písma, typ písma, farbu písma, farba, efekty,

·         používať nástroje na úpravu textov,

·         vkladať obrázky do textu cez schránku,

·         vytvoriť pozvánku, oznam, plagát, príbeh, reklamu,

·         pracovať s dvoma oknami – kopírovanie z jedného do druhého,

·         narábať s multimediálnou informáciou – prehrať video, zvuk, spustiť, zastaviť,

·         zvuk nahrať prostredníctvom mikrofónu, ktorý vie zapojiť,

·         pracovať so slúchadlami – zapojenie, hlasitosť,

·         zvukový záznam prehrať, uložiť a využiť efekty,

·         ovládať zásady správneho sedenia pri počítači, psychohygienu,

·         samostatne o svojom konaní a správaní sa rozprávať a odpovedať na kladené otázky,

·         pracovať samostatne a v skupine na projekte,

·         samostatne prezentovať pred spolužiakmi svoju prácu – projekt,

·         dokončiť začatú prácu.

 

Vzdelávací obsah informatickej výchovy na 1.stupni ZŠ

Informatika okolo nás

Práca s textom

_ textový editor:

_ jednoduché formátovanie textu

_ vkladanie obrázkov do textu

_ kopírovanie, mazanie, presúvanie

_ ukladanie dokumentu do súboru

_ príklady:

_ písanie listu

_ pozvánka na akciu

_ článok do školského časopisu

_ úlohy z učiva zo Sj

 

Jednoduchá prezentácia _ softvér na vytváranie prezentácií

_ vhodný pre daný vek (hoci aj textový editor)

_ postupnosť snímok (stránok)

_ využitie hlavne na prípravu výstupov z projektového vyučovania, pri

prezentovaní projektov

_ príklady:

_ moja rodina, záľuby, domáce zvieratko, mesto...

_ cestovná kancelária

_ projekty k učivu z rôznych predmetov...

 

Práca s grafikou

_ grafický editor:

_ LogoMotion, RNA, skicár, iné free grafické editory

_ kreslenie obrázka voľnou rukou

_ použitie nástrojov editora

_ príklady:

_ ilustrácie literárnych príbehov

_ prírodné javy

_ dokresľovanie fotografií (automobil, detské ihrisko, detská izba,

oblečenia...)

_ koláž

 

Animácie

_ grafický editor, ktorý vie vytvárať animácie

_ LogoMotion, RNA

_ sekvencia obrázkov (fáz)

_ príklady:

_ pohyb (panáčik, slnko, tvár)

_ rast (kvet, žaba)

_ nejaký dej

_ prírodný jav (kolobeh)

_ jednoduchý stroj

_ animovaný príbeh

 

Zvuky a videá

_ nahrávací a prehrávací softvér:

_ vekovo prístupný

_ nahrávanie zvukov (krátkych textov)

_ spúšťanie zvukov z CD (internetu)

_ príklady:

_ projekt Zvukový slovník (napr. z anglického jazyka)

_ moja škola

_ multimediálne príbehy

_ nahrávky využiť v prezentáciách a animáciách

 

Komunikácia prostredníctvom IKT

 

Elektronická pošta

_ emailový program (klient):

_ vytvorenie správy

_ emailová adresa

_ poslanie a prijatie správy

_ etické správanie

_ príklady:

_ komunikácia medzi žiakmi a učiteľom

_ učiteľ rozpošle emailom pokyny k nejakému projektu

_ žiak pošle emailom vyriešenie úlohy (hádanky)

_ účasť na rôznych celoslovenských projektoch

 

Internet

_ webový prehliadač:

_ webová stránka, adresa, odkaz

_ vyhľadávanie, kľúčové slovo

_ zásady správania sa na internete

_ príklady:

_ detské webové stránky (rozprávky, obrázky)

_ on-line hry

_ školské portály

_ vyhľadávanie obrázkov na internete

 

Riziká na internete

_ pochopiť bezpečnostné riziká pri práci s internetom

_ bezpečné správanie sa na internete

_ základy slušného správania sa na internete

_ príklady:

_ portál www.bezpecnenainternete.sk

_ detské webové stránky on-line hry

 

Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

 

Algoritmy

_ návody, recepty z bežného života

_ návod na opravu

_ kuchársky recept

_ poskladanie stavebnice

_ uzly a origami

_ detský programovací jazyk, resp. algoritmické hry

_ riešenie hlavolamov, bludiská

_ Baltík, Imagine, robot Karel

_ obrázkové stavebnice

 

Princípy fungovania IKT

 

Základné témy

_ ovládanie počítača: obrazovka, myš, klávesnica

_ CD, USB – pamäťový kľúč, CD mechanika

_ ukladanie informácií: súbor, meno súboru

_ vytváranie priečinkov, ukladanie do priečinkov

_ ďalšie periférie:

_ tlačiareň, skener,

_ digitálny fotoaparát,

_ mikrofón, slúchadlá

 

Informačná spoločnosť

 

základné témy

_ IKT v škole:

_ edukačné programy a hry, komunikácia v škole

_ voľný čas a IKT:

_ počítačové hry, hudba, filmy

_ bezpečnosť počítača, riziká:

_ správne používanie hesiel

_ porušovanie autorského zákona

 

Proces

Žiaci väčšinou pracujú samostatne pri počítači. Učiteľ pripraví žiakom aktivity, ktoré žiaci vykonávajú pod dohľadom a s podporou učiteľa vlastným individuálnym tempom. Hlav­ný metodický prístup je konštruktivizmus. Žiaci musia mať dostatok príležitostí experimen­to­vať, skúmať a tvoriť. V prvom ročníku sa motivácie pre aktivity najviac spájajú s výtvarným prejavom. Treba venovať dostatočný čas na nácvik jemnej motoriky, ktorá je potrebná na prá­cu s myšou.

V druhom ročníku je stále vyučovanie najviac orientované na grafickú informáciu. Postupne možno pomocou edukačných programov využiť už vedomosti žiakov z matematiky a slovenského jazyka. V práci s rôznymi druhmi informácie je potrebné najprv umožniť žiakovi sa pohybovať v určitom mikrosvete. Napr. pri kreslení najprv používať hotové obrázky ako je tlačiarnička, dofarbovať omaľovánky, až neskôr prejsť na kreslenie voľnou rukou podľa vlastnej fantázie, resp. témy. Pri práci s textom najprv pracovať s hotovým krátkym textom a na ňom sa naučiť pohybovať sa šípkami a urobiť jednoduchú úpravu. Využívať na to je potrebné rôzne edukačné hry s písmenkami a slovami. Algoritmické úlohy majú byť orientované len na postupnosť jednoduchých príkazov v priamom režime. Pri práci s internetom je potrebné žiakov upozorniť, že podobne ako v iných médiách aj tu je obsah, ktorý nie je vhodný pre ich vek a preto musia rešpektovať pravidlá.

V treťom ročníku sa systém poznatkov buduje v spolupráci so všetkými vyučovacími predmetmi. V tomto smere je možné využiť multimédiá a internet. Naďalej je hlavnou motiváciou edukačná hra, kde žiaci majú riešiť logické úlohy vyšších úrovní. Žiaci môžu pracovať aj na projektoch, ktoré môžu byť určené aj na rozvoj spolupráce a to aj pre dvojicu, alebo malú skupinu 3-4 žiakov.

V štvrtom ročníku už žiaci majú vedieť sa orientovať v jednoduchých aplikáciách na tvorbu produktov, na internete a na multimediálnych CD. Prácu s informáciami všetkého druhu – číselnú, grafickú, zvukovú i video majú mať čo najpestrejšiu, ale pritom primeranú veku, aby úlohy a aktivity boli zvládnuteľné a aby ich kreatívna a intelektuálna námaha bola sprevádzaná príjemnými zážitkami.

Predmet sa neznámkuje, žiaci majú však mať možnosť byť pozitívne hodnotení za svoje aktivity a majú vedieť, čo už zvládli a čo ešte majú zvládnuť. Napr. môže byť na nástenke tabuľka, v ktorej sú zaznačené činnosti, ktoré žiak zvládol.

 

UMENIE  A KULTÚRA

VÝTVARNÁ VÝCHOVA

 

 

Charakteristika predmetu

Výtvarná výchova (ďalej VV) primárneho vzdelávania, je predmet, ktorý prostredníctvom autentických skúseností získaných výtvarnou činnosťou – intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a seba vyjadrovania – rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia – vedomých i nevedomých duševných aktivít. Týmto VV napĺňa svoje jedinečné poslanie v celom edukačnom procese. Výtvarné aktivity predstavujú širokú škálu činností, ktorú na jednej strane vymedzuje prirodzený detský záujem, duševný, citový rozvoj a rozvoj schopnosti vyjadrovať svoje predstavy – a na druhej strane bohatosť vyjadrovacích foriem (jazyka), ktorú ponúkajú rôzne druhy vizuálnych umení súčasnosti (zahŕňajúc intermediálnosť aj interdisciplinárnosť).

 

 Predmet výtvarná výchova v sebe zahrňuje okrem tradičných a nových výtvarných disciplín aj ďalšie druhy vizuálnych umení – dizajn v jeho rôznych polohách (výrobkový,

komunikačný, odevný, textilný, telový, vizuálnu reklamu), fotografiu, architektúru, elektronické médiá a multimédiá (video a film). Na primárnom stupni výtvarná výchova plynulo nadväzuje na prirodzený záujem dieťaťa o výtvarné vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti, zvedavosť a príťažlivosť objavovania nových možností, pretože výtvarné činnosti predstavujúpre väčšinu detí hravú činnosť a priamy prostriedok materializácie vlastných predstáv.

Edukačný proces VV, ako proces tvorivý, zvyšuje nárok na vedomú operatívnosť s vyjadrovacími prostriedkami (používanie jazyka) v priebehu postupného dospievania žiaka: vedie žiaka od detskej spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu – formuje vlastné spôsoby seba vyjadrovania (štýl) a vlastné postoje a hodnotiace názory.

Edukačný proces pozostáva zo zložky vyjadrovacej a interpretačnej, výchovnej a vzdelávacej. Tieto zložky sa vo VV prelínajú, nemožno ich chápať ako izolované. Uplatňujú sa tak, že jedna vyplýva z druhej. Výtvarné činnosti predstavujú zároveň poznávanie umenia a chápanie jeho zmyslu. Otvárajú tak žiakovi možnosti zaradiť sa do kultúrnej tradície na úrovni súčasného myslenia, možnosti jeho aktívneho začleňovania sa do kultúry.

 

Metodické východiská predmetu sú:

a) v zážitkoch procesov (formálnych, technických i myšlienkových) výtvarných a vizuálnych umení. Sú založené na súčasnom stave poznania vizuálnej kultúry. Žiak spracováva symboly, ktoré vizuálne vyjadrujú jeho predstavy a fantazijné koncepty, alebo sa odvolávajú na javovú stránku sveta (realitu). Spracováva ich mentálne (konceptualizuje ich, predstavuje si možný spôsob ich vyjadrenia) i formálne (pokúša sa svoj koncept realizovať v materiáloch prostredníctvom nástrojov a techník). To kladie vyššie nároky na senzomotorické a afektívne ciele predmetu a tým dopĺňa predmety v ktorých prevažuje cieľ kognitívny. Výtvarná výchova má aj potenciál integrovať niektoré poznatky a procesy iných predmetov, pretože vo vizuálnom vyjadrovaní možno nachádzať analógie nielen s vyjadrovacími prostriedkami iných umení (hudba, literatúra, dramaticko-pohybové umenie) ale aj s, mnohými prírodnými javmi, fyzikálnymi a biologickými procesmi, matematickými postupmi. Preto môže VV vytvárať veľmi prospešnú spoločnú platformu aj pre zdanlivo vzdialené predmety a posilňovať medzipredmetové vzťahy. Predmet vytvára tiež priestor pre synestetické vnímanie sveta, pre uplatnenie zmyslových modalít čuchu, hmatu a chuti, ktoré nie sú zahrnuté v tradičnom obsahu nášho vzdelávania.

b) v témach/námetoch zobrazovania, ktoré ponímame z hľadiska:

· osobnosti a veku žiaka,

· edukačných cieľov,

· kultúrno-spoločenskej reality.

 

Výtvarná výchova predstavuje z hľadiska obsahu vyučovania ako celku (kurikula) jedinečnú možnosť tematizovať základné antropologické koncepty:

 

– koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …),

– kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodné polarity, procesy...),

– kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...),

– kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ, postihnutý,...), kultúrne rozdielnosti vo vizuálnom vyjadrovaní sveta, vo vkuse a názoroch iných ľudí),

– kategórie afektivity (radosť, bolesť, smútok, náladu ...).

 

Na rozdiel od iných predmetov, ktoré sa zaoberajú niektorými z týchto tém (prírodoveda,

čítanie, náboženská a etická výchova), VV angažuje osobnosť žiaka v inom zmysle: neučí sa o nich, ale vyjadruje ich, hľadá svoj spôsob ich vyjadrenia.

c) v reflexii diel výtvarného umenia, dizajnu, architektúry, filmu a videa. Porozumenie jazyku, vyjadrovacím prostriedkom vizuálnych umení vychováva zo žiaka gramotného vnímateľa a používateľa vizuálnej kultúry. To ho jednak pripravuje na plnohodnotný život v prostredí v ktorom vizuálne znaky a komunikácia hrajú dôležitú a stále rastúcu úlohu (vplyv dizajnu, architektúry, reklamy, vizuálnych médií a multimédií), jednak umožňuje jeho začleňovanie do našej kultúrnej tradície, v ktorej zobrazovanie predstavuje objavovanie nových pohľadov na svet.

 

Ciele vyučovacieho predmetu

Ciele výtvarnej výchovy na úrovni primárneho vzdelávania sú:

 

Kognitívne ciele

 

Poznávať jazyk vizuálnych médií. Učiť ho poznať používať jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Rozumieť im a tak zvyšovať uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry. Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz) umeleckých diel, svoj zážitok z nich. Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a niektoré štýlové obdobia.

 

Senzomotorické ciele

 

Rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie konvenčných schém a inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov. Prostredníctvom výtvarnej výchovy rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch. Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník.

 

Socioafektívne ciele

 

Formovať kultúrne a postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry – vo vzťahu k tradícií, ale na úrovni aktuálneho vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením. Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti – rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie zručností – to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania. Osnovy VV okrem toho podporujú medzipredmetové väzby, interdisciplinárnosť vyučovania, pri zachovaní špecifík spôsobu poznávania sveta prostredníctvom výtvarnej výchovy. Zapájajú citovosť, afektivitu, expresivitu a obrazovú konceptualizáciu, ktoré sú vlastné výtvarnému vyjadrovaniu, do vzťahu aj s inými, prevažne kognitívnymi predmetmi.

 

Výchovno-vzdelávacie stratégia

 

Žiak má po absolvovaní primárneho vzdelania mať nasledovné vedomosti, ovládať zručnosti a byť schopný zaujímať postoje – vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná prostredníctvom praktických činností žiaka; časť vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre sa utvára počas motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi (edukačné DVD, knihy, časopisy);

 

Absolvent primárneho stupňa vzdelania sa naučil:

·         základné vedomosti o farbách, charakteroch tvarov, textúr, základných priestorových vzťahoch,

·         vedomosti o vlastnostiach a možnostiach používania výtvarných nástrojov a materiálov (ceruzky, fixky, štetce, nožnice, pastózne a vodové farby, suché a voskové/olejové pastely, mäkké modelovacie hmoty, podkladové materiály, jednoduchšie úkony vo výtvarných programoch počítača ...),

·         základné vedomosti o vybraných artefaktoch predhistorického umenia, umenia starovekých kultúr, antického umenia,

·         základné vedomosti o vývoji a hlavných kultúrnych typoch písma,

·         základné poznatky o princípoch impresionistickej, surrealistickej a akčnej maľby, paketáže, land-artu a niektorých formách body-artu vyplývajúce z výtvarnej skúsenosti – znalosť vybraných charakteristických diel týchto smerov,

·         znalosť základných maliarskych a sochárskych žánrov: krajinomaľby, zátišia, portrétu, sochy, reliéfu,

·         prvé vedomosti o vzniku filmu – o pohybe obrazu, akcii, filmovej postave,

·         prvé vedomosti o architektonickom priestore a tvare,

·         vedomosti o krajine svojho okolia, obci, regióne a ich vizuálnych a estetických kvalitách (typy, tvary, kolorit, usporiadanie, prírodniny, prírodné a kultúrne reálie, remeselné tradície). zručnosti a spôsobilosti

 

formálne zručnosti - vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích prostriedkov (jazyka)vizuálnych umení (gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry);

 

Žiak dokáže:

·         tvoriť spontánne i cielene vedené stopy (faktúry) – cieľavedomé významové usmernenie gesta a akcie, za účelom výrazu (nezobrazujúceho, primárneho výrazu samotnej stopy alebo výrazu stopou zobrazeného motívu), realizovať rôzne typy stôp (rôzne druhy línií, škvŕn, odtlačkov, bodov, textúr) na ploche i v modelovacej hmote v závislosti od rôznych nástrojov, rôznych spôsobov ich použitia (prítlak, rýchlosť a smer pohybu, gesto, hravá aktivita a pod.) a rôznych materiálov (pastózna farba, tekutá farba, mäkký a tvrdý kresliaci materiál, rôzne druhy podkladu, rôzne modelovacie hmoty a pod.),

·         vyjadriť plošný a priestorový tvar a obrys podľa fantázie, predstavy, i (voľne) podľa videnej skutočnosti – s nárokmi na približnú proporcionalitu, obsažnosť prvkov (detailov) a prevažne spontánny výraz; dokázať operovať s tvarmi (dopĺňať neúplné tvary, zmnožovať tvary kreslením voľnou rukou, kopírovaním, vytiahnutím podľa šablóny, hravo manipulovať s rozmnoženinou, priraďovať príbuzné tvary, transformovať predmetný tvar na iný predmetný tvar, písmo na predmetný tvar, geometrický a organický tvar, skladať tvar z rozmanitých prvkov, konštruovať novotvar, narábať s pozitívom a negatívom tvaru – figúra a pozadie,

·         vyjadriť lokálny farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa predstavy a fantázie, zosvetliť a stmaviť farebné tóny miešaním farebných hmôt, vytvárať farebné postupnosti, používať základné farebné kontrasty (kontrast svetlých a tmavých, doplnkových, teplých a studených farieb), materiálové kontrasty (tvrdý, mäkký materiál), kontrasty textúry povrchov (drsná, hladká, vzorovaná ...),

·         komponovať – vedome umiestňovať tvar (motív) v rôznych častiach plochy formátu,

·         vyjadriť rytmus a pohyb prostriedkami kresby, maľby, grafiky, priestorového vytvárania (objekt, model),

·         vyjadriť základnú vizuálnu symetriu a asymetriu,

·         zvládnuť základné operácie s mierkou / veľkosťou zobrazených tvarov (vzťah väčšie – menšie, vedľa seba – za /pred sebou); vyjadriť priestor prostredníctvom mierky zobrazovaných prvkov,

·         pokúšať sa o štylizáciu (vlastné poňatie zobrazenia motívu).

 

 technické zručnosti

 

Žiak dokáže:

·         zvládnuť základné motorické úkony (narábanie) s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixky, uhlík, drievko, rydlo, nožnice, šablóna, špachtľa, valček a pod.),

·         vytvárať stopy alebo tvary priamym telesným dotykom (rukou, prstami),

·         kresliť prostredníctvom linky a jednoduchého šrafovania, zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu viacerými spôsobmi prostredníctvom štetcového rukopisu (napr. šrafúra, pointilizmus, roztieranie, zapúšťanie,)

·         zvládnuť jednoduché konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie, skladanie, vrstvenie a pod.), spájanie materiálov v koláži a v asambláži (vkladanie, lepenie, spínanie, viazanie, drôtovanie a pod.),

·         zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, sádrorez linorez a pod.),

·         zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduchého odlievanie reliéfu do sadry,

·         zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov (architektúr) z modulov (skladačka, stavebnica) a improvizovaných materiálov,

·         zvládnuť základné operácie na počítači: typograficko-textové, s kresliacimi a maliarskymi nástrojmi (ceruza, guma, štetec, pečiatka, označenie výberu, základné filtre).

 

mentálne spôsobilosti – rozvoj schopností a získavanie zručností v oblasti vnímania skutočnosti a prežívania zážitku,vyjadrovania fantázie, predstáv a nápadov (vlastných koncepcií), rozumového posudzovania,konvergentného a divergentného myslenia;

 

Žiak dokáže:

·         primerane veku pomenovávať postupy a výsledky vlastnej výtvarnej činnosti – motorické akcie, gestá a procesy (trhanie, krčenie, skladanie, strihanie, rezanie, lepenie, spínanie, drôtovanie, viazanie, vkladanie, balenie ... rôzne druhy kreslenia čiary, maľovania plochy, modelovania tvaru, jednoduchej grafickej tlače ...); schopnosť opísať jednoduché technické postupy a znalosť ich výsledného výrazu,

·         primerane veku voliť motívy na vyjadrenie zadaných (zvolených) námetov,

·         interpretovať psychickú charakteristiku výrazu zobrazeného motívu (smutný, veselý, nahnevaný, sklamaný, dráždivý, ľahostajný a pod.),

·         vedome používať významové kontrasty motívov (napr. interpretácia zlého a dobrého tvaru, figurácie a pod.),

·         kategorizovať predmety podľa základných znakov (veľkosť, farebnosť, účel, tvarová podobnosť, príslušnosť k významovej množine a pod.),

·         priraďovať, zmnožovať, preskupovať, spájať a rozpájať prvky na základe zvolených kritérií

·         cieľavedome umiestňovať zobrazované prvky vo formáte za účelom vyjadrenia príbehu (myšlienky), radenie vo vývojovom rade (pohyb, komiks, ilustrácia, filmová rozkresba),

·         analyticko-synteticky posudzovať rozdielnosti a príbuznosti farieb (tónov a odtieňov), tvarov, materiálov, mierky,

·         vedome hľadať a pokúšať sa charakterizovať synestetické vzťahy (farba a tvar voči tónom hudby, chutiam, vôňam a pachom),

·         hľadať tvarové a funkčné analógie medzi živými organizmami a architektúrou, dizajnom.

 

Postoje – hlavnou kompetenciou v oblasti postojov je apriori tvorivý prístup – žiak je vedený k tomu,aby pri každej edukačnej téme volil iniciatívne svoje vlastné, teda autentické riešenie,a postupne formuloval svoj estetický (vkus) i hodnotiaci názor. Formovanie takéhoto prístupuje dôležitým momentom edukácie, ktorý vyvažuje prevažne propozičné a konvergentnémyslenie formované väčšou časťou kurikula;

 

U žiaka sa sformovali tieto postoje:

·         otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou,

·         otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových),

·         v nižších ročníkoch spontánne výtvarné riešenia,

·         náklonnosť k uvedomenému hľadanie vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém – inovovanie grafických stereotypov na základe podnetov fantázie a (primerane veku) vlastného názoru (myslenia),

·         tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,

·         aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie a pretváranie.

 

 Edukačné témy zoradené do metodických radov

 

Metodické rady	1. ročník	2. ročník		3. ročník	4. ročník
	edukačné témy / výtvarné problémy
1. výtvarný jazyk /základné prvky výtvarného vyjadrovania	1.1.škvrna a tvar /vyhľadávanie a dopĺňanie	2.1.línia /hravé pokusy s rôznymi typmi liniek, ich vzťahmi a charakterom	3.1. plošné geometrické tvary /figúra, vecné zobrazenie, zobrazenie z geometrických tvarov		4.1.bod /hravé činnosti s bodmi
	1.2. obrys /pozorovanie a výtvarné vyjadrenie obrysov rôznych tvarov		3.2. priestorové geometrické tvary /3D objekt z geometrických tvarov		4.2. šrafúra, tieň/budovanie tvaru a priestoru linkou, šrafovaním a tieňovaním, textúrami /predmetná kresba
	1.3.farba /lokálny tón, zoznámenie sa s farbami a farebnou hmotou	2.3. farba, výraz farby	3.3. farba /zosvetľovanie a stmavovanie, svetlostná škála jednotlivých farieb, /tóny sivej farby		4.3.farba /farebné kontrasty: teplá – studená, tmavá – svetlá, doplnkové farby
2. výtvarný jazyk/ kompozičné princípy a možnosti kompozície	1.4.plocha a tvar /vyhľadávanie zvoleného tvaru v neartikulovanej textúre	2.4.kompozícia – umiestňovanie vo formáte	3.4.tvar /komponovanie novotvaru na základe prienikov rôznych obrysov /kumulácie tvarov		4.5.výstavba proporcií a tvarov v plošnom vyjadrení / základy proporčnosti v kresbe
	1.5.vytváranie kompozície /z tvarov písmen	2.6.rytmus a pohyb /arytmia a nehybnosť	3.6.mierka /zoskupovanie predmetných tvarov v rôznych variáciách		4.6.výstavba proporcií a tvarov v priestorovom vyjadrení/základy proporčnosti v modelovaní
	1.6. uvedomenie si formátu	2.7.symetria a asymetria /tvarov, farieb, plôch (objektov)
	1.7.mierka: zmenšovanie a zväčšovanie predmetných tvarov
	1.8.akčná maľba /gesto, škvrna	2.9.land art /výtvarné hry v krajine	3.8.paketáž /tvar ako obal		4.8. impresionizmus, /krajinomaľba /krajina ako žáner /variácie krajiny v rôznych atmosférach
		2.10. surrealizmus /fantastický portrét /použitie surrealistickej metódy	3.9.materiálový reliéf /otláčanie do hliny, odlievanie do sádry
4. podnety výtvarného umenia /výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia	1.11.inšpirácia pravekým umením /témami, procesmi, technikami a materiálmi /alt.: inšpirácia umením prírodných národov	2.11. inšpirácia archaickými písmami/hieroglyfy, piktogramy, transformácie zobrazujúceho znaku na symbol, tajná abeceda...	3.11. inšpirácia gréckym umením / témami, procesmi, technikami a materiálmi		4. 11. inšpirácia umením ďalekého východu (Čína, Japonsko), /papierový objekt, kaligrafia
5. podnety fotografie		2.12. koláž /montáž z fotografií	3.12. dopĺňanie častí fotografie /kresbou, maľbou, reliéfom, kolážou
6. podnety filmu a videa	1.13.pohyblivý obraz /akcia a atrakcia	2.13. filmová postava, filmový kostým, filmové herectvo	3.13.priestor filmu, rám, filmová scénografia		4.13.filmový trik, kulisa
7. podnety architektúry	1.16. dizajn a ľudské telo/telo a jeho doplnky, maska		3.15. grafický dizajn /symbol, znak		4.15. dizajn inšpirovaný organickými tvarmi a telesnými funkciami
					4.16.dizajn inšpirovaný slovom (názvom)
9. podnety tradičných remesiel			3.17. bábkarstvo /tvorba bábok
10. elektronické médiá		2.18. hry s písmom a s textom na počítači	3.18. kreslenie prostredníctvom počítača		4.18. maľovanie prostredníctvom počítača
11. porovnávacie, kombinačné a súhrnné cvičenia	1.19. poznávanie a porovnávanie rôznych médií	2.19. triedenie /zobrazenie predmetov podľa kategórii /porovnávanie			4.19. syntéza rôznych typov obrazu a zámena prvkov kompozície (krajiny a zátišia, prípadne portrétu)
		2.20. miešanie (hybridácia) tvarov /zvierat a vecí
					4.20. možnosti zobrazovania motívu/ odklon od schém
12. podnety hudby	1.21. výtvarné stvárnenie nálady a rytmu hudobnej skladby				4.21. hudba ako obraz tónov, farebné tóny, farebné stupnice
13. synestetické podnety	1.22. hmat /tvar, povrch, vo vzťahu navzájom a k motívu	2.22.hmat vo vzťahu k priestoru a plasticite
14. podnety rôznych oblastí poznávania sveta		2.23. a) podnety prvouky: časti tela možnosť spojiť s edukačnými úlohami 2.19. a 2.20	3.23. a) podnety prírodovedy: zmeny látok a ich výtvarné využitie		4.23. a) podnety vlastivedy: mapa ako výtvarný prejav
15. tradícia a identita /kultúrna krajina	1.24. výtvarná reakcia na prostredie školy				4.24. výtvarná reakcia na pamiatku (monument) obce
16. škola v galérii /galéria v škole	1.25. portrét v galérii / výraz tváre		3.25. atribúty ikonografie / čo znamená moje meno
17. výtvarné hry

 

HUDOBNÁ  VÝCHOVA

 

Charakteristika predmetu

 

Hudobná výchova v základnej škole je predmetom činnostným a zážitkovým, kde na báze hudobných hrových činností sa žiaci učia orientovať vo svete hudby, prebúdza sa v nich záujem o elementárne muzicírovanie a postupne aj záujem o hlbšie vzdelanie z oblasti hudby a umenia (napr. ZUŠ).

Na primárnom stupni vzdelávania sa prirodzene a plynule nadväzuje na posilňovanie vrodených a prirodzených predpokladov detí a ich sklonov k hravosti, spontánnosti, na ich schopnosť celostného vnímania obrazov a modelov okolitého sveta.

Spoločná úloha vzdelávacieho okruhu Umenie a kultúra je sprostredkovať národné a svetové kultúrne dedičstvo a prispieť k položeniu základov všeobecnej vzdelanosti národa. Východiskom tohto poznávania má byť vždy samotná hudba a hudobné aktivity žiakov. Hudba má byť pre žiakov súčasne hrou a predmetom detského experimentovania, zdrojom objaviteľských prístupov k hudobnému poznávaniu, a to s realizovaním komplexne chápaných hudobných činností, so zámerom všestranne zapojiť žiakov do hudobno-výchovného procesu.

Dobre známa sústava hudobných činností je rozšírená o hudobno-dramatické činnosti, ktoré majú integrujúci charakter, spájajú v sebe hudobné činnosti, ako aj skúsenosti, zručnosti a vedomosti z literárnej, dramatickej, etickej, výtvarnej a telesnej výchovy na báze zážitkového učenia. Hudobné činnosti predstavujú najrozmanitejšie formy styku žiaka s hudbou, dávajú možnosť spájať hudbu so slovom, pohybom, hrou na detských hudobných nástrojoch. Tvoria základný prostriedok na rozvíjanie všeobecných a hudobných schopností žiakov. Hudobné činnosti nemôžu byť izolované, ale sa majú vzájomne dopĺňať a podporovať.

V prvých ročníkoch primárneho vzdelávania majú prevahu hudobné prejavy: vokálnointonačné, hudobno-pohybové, inštrumentálne (interpretačné a tvorivé), podporené percepčnými a hudobno-dramatickými činnosťami. Hudobné činnosti učiteľ usmerňuje tak, aby prinášali radosť, aby sa každý žiak prejavil v jemu blízkych hudobných prejavoch tak, aby sa zvyšovalo jeho sebavedomie a sebaúcta. Prostredníctvom individuálneho prístupu pri vedení hudobno-výchovného procesu by sa mali zapájať do jednotlivých hudobných činností všetky skupiny žiakov bez strachu z osobného zlyhania. Každá hudobná činnosť musí byť zmysluplná, zameraná na splniteľnosť, stimuláciu najschopnejších žiakov, povzbudzovanie menej nadaných a podporovanie najslabších žiakov.

V primárnom vzdelávaní je potrebné dodržiavať postup: od hudobných zážitkov k vedomostiam a cez ne k transferu pri aktívnom vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel.

Hudobná výchova pomáha rozvíjať citový svet žiakov v otvorenej atmosfére radosti a lásky, formou partnerského dialógu učiteľa so žiakmi – bez mentorovania, autoritárstva a tlaku na hromadené vedomosti. Výsledok hudobno-výchovnej práce významne ovplyvňuje erudovaný a zanietený učiteľ, ktorý je schopný naplniť požiadavky školského vzdelávacieho programu flexibilne a optimálne tak, aby aj prostredníctvom hudby formoval celistvú osobnosť žiakov. Odporúčame, aby tento učebný predmet vyučoval učiteľ so špecializáciou hudobná výchova pre primárne alebo sekundárne vzdelávanie.

 

Ciele predmetu

 

• poznania a precítenej interpretácie slovenských ľudových piesní, pochopením úlohy ľudovej piesne v živote človeka a spoločnosti si osvojiť hudobný materinský jazyk a takto prispieť rozvíjaniu kultúrnych kompetencií žiakov,

• poznania slovenského zvykoslovia, vlasteneckých piesní, umeleckého spracovania ľudových piesní hudobnými skladateľmi, minulej a súčasnej podoby ľudových piesní získať základy národnej identity a vlastenectva,

• postupného poznávania umeleckých artefaktov ich chápať ako prirodzenú súčasť svojho života.

 

Kognitívne ciele

·         poznávať svet zvukov a hudby na báze a princípoch detskej hry a jej rôznych foriem (senzomotorická, napodobňujúca, námetová, funkčná, fantastická a pod.),

·         prostredníctvom hudobných aktivít postupne získať elementárne základy hudobných vedomostí, hudobného jazyka, výrazových prostriedkov, učiť sa s nimi tvorivo pracovať a využívať ich ako prostriedok komunikačný a sebavyjadrovací bez nároku na definíciu pojmov,

·         prispievať k rozvoju osobnosti žiaka, k rozvíjaniu hudobnosti (hudobných schopností) prostredníctvom komplexných, navzájom prepojených a nadväzujúcich hudobných činností,

·         zvládnuť postupný prechod od spontánnych a napodobňujúcich hudobných hier k hrám s pravidlami, k zámernej práci s hudobným materiálom,

·         poznávať zákonitosti tvorby hudobných diel, vybrané umelecké diela tak, aby vzhľadom na mieru svojich skúseností žiaci chápali, rozpoznávali a interpretovali výpovede predložených, veku primeraných umeleckých diel,

·         získať základy hudobného myslenia, elementárne základy hudobno-estetického vedomia v sústave hudobných vedomostí a vkusových postojoch.

 

Socioafektívne ciele

 

·         uvedomovanie si a rozlišovanie mravných a estetických hodnôt, otvorenosť a tvorivosť,

·         empaticky pristupovať k precíteniu a pochopeniu umeleckých diel a asertívne vyjadrovať vlastné názory a postoje,

·         bez predsudkov pristupovať k vnímaniu a rozširovaniu umeleckých hodnôt rôznych kultúr,

·         získať schopnosti spolupracovať v tíme, vedieť plánovať, propagovať, realizovať i prezentovať vlastnú prácu i skupinové projekty,

·         chápať umenie v jeho mnohorakých podobách a súvislostiach nielen ako ušľachtilý spôsob vypĺňania voľného času, ale aj ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia svojho života.

 

Psychomotorické ciele

 

·         na základe získaných zručností žiaci dokážu na primeranej úrovni realizovať svoje hudobné predstavy v súčinnosti s výtvarnými, pohybovými a literárnymi a integrovať ich v individuálnych alebo skupinových projektoch,

·         dokázať zostavovať auditívne, vizuálne i dramatické prvky.

 

Výchovné a vzdelávacie stratégie

 

Základným zámerom hudobnej výchovy je rozvíjať kľúčové kompetencie tak, aby sa:

• rozvíjal citový svet žiakov,

• formovali mravné vzťahy žiakov k prostrediu v škole a v rodine, pozitívne vzťahy k prírode, ku všetkým prejavom života,

• vychovali žiaci hrdí na vlastné slovenské kultúrne bohatstvo a históriu, s kladným  vzťahom ku kultúrnemu životu spoločnosti a podieľaním sa na ňom,

• vhodne a nenásilne spájala hudba s prejavmi iných umení – s poéziou, výtvarnými dielami, tancom,

• vychovávali vnímaví, aktívni poslucháči, tolerantní k iným kultúram a názorom, bez nekritického podliehania módnym vlnám, reklame a subkultúre.

 

Kompetencie vedomosti, zručnosti	Výkon
Vokálno-intonačné činnosti Získať základné spevácke zručnosti a návyky. Detské a ľudové piesne spievať čisto a rytmicky presne, adekvátne nálade. Vedieť zaspievať dvojhlasný kánon a jednoduchý dvojhlas. Poznať delenie slovenských ľudových piesní podľa tematiky a folklórnych oblastí, slovenské zvykoslovie. Chápať poslanie ľudovej hudobnej kultúry v živote človeka. Poznať a správne realizovať hodnoty nôt (štvrťová, osminová, štvrťová s bodkou, polová + pomlčky), mená nôt h-d2, husľový kľúč, 2/4, 4/4, ¾ takt. Podľa fonogestiky vedieť zaspievať jednoduché durové melódie. Vedieť vytvoriť melodickej otázke odpoveď, k predvetiu závetie. Sluchom rozoznať durové a molové melódie a súzvuky.	Vedieť správne zaspievať 20 detských a ľudových piesní, hier so spevom. Hymna SR. Chápať poslanie ľudovej hudobnej kultúry v živote človeka. Podľa fonogestiky vedieť zaspievať jednoduché durové melódie.
Inštrumentálne činnosti Poznať jednoduché rytmické nástroje a ovládať techniku hrania na ne, sluchom ich rozoznať. Vedieť tvoriť a realizovať jednoduché sprievody k piesňam, rytmické motívy. Pomocou detských hudobných nástrojov (DHN) realizovať zvukovú podobu javov, nálad, podporiť náladu piesne a skladby.	Vedieť hrať rytmické motívy pozostávajúce z hodnôt štvrťových, osminových, polových nôt a pomlčiek, použiť ich pri tvorbe sprievodu k piesňam.
Hudobno-pohybové činnosti Vedieť správne chodiť a pochodovať podľa hudby, reagovať na zmeny tempa a dynamiky. Taktovať v 2/4 a ¾ takte. Ovládať kroky čardáša, valčíka, mazúrky. Pohybom vyjadriť náladu hudby.	Pohybom správne reagovať na hudbu. Ovládať základné kroky čardáša, valčíka, mazúrky.
Percepčné činnosti Poznať krátke vekuprimerané hudobné skladby a vedieť verbalizovať hudobný zážitok, vedieť ho vizualizovať a vyjadriť pohybom. Sluchom rozoznať kontrast v hudbe, totožné, podobné a odlišné motívy a hudobné myšlienky a časti skladby, druhy ľudského hlasu, základné sláčikové, dychové, bicie hudobné nástroje, klavír, druhy speváckych zborov, melódiu a sprievod. Poznať najkrajšie klenoty ľudovej hudby. Spoznať hudbu rôzneho typu, domácu, regionálnu, iných národov, vo všetkých žánrových, štýlových a funkčných podobách, z hľadiska spoločenského, historického, poznávať a vážiť si hudobnú kultúru svojho národa a iných národov. Verbalizovať svoj názor aj na iné formy tvorivých prejavov, napr. na literatúru, výtvarné umenie.	Po viacnásobnom vypočutí poznať min. 4 hudobné skladby a ich autorov. Dokázať vystihnúť náladu piesní a počúvanej hudby.
Hudobno-dramatické činnosti Vytvárať vlastnú hudobnú krajinu v danom tónovom priestore. Hudobné nástroje ako prostriedok na vykreslenie prostredia, postáv a nálad. Hudobné vyjadrenie kontrastu v príbehu. Vytvorenie jednoduchého príbehu s integráciou vokálnej a nástrojovej improvizácie. Integrácia dramatického textu, piesne a pohybu. Hudobná dramatizácia jednoduchej ľudovej rozprávky. Využitie slovenských ľudových tonálnych a modálnych piesní v dramatickom význame.	Pripraviť si jednoduché hudobnodramatické vystúpenie.
Postoje Žiak ·         si vytvára vzťah k speváckemu prejavu, k slovenskej ľudovej hudbe, vie hodnotiť svoj hudobný prejav a výkon spolužiakov, ·         postupne si vytvára kladný vzťah k hudbe: radosť z elementárneho kolektívneho muzicírovania a spontánneho tvorenia, vnútornú potrebu počúvať hudbu a vedieť ju charakterizovať. ·         spoznáva hudbu rôzneho typu, domácu, regionálnu, iných národov, vo všetkých žánrových, štýlových a funkčných podobách, z hľadiska spoločenského, historického, rešpektuje špecifiká, pozná a váži si kultúru svojho národa a iných národov, ·         pochopí morálne posolstvo hudobných rozprávok a príbehov- sociologická funkcia, ·         získané vedomosti prepája s vlastnou skúsenosťou, analógiou zo života (metafora), využitím (kognitívnych) vedomostí z iných predmetov.

 

 

Obsah

 

o    hudobný materiál (detské, umelé a ľudové piesne z folklórnych oblastí Slovenska,

o    inonárodné piesne s rozmanitou deťom primeranou tematikou, hudobné rozprávky,

o    príbehy, ľudové a umelé detské hudobno-pohybové (tanečné) hry, hudobný materiál zameraný na jednotlivé ročné obdobia, zvykoslovie a rôzne sviatky, na ilustráciu didaktických problémov),

o    sústava hudobných činností vokálnych, inštrumentálnych, percepčných, hudobnopohybových, hudobno-dramatických.

 

Rozdelenie do ročníkov

V 1. – 3. ročníku primárneho stupňa vzdelávania učivo nie je rozdelené do tematických

celkov.

V 4. ročníku sú odporúčané dva tematické okruhy:

 

Ľudová pieseň v živote človeka a spoločnosti

Poslanie hudby v našom živote

 

Odporúčané organizačné formy a metódy hudobno-výchovnej práce

Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre hudobnú aktivitu žiakov, preto

odporúčame:

• skupinové, projektové, diferencované vyučovanie; návštevu hudobných podujatí, besedy,

• zážitkové, kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg a diskusiu, metódy hrania rol; špecifické metódy: intonačná metóda s použitím relatívnej solmizácie, imitačná a kombinovaná metóda osvojovania piesní, riadené objavovanie hudby, informačno-receptívna metóda, improvizácia.

 

Vokálne činnosti

Obsah

·         základy speváckeho dýchania, držanie tela, nasadenie tónu, tvorba tónu, artikulácia, dynamické odlíšenie, hlasová hygiena, rozširovanie hlasového rozsahu, jednohlas,

·         práca s hlasom, kultivácia speváckeho a hovoreného prejavu prostredníctvom uplatňovania a upevňovania správnych speváckych návykov,

·         jednohlas, kánon, jednoduchý dvojhlas,

·         intonácia diatonických postupov v durových a molových tóninách, melodická ozvena, melodická otázka, melodizácia textu, mien, riekaniek, tvorivé hudobné hry,

·         hudobný rytmus a metrum – spev v 2/4, ¾ , 4/4 takte,

·         používanie taktovacích gest,

·         orientácia v grafickom zázname jednoduchej melódie – čítanie nôt, určovanie rytmu, tempa, dynamiky,

 

Inštrumentálne činnosti

Obsah

·         hra na detských hudobných nástrojoch a ich využívanie počas hudobnej reprodukcie i produkcie,

·         hra na detských hudobných nástrojoch, štylizácia charakteristických zvukov a javov z prírody a okolitého prostredia, sveta rozprávok,

·         hra jednoduchých ostinátnych sprievodov k piesňam, tvorba jednoduchých sprievodov v 2/4, ¾, 4/4 takte k piesňam a hudobným hrám,

·         tvorivá rytmizácia k jednoduchým piesňam, improvizácia predvetia, závetia, tvorba malých celkov a jednoduchej formy.

 

Hudobno-pohybové činnosti

Obsah

·         reagovanie na hudbu a stvárňovanie hudby pomocou pohybu, tanca, gesta,

·         pohybové vyjadrenie rytmu a charakteru piesne, hudobnej skladby (krok, chôdza, dopredu, dozadu, na mieste, poklus, beh),

·         vytváranie jednoduchých ostinátnych sprievodov hrou na tele (tlieskanie, plieskanie, podupy podľa hudby),

·         pohybové vyjadrenie vzťahov vysoko, nízko, stúpanie, klesanie melódie, silno, slabo, pomaly, rýchlo,

·         používanie taktovacích gest v 2/4, ¾, 4/4 takte,

·         pohybové stvárnenie a vyjadrenie hudobného výrazu a nálady.

Percepčné činnosti

Obsah

·         aktívne vnímanie a prežívanie hudby, počas ktorej žiak poznáva hudbu vo všetkých jej žánrových, štýlových a funkčných podobách, učí sa hudbu analyzovať a interpretovať,

·         rozlíšenie zvukov okolitého sveta (zvuk, tón, reč, spev),

·         rozlíšenie tónov podľa výšky, sily, druhy tempa, pozorné počúvanie piesní a hudobných skladieb, rozlišovanie známych piesní ľudových, umelých, jednohlasných, dvojhlasných (kánon), melódie, sprievodu,

·         sluchové rozoznávanie predohry, medzihry, dohry, tém, motívov, hudobných fráz,

·         sluchové rozlíšenie kontrastu, návratu, opakovania, variačnej zmeny,

·         využitie vhodných miest v skladbách na spoluúčasť so spevom, inštrumentálnou hrou, pohybom; vizualizácia, verbalizácia zážitku, sformulovanie názoru o hudobnej ukážke.

Hudobno-dramatické činnosti

Obsah

·         využitie všetkých činností pri predvedení dramatického príbehu.

 

 

 

ZDRAVIE  A POHYB

 

TELESNÁ VÝCHOVA

 

Charakteristika predmetu

Zameranie telesnej výchovy v primárnej edukácii je dominantne na telesné, funkčné a pohybové zdokonaľovanie, čím sa prispieva k upevňovaniu zdravia, zdravotne orientovanej zdatnosti a pohybovej výkonnosti. Telesná výchova poskytuje elementárne teoretické a praktické vzdelanie z oblasti pohybu a športu, významne prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov, prispieva k formovaniu kladného vzťahu k pohybovej aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese edukácie.

Svojím zameraním má telesná výchova výnimočné a špecifické postavenie v rámci vzdelávania žiakov mladšieho školského veku. Využíva predovšetkým široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému vývinu osobnosti s akcentom na hrubú i jemnú motoriku. Prostredníctvom pohybu – pohybových

 

Ciele vyučovacieho predmetu

Ciele telesnej výchovy v primárnej edukácii vychádzajú zo všeobecných cieľov vzdelávacej oblasti „Zdravie a pohyb“ platných pre celú školskú telesnú výchovu a zároveň postupné plnenie cieľov primárnej edukácie prispieva k naplneniu týchto všeobecných cieľov.

 

Všeobecné ciele vzdelávacej oblasti sú:

- stimulovať reč a myslenie počas telovýchovných činností,

- podporovať procesy sebapoznávania a sebakontroly pri aktívnej pohybovej činnosti,

- podporovať aktivitu, fantáziu a kreativitu žiakov pri pohybových aktivitách,

- formovať pozitívny vzťah k telesnej výchove, pohybovým aktivitám, športu,

- kultivovať pohybový prejav s akcentom na správne držanie tela,

- vytvárať podmienky pre optimálny rozvoj zdravotne orientovanej zdatnosti,

- podporovať získavanie poznatkov o otázkach vplyvu pohybu na zdravie,

- uplatňovať zásady hygieny a bezpečnosti pri pohybovej činnosti.

Hlavným cieľom telesnej výchovy v primárnej edukácii je pozitívna stimulácia vývinu kultúrne gramotnej osobnosti prostredníctvom pohybu s akcentom na zdravotne orientovanú zdatnosť a radostné prežívanie pohybovej činnosti.

Ďalšie ciele sú:

Cieľ zameraný na osobnostný rozvoj:

Mať vytvorenú elementárnu veku primeranú predstavu o vlastných pohybových možnostiach a pohybovou činnosťou prispievať k optimálnemu stupňu rozvoja osobnosti ako celku i po stránke kognitívnej, emocionálnej, sociálnej, morálnej.

Cieľ zameraný na zdravie:

Vnímať zdravie a pohybovú aktivitu ako jeho nevyhnutnú súčasť pri formovaní vlastného

zdravého životného štýlu a jeho uplatňovaní v každodennom živote. Formovať osobnú zodpovednosť za vlastné zdravie.

Cieľ zameraný na motoriku:

Mať osvojené elementárne pohybové zručnosti a vytvorené pohybové návyky súvisiace so základnými lokomóciami, mať optimálne primerane veku rozvinuté pohybové schopnosti, preukazovať elementárne vedomosti a poznatky z telesnej výchovy a športu pri realizácii pohybových činností.

Cieľ zameraný na postoje:

Prejavovať záujem o pohybové činnosti, prezentovať pozitívny vzťah k ich pravidelnej realizácii, aplikovať ich v každodennom živote.

 

Kompetencie absolventa primárneho vzdelávania z telesnej výchovy sú:

 

·         má vytvorený základný pojmový aparát na veku primeranej úrovni prostredníctvom poznatkov z realizovaných pohybových aktivít, aktuálnych skúseností a športových záujmov,

·         dokáže v pohybových činnostiach uplatňovať princípy fair - play, je tolerantný k súperom pri súťažiach, vie kooperovať v skupine, akceptuje práva a povinnosti účastníkov hry, súťaže a svojim správaním prispieva k nerušenému priebehu športovej akcie,

·         má osvojené elementárne vedomosti a zručnosti z telesnej výchovy, vie ich aplikovať a tvorivo rozpracovať v pohybových aktivitách v škole i vo voľnom čase,

·         má na veku primeranej úrovni rozvinuté pohybové schopnosti, ktoré vytvárajú predpoklad pre optimálnu zdravotne orientovanú zdatnosť,

·         dokáže v každodennom živote uplatňovať zásady hygieny, bezpečnosti a ochrany vlastného zdravia, pozná a uvedomuje si význam pohybu pre zdravie a dokáže svoje zdravie upevňovať prostredníctvom každodenného pohybu.

Špecifikácia kompetencií, ktoré si má žiak rozvíjať v kontexte s kľúčovými kompetenciami a ich prepojenie so vzdelávacou oblasťou a učebným predmetom

 

Komunikácia v materinskom jazyku a v cudzích jazykoch:

 

·         vyjadrovať sa veku primeranou športovou terminológiou,

·         vyjadrovať svoje názory, vedomosti a pocity súvisiace s realizovanými pohybovými aktivitami,

·         interaktívne a kreatívne reagovať na otázky súvisiace so športovou činnosťou,

·         dokázať komunikovať o aktuálnych športových udalostiach v škole, obci, regióne ale i významných športových súťažiach a sviatkoch (OH, MS, ME ap.).

Matematická kompetencia a základné, kompetencie v oblasti vedy a techniky:

 

·         pri rozvoji matematických modelov myslenia využívať vyjadrovanie telom a pohybom,

·         rozvíjať priestorové myslenie prostredníctvom pohybových aktivít,

·         rozvíjať logické myslenie prostredníctvom taktických úloh v pohybových činnostiach,

·         využívať poznatky o tele človeka, jeho pohyboch a účinkoch.

Digitálna kompetencia:

 

·         využívať informačné technológie na vyhľadávanie potrebných informácií súvisiacich so športovými aktivitami

Naučiť sa učiť:

 

·         aktívne využívať informácie zo školskej telesnej výchovy vo voľnom čase

·         mať záujem (byť motivovaný) o ďalšie vzdelávanie sa v oblasti športu.

 

Spoločenské a občianske kompetencie:

 

·         vytvoriť si vlastnú identitu (nájsť si svoje miesto) pri aktívnej športovej činnosti – svojej účasti na nej v rámci skupiny, tímu ap.,

·         vedieť rešpektovať práva i povinnosti (svoje i iných) pri realizovaných športových aktivitách,

·         vedieť kooperovať pri športových aktivitách,

·         byť tolerantný pri iných názoroch na riešenie aktuálneho problému súvisiaceho so športovou aktivitou a zároveň asertívny pri nastoľovaní svojich požiadaviek a formulovaní svojich názorov.

 

Iniciatívnosť a podnikavosť:

 

·         vedieť s kamarátmi realizovať aj vo voľnom čase naučené pohybové hry a športové aktivity v rôznom prostredí

·         byť iniciatívny pri aplikácii pohybových činností do svojho vlastného denného režimu

 

Kultúrne povedomie a vyjadrovanie:

 

·         mať motorickú gramotnosť (ako výsledok pohybového vzdelávania), ktorá je súčasťou kultúrnej gramotnosti človeka.

Obsah

Prehľad tematických celkov (TC)

1. Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti

2. Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry

3. Kreatívne a estetické pohybové činnosti

4. Psychomotorické cvičenia a hry

5. Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti

Časová dotácia

 

Tematický celok (TC)	1.ročník	2.ročník	3.ročník	4.ročník
Základné lokomócie a nelokomočné pohyb.zručnosti	30%	30%	30%	30%
Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry	30%	30%	30%	30%
Kreatívne a estetické pohybové činnosti	15%	15%	15%	15%
Psychomotorické cvičenia a hry	15%	15%	15%	15%
Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti	10%	10%	10%	10%

 

Tematické celky (obsah formulovaný v celku pre celý stupeň vzdelávania)

 

TC: Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti

 

Kompetencia:

Mať primerane veku a svojim schopnostiam osvojené základné lokomócie (ako elementárne predpoklady pre zvládnutie základných atletických disciplín), poradové cvičenia (ako predpoklady účelnej organizácie pohybových činností v priestore) a elementárne zručnosti z akrobacie (ako predpoklady pre zvládnutie základných gymnastických zručností), poznať ich možnosti aplikácie a vnímať ich význam pre život a šport.

 

Vedomosti:

 

·         základné lokomócie – poznať, vedieť pomenovať,

·         poradové cvičenia – poznať základné a vedieť ich pomenovať,

·         elementárna terminológia (názvoslovie) gymnastických polôh, pohybov a cvičení,

·         význam základných lokomócií, poradových a gymnastických cvičení,

·         základné pravidlá atletických a gymnastických súťaží,

·         zásady bezpečnosti a hygieny pri týchto cvičeniach.

 

Schopnosti a zručnosti:

 

·         proporcionálny rozvoj pohybových schopností prostredníctvom základných lokomócií a nelokomočných zručností (s akcentom na senzitívne obdobia),

·         osvojovanie si základných lokomócií v rôznych obmenách, v rôznom priestore,

·         osvojenie si základov techniky behov, skokov, hodu,

·         na podnet vykonávať základné polohy a pohyby tela a jeho častí,

·         vykonávať pohyby okolo rôznych osí tela (obraty, prevaly, kotúle ap.),

·         osvojenie si základov techniky kotúľov, stojok, skokov.

Postoje

 

·         pozitívne vnímať základné lokomócie a nelokomočné zručnosti ako potrebnú a nevyhnutnú súčasť pohybového prejavu človeka a prostriedku na upevňovanie si zdravia,

·         správne vnímať význam poradových cvičení pre účelnú organizáciu, bezpečnosť, efektívnejšiu komunikáciu využitie času na cvičenie a športovanie,

·         prejavovať snahu o sebazdokonaľovanie v týchto aktivitách.

 

TC: Manipulačné (MH), pohybové (PH) a prípravné športové hry (PŠH)

(Tradičné aj netradičné hry)

 

Kompetencia:

Byť aktívny pri úlohách vyplývajúcich z pravidiel hry, prejavovať schopnosť spolupracovať, dodržiavať dohodnuté pravidlá, technicky správne manipulovať s náčiním a pohybovať sa s ním, odhadovať pohyb náčinia a prispôsobiť mu vlastný pohyb v rôznych situáciách a obmenách, prejavovať pozitívny postoj k herným činnostiam, uplatňovať zásady kultúrneho správania sa na športových podujatiach.

 

 

Vedomosti:

 

·         základné herné činnosti jednotlivca v MH, PH, PŠH- poznať a vedieť pomenovať,

·         základné informácie o hrách a súťažiach, význame súťaživosti v športe,

·         správna technika základných herných činností jednotlivca,

·         poznatky o správnej manipulácii s herným náčiním,

·         poznatky o základných pravidlách realizovaných hier,

·         poznatky o zásadách kultúrneho správania sa na športových podujatiach,

·         zásady bezpečnosti a hygieny pri hrách.

 

Schopnosti a zručnosti:

 

·         proporcionálny rozvoj všetkých pohybových schopností prostredníctvom hier,

·         osvojovanie si základných herných činností jednotlivca v rôznych obmenách,

·         osvojovanie si rôznych spôsobov manipulácie s náčiním,

·         realizácia hier v rôznom prostredí, v rôznych obmenách a situáciách,

·         osvojovanie si pravidiel vybraných hier a schopnosť podľa nich konať a rozhodovať.

 

Postoje:

 

·         pozitívne vnímať rôzne hry ako významnú súčasť pohybových aktivít človeka,

·         dodržiavať zásady fair – play pri realizovaných hrách,

·         adekvátne povzbudzovať pri hrách ako ich aktér i ako divák,

·         adekvátne reagovať pri víťazstve i prijať prehru s uznaním kvalít súpera.

 

 

TC: Kreatívne a estetické pohybové činnosti

(Pohybové prvky z tvorivej dramatiky, pohybové aktivity s hudbou, rytmika, tanec)

 

Kompetencia:

Mať primerane veku rozvinuté základné senzorické, motorické (pohybové), intelektuálne, kultúrno – umelecké a tvorivé schopnosti, vedieť ich primerane aplikovať v živote i športe prostredníctvom kultivovaného prirodzeného pohybu.

 

Vedomosti:

 

·         poznať a vedieť pomenovať jednotlivé druhy cvičení a hier, pohybových výrazových prostriedkov tvorivej dramatiky, rytmiky, tanca,

·         poznať správnu techniku jednoduchých cvičení, pohybov i nadväzovaných pohybových motívov tanca, rytmiky a tvorivej dramatiky,

·         poznať správne držanie tela, polohy tela a jeho častí, pohyby tela a jeho častí v kontexte so slovným alebo hudobným podnetom.

 

Schopnosti a zručnosti:

 

·         proporcionálny a veku primeraný rozvoj koordinačných pohybových schopností s akcentom na priestorovo – orientačné a rytmické schopnosti,

·         veku primeraný rozvoj dramatických schopností a zručností,

·         osvojovanie si základných rytmických a tanečných cvičení v rôznych obmenách,

·         osvojovanie si základných rytmických a tanečných cvičení v rôznom prostredí, v rôznych obmenách

·         rozvoj tvorivej improvizácie, kreativity, imaginácie, vizualizácie.

 

Postoje:

 

·         pozitívne vnímať spojenie slova, hudby a pohybu ako potrebnú súčasť pohybových činností človeka,

·         pozitívne reagovať na partnerov v tanci i hre a upevňovať sociálne vzťahy v skupine,

·         prejavovať snahu o sebazdokonaľovanie a dokázať vnímať a precítiť pohyb.

 

TC: Psychomotorické cvičenia a hry

(Joga, relaxačné, dýchacie, strečingové cvičenia)

 

Kompetencia:

Mať primerane veku osvojené správne držanie a vnímanie svojho tela pri pohybových činnostiach, vedieť aplikovať širokú škálu cvičení zameraných na vnímanie vzájomného pôsobenia psychiky a pohybu, relaxáciu, dýchanie, flexibilitu ako základ sebapoznania, sebaakceptácie, dôvery vo vlastné sily.

 

Vedomosti:

 

·         elementárne poznatky o ľudskom tele (časti tela, vnútorné orgány) pri pohybovej činnosti,

·         správne držanie tela, polohy tela a jeho častí, pohyby tela a jeho častí – poznať a vedieť pomenovať,

·         zásady bezpečnosti, hygieny a psychohygieny pre zdravie.

 

Schopnosti a zručnosti:

 

·         osvojovanie si základných psychomotorických cvičení v rôznych obmenách (spojenie zmyslového vnímania s kinestetickým v časovo – priestorových vzťahoch),

·         proporcionálny rozvoj koordinačných pohybových schopností a flexibility,

·         vytváranie návyku správneho držania tela v rôznych polohách,

·         vytváranie návyku vedomého parciálneho dýchania, fyziologicky správneho dýchania,

·         osvojovanie si pohybových cvičení so zameraním na koncentráciu a pozornosť,

·         osvojovanie si pohybových aktivít zameraných na čiastočnú i celkovú relaxáciu.

 

Postoje:

 

·         pozitívne vnímať prejavy svojho tela pri pohybe, ako potrebnú súčasť pohybu človeka,

·         formovať pozitívne vzťahy v skupinách, empatiu.

 

TC: Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti

(Plávanie, turistika, korčuľovanie, lyžovanie a i.)

 

Kompetencia:

Mať primerane veku osvojené základné zručnosti z plávania, turistiky, korčuľovania, lyžovania, bicyklovania a i., vedieť ich primerane aplikovať v živote i športe.

 

Vedomosti:

 

·         plávanie – elementárne poznatky o význame plávania, technike základných plaveckých zručností a možnostiach aplikácie plávania vo voľnom čase,

·         turistika a pohyb v letnej prírode – elementárne poznatky o význame turistiky, jej druhoch a spôsoboch, pešia turistika a pobyt v prírode – základné zručnosti, cykloturistika a p., informácie o možnostiach aplikácie turistiky vo voľnom čase,

·         lyžovanie a pohyb v zimnej prírode – aktivity a hry so sánkami, klzákmi, hry so snehom a na snehu, elementárne poznatky o význame lyžovania, základné pohybové zručnosti z lyžovania, informácie o možnostiach aplikácie lyžovania vo voľnom čase,

·         korčuľovanie a pohyb na ľade – kĺzanie a hry na ľade, elementárne poznatky o význame korčuľovania, základné pohybové zručnosti z korčuľovania, informácie o možnostiach aplikácie korčuľovania vo voľnom čase,

·         bicyklovanie – elementárne poznatky o význame bicyklovania, základné pohybové zručnosti z bicyklovania, informácie o možnostiach bicyklovania vo voľnom čase.

 

Schopnosti a zručnosti:

 

·         osvojovanie si základných zručností z plávania, turistiky, korčuľovania, lyžovania v rôznych obmenách

·         proporcionálny rozvoj všetkých pohybových schopností prostredníctvom sezónnych pohybových aktivít

·         rozvoj senzorických schopností – pociťovanie, vnímanie, odhad času, priestoru

·         rozvoj kultúrno – umeleckých schopností – kultúra pohybového prejavu, precítenie pohybu, interpretácia, kreativita

·         rozvoj intelektových schopností – všeobecná inteligencia v kontexte s poznávacími aktivitami

·         realizácia sezónnych pohybových aktivít v rôznom prostredí, v rôznych obmenách

 

Postoje:

 

·         pozitívne vnímať pohybové aktivity v prírode ako potrebnú súčasť pohybu človeka,

·         pozitívny vzťah k prírode, pohybovým aktivitám v rôznom prírodnom prostredí, ochrana prírody.

 

Vzdelávací štandard – výstup pre 1. stupeň ZŠ

 

Obsahový štandard (kľúčové pojmy, minimálny obsah)

 

TC: Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti

Vedieť primerane veku a svojim schopnostiam správne technicky vykonávať základné lokomócie (ako elementárne predpoklady pre zvládnutie základných atletických disciplín), poradové cvičenia (ako predpoklady účelnej organizácie) a elementárne zručnosti z akrobacie (ako predpoklady pre zvládnutie základných gymnastických zručností), poznať ich možnosti aplikácie a vníma ich význam v živote i športe.

 

Základné pojmy: chôdza, beh, hod, skok, lezenie, plazenie, šplhanie, rad, zástup, družstvo, skupina, čiara, priestor, základné povely poradovej prípravy, štart, cieľ, súťaž, gymnastické náradie (žinenka, mostík, trampolínka, lavička, rebriny ap. – čo sa v objekte školy nachádza).

 

Základné poznatky:

o    zásady bezpečného a účelného pohybu v telovýchovných objektoch,

o    základy správnej techniky behov, skokov, hodu loptičkou,

o    základy správnej techniky gymnastických cvičení,

o    o význame základných lokomočných a nelokomočných pohybov.

 

Základné pohybové aktivity:

o    bežecká abeceda, beh – rýchly, vytrvalostný, skok do diaľky, hod loptičkou,

o    kotúle – vpred, vzad, stojka na lopatkách, rovnovážne výdrže, obraty, poskoky, skoky na pružnom mostíku a trampolínke, výskoky a zoskoky z gymnastického náradia.

 

TC: Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry

 

Vedieť primerane veku a svojim schopnostiam správne technicky manipulovať s herným náčiním, poznať a aplikovať v hre dohodnuté pravidlá, byť v hre aktívny a prejavovať k nej pozitívny postoj.

 

Základné pojmy: pohybová hra, hráč, spoluhráč, súper (protihráč), kapitán, rozhodca, pravidlá hry, ihrisko (hrací priestor, hracia plocha), bránka, kôš, hracie náčinie (lopta, pálka, hokejka ap.), gól, bod, prihrávka, streľba, vedenie lopty, držanie lopty, útok – útočník, útočná činnosť, obrana – obranca, obranná činnosť.

 

Základné poznatky:

o    pravidlách realizovaných hier,

o    o správnej technike základných herných činností jednotlivca realizovaných hier,

o    o význame jednotlivých hier na rozvoj určitých pohybových schopností alebo osvojovaných pohybových zručností,

o    o význame hier pre zábavu i zdravie.

 

Základné pohybové aktivity:

o    hry so zameraním na manipuláciu s rôznym tradičným, ale aj netradičným náčiním,

o    pohybové hry zamerané na rozvoj pohybových schopností (kondičných, koordinačných),

o    pohybové hry zamerané na precvičovanie osvojovaných si elementárnych pohybových zručností rôzneho charakteru (gymnastických, atletických, plaveckých ap

o    Prípravné športové hry – zamerané na futbal, basketbal, hádzanú, volejbal, tenis.

 

TC: Kreatívne a estetické pohybové činnosti

 

Vedieť primerane veku a svojim schopnostiam správne technicky vykonávať cvičenia s dôrazom na presnú lokalizáciu pohybov v čase a priestore, poznať ich možnosti aplikácie, dokázať vyjadriť pohybom slovný, názorný i hudobný motív a vnímať ich, poznať význam kultivovaného a estetického prejavu v živote i športe.

 

Základné pojmy: rytmika, tanec – jeho druhy, tanečný krok, tanečný motív, pohybová tvorivosť, fantázia pri pohybovej činnosti, tanečná improvizácia.

 

Základné poznatky:

o    význame pohybovej kultúry (správneho pohybového prejavu) pri realizácii pohybových činností – akcent na správne a estetické držanie tela, kultúrnosť (kultivovaný pohybový prejav).

 

Základné pohybové aktivity:

o    tanečná a štylizovaná chôdza, beh, skoky, poskoky, so zameraním na správne a estetické držanie tela ako celku i jeho častí v rôznych polohách,

o    rytmizované pohyby s využitím hudby alebo rôznych jednoduchých hudobných nástrojov,

o    pohyby so slovným navádzaním, napodobňovacie pohyby (napr. zvierat, športovcov, činností človeka),

o    pohybová improvizácia na hudobné motívy, alebo zadané témy,

o    tanečná improvizácia na základne naučených tanečných krokov, motívov, väzieb.

 

TC: Psychomotorické cvičenia a hry

 

Vedieť primerane veku a svojim schopnostiam vykonávať základné psychomotorické cvičenia poznať ich význam, možnosti aplikácie, dokáať vyjadriť pohybom navodený motív, vnímať význam cieleného pohybu pre zdravie (antistresové cvičenia).

 

Základné pojmy: názvy častí tela, polôh tela i jeho častí, správne držanie tela

 

Základné poznatky:

o    význame pohybu i jednotlivých druhoch cvičení pre zdravý vývin,

o    o prejavoch a reakciách organizmu na pohybovú aktivitu,

o    o správnom dýchaní pri cvičení i každodenných aktivitách.

 

Základné pohybové aktivity:

o    koordinačné cvičenia a hry,

o    relaxačné (uvoľňovacie) cvičenia a hry,

o    aktivity zamerané na rozvoj dýchania,

o    naťahovacie (strečingové) cvičenia,

o    cvičenia na rozvoj flexibility.

 

TC: Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti

 

Vedieť základy elementárnych pohybových zručností súvisiace s realizovanými sezónnymi pohybovými činnosťami (plávaním, turistikou, korčuľovaním, lyžovaním, bicyklovaním a i.), poznať ich možnosti aplikácie a vnímať ich význam v živote i športe

 

Základné pojmy: plavecký spôsob (kraul, znak, prsia), splývanie, štartový skok, obrátka, turistika – jej druhy a formy, turistický výstroj, turistický chodník, turistická značka, korčuľovanie – kolieskové korčule, korčule, sánkovanie, lyžovanie, lyže – zjazdové, bežecké, skokanské, zjazd, slalom, beh na lyžiach.

 

Základné poznatky:

o    význame otužovania sa, plávania, pobytu a pohybu v prírode v každom ročnom období pre zdravie s akcentom na špecifiká jednotlivých období,

o    o hygiene, pravidlách pohybu a bezpečnosti pri realizácii plávania a aktivít v prírode,

o    o technike základných pohybových zručností realizovaných aktivít v prírode.

 

Základné pohybové aktivity:

o    cvičenia a hry zamerané na oboznámenie sa s vodným prostredím, splývanie, dýchaniea orientáciu vo vode,

o    skoky do vody z rôznych polôh,

o    nácvik techniky jedného plaveckého spôsobu,

o    chôdza a jej rôzne druhy a spôsoby vzhľadom k povrchu a terénu,

o    jazda, hry a súťaže na kolobežke, bicykli,

o    korčuľovanie – jazda vpred, vzad, zastavenie, obrat, hry a súťaže na korčuliach

o    lyžovanie – základná manipulácia s lyžami a palicami, chôdza, obraty, výstupy,zjazdy, brzdenie jazdy, oblúky.

 

Výkonový štandard (požiadavky na spôsobilosti – vychádzajú z kompetencií)

 

TC: Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti

·         Správne pomenovať základné lokomócie, základné nelokomočné pohyby, základné atletické disciplíny, základné cvičenia z akrobacie a poradové cvičenia realizované vo výučbe.

·         Ukázať správne technické predvedenie základných lokomócií i základných akrobatických cvičení v rôznych obmenách.

·         Uplatniť základné lokomócie, poradové cvičenia i gymnastické zručnosti v hrách, súťažiach a iných pohybových činnostiach.

 

TC: Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry

·         Pomenovať a poznať základné herné činnosti jednotlivca, poznať názvy hier realizovanýchvo výučbe.

·         Aplikovať v hre dohodnuté pravidlá a rešpektovať ich.

·         Ukázať a uplatniť správnu techniku manipulácie s náčiním.

·         Ukázať a uplatniť správnu techniku herných činností jednotlivca v hrách realizovanýchvo výučbe.

·         Využiť naučené zručnosti z hier v rôznom prostredí (telocvičňa, príroda, voda)a aplikovať ich aj v bežnom živote (vo voľnom čase).

 

TC: Kreatívne a estetické pohybové činnosti

·         Správne pomenovať základné gymnastické cvičenia, tanečné kroky a činnosti realizované vo výučbe.

·         Ukázať správne technické predvedenie rytmických cvičení, tanečných krokov, motívov v rôznych obmenách realizovaných vo výučbe.

·         Zladiť pohyby, chôdzu, skoky a beh s rytmom navodeným potleskom, zvukovým signálom, hudbou.

·         Uplatniť prvky rytmiky a tanca v hudobno – pohybových, tanečných a dramatických hrách,

·         no i pri iných pohybových činnostiach.

 

TC: Psychomotorické cvičenia a hry

·         Správne pomenovať základné polohy tela, druhy realizovaných cvičení z oblasti psychomotoriky.

·         Ukázať správne základné polohy tela a primerane svojim schopnostiam vykonávať psychomotorické cvičenia v rôznych obmenách.

·         Uplatniť prvky psychomotoriky a psychomotorických hier a prežívať pocity radosti z pohybu a hry.

·         Poznať jednoduché testy na posudzovanie svojej flexibility, držania tela, dýchania.

 

TC: Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti

·         Správne pomenovať základné pohybové činnosti vo výučbe realizovaných druhov sezónnych pohybových aktivít.

·         Ukázať správne technické predvedenie elementárnych pohybových zručností vo výučbe realizovaných sezónnych pohybových činností v rôznych obmenách.

·         Uplatniť prvky sezónnych pohybových činností v hrách, súťažiach ap. v škole i vo voľnom čase.

·        

Proces

K organizačným formám:

 

V primárnej edukácii je úlohou školy zabezpečiť komplexný pohybový režim žiakov danej školy. Pre splnenie všetkých cieľov telesnej výchovy je potrebné realizovať tieto organizačné formy:

 

o    ranné cvičenia (denne na začiatku 1. vyučovacej hodiny),

o    telovýchovné chvíľky počas vyučovacích hodín (denne niekoľkokrát na všetkých predmetoch, keď učiteľ pozoruje u žiakov únavu resp. nekoncentrovanosť),

o    rekreačné využívanie prestávok (denne predovšetkým cez veľkú prestávku využívať možnosti školského dvora, telocviční, voľných priestorov ap.). V prípade nepriaznivého počasia (nedá sa ísť von, v triedach a na chodbách je vydýchaný vzduch) zabezpečiť potrebu okysličovania organizmu 2 – 3 minútovými aktivizačnými cvičeniami na začiatku vyučovacích hodín,

o    vyučovacia hodina telesnej výchovy (hlavná organizačná forma),

o    vyučovacia hodina integrovanej telesnej výchovy (so spoluúčasťou žiakov zdravých a zdravotne oslabených v tom istom rozsahu ako riadna telesná výchova),

o    pohybové aktivity v školskom klube (ako dôležitá súčasť popoludňajšie činnosti),

o    záujmové krúžky na škole s pohybovým zameraním (výberová forma aktivít),

o    školské športové súťaže – pravidelné i jednorazové,

o    kurz základného plávania,

o    škola v prírode (v rôznom ročnom období s aktívnym využitím sezónnych športových

o    aktivít v prírode),

o    cvičenia v prírode (2 x ročne v rozsahu po 4 hodiny v každom ročníku).

 

Na školách, ktoré majú vyhovujúce podmienky pre vytváranie špecializovaných oddelení pre žiakov zdravotne oslabených sa odporúča realizovať samostatné povinné hodiny zdravotnej telesnej výchovy. Obsah vyučovania sa realizuje podľa samostatných učebných osnov. Ak sa samostatné oddelenia nevytvárajú, žiak navštevuje vyučovanie telesnej výchovy spolu s intaktnými žiakmi a realizuje sa integrované vyučovanie. Zásady integrácie na hodinách telesnej výchovy sú uvedené v učebných osnovách zdravotnej telesnej výchovy (UO pre ZTV I. a II. stupeň základnej školy – schválené 9.5.2003, č.526/2003, platné od 1.9.2003).

 

K projektovaniu učiva:

 

Učivo jednotlivých tematických celkov je široko koncipované preto, aby si učiteľ vzhľadom k reálnym podmienkam školy a špecifikám svojej triedy mohol vybrať adekvátne pohybové prostriedky, ktorými môže splniť projektované ciele a prispieť k rozvoju kompetencií žiakov.

Učivo je koncentrované do 5 tematických celkov. Realizácia obsahu týchto celkov by mala byť proporcionálne rozčlenená do všetkých ročníkov. V prvom ročníku sa začína najjednoduchšími pohybovými činnosťami každého celku. Podľa úrovne zvládnutia realizovaných činností postupuje učiteľ vo výbere ďalších zručností. Pri projektovaní učiva treba zabezpečiť predovšetkým proporcionálny rozvoj pohybových schopností.

V jednotlivých tematických celkoch je poskytnutý dostatočný priestor na tvorivú aplikáciu obsahu učiva učiteľom vzhľadom k možnostiam školy i konkrétnych žiakov. Očakáva sa citlivý prístup učiteľa pri výbere takých cvičení a hier, ktorými bude možné u každého žiaka dosiahnuť postupný rozvoj kompetencií. Program nevyčleňuje zvlášť tematický celok zameraný na poznatky o športe a zdraví, olympizme (olympijská výchova). Očakáva sa, že učiteľ bude sprostredkovávať poznatky priebežne počas výučby a v kontexte s danou pohybovou činnosťou. Tým sa predpokladá vytvorenie ucelenej predstavy o vedomostiach a zručnostiach danej aktivity a ďalších poznatkoch s ňou súvisiacich.

 

K procesu výučby:

 

V každom tematickom celku treba vytvoriť priestor pre sebapoznávanie žiakov prostredníctvom pohybu, rozvoj tvorivosti žiakov a pohybovú improvizáciu. Vytvárať úlohy divergentného typu, aby aj žiaci objavovali a hľadali možné riešenia v pohybových úlohách. Vytvárať tiež priestor na samostatné oboznamovanie sa žiakov s novým náčiním, novými pohybovými činnosťami ap. Realizovať systematicky komunikáciu s jednotlivcom, skupinou i triedou o realizovaných činnostiach, splnených resp., nesplnených úlohách, pocitoch a náladách pri cvičení, hre a súťažení.

Tematický celok „Základné lokomočné a nelokomočné pohybové zručnosti“ poskytuje veľký priestor na aplikáciu širokej škály pohybových činností. Zaraďujú sa do neho prvky poradovej prípravy, ktorá má byť funkčná z hľadiska účelnej organizácie činností v priestore, z hľadiska bezpečného pohybu v priestore i z hľadiska efektívneho využívania času na pohybové aktivity. Odporúčame vyhýbať sa drilovému nácviku jednotlivých prvkov prípravy. Za vhodné sa považujú predovšetkým hry, v ktorých si nenásilným a veku primeraným spôsobom dané aktivity žiaci osvoja.

Podstatnú časť tematického celku tvorí rozvoj základných lokomócií. Túto časť pohybového vzdelávania treba vnímať ako prípravu pre základné atletické disciplíny – beh, skok, hod. Žiaci si postupne osvojujú elementárne základy techniky týchto činností a postupne ich vzájomné kombinácie napr. chôdza a skok, beh a skok.

Treťou časťou tematického celku sú elementárne zručnosti z akrobacie, ktoré sa vnímajú ako predpoklady pre zvládnutie základných gymnastických zručností. Akcentujú sa predovšetkým zmeny polôh, obraty, prevraty, polohy strmhlav a tiež pohyb po zúžených a zvýšených plochách opory. Samozrejme sa tieto činnosti kombinujú so základnými lokomóciami. Odporúča sa pri projektovaní učiva využívať aj náčinie a náradie, ktoré má škola k dispozícii. Nenásilným a veku primeraným spôsobom sa s ním žiaci postupne oboznamujú a realizujú jednoduché cvičenia. Odporúča sa využívať predovšetkým pružný mostík, trampolíny, fit – lopty a balansovadlá.

V tematickom celku „Hry“ sa začína manipulačnými hrami, ktoré nadväzujú na hry charakteristické pre predškolskú telesnú výchovu. Žiaci sa oboznamujú s rôznym športovým ale i netradičným náčiním a spôsobmi manipulácie s ním. Tu sa vytvára veľký priestor na samostatné objavovanie rôznych možností manipulácie s náčiním žiakmi. Na základe toho učiteľ môže zdokonaľovať jednotlivé činnosti a aplikovať ich v nenáročných manipulačných hrách.

Pohybové hry nadväzujú na manipulačné a tvoria významnú časť výučby telesnej výchovy v primárnej edukácii. Mali by byť realizované počas všetkých štyroch ročníkov. Odporúča sa proporcionálne zaraďovanie všetkých druhov pohybových hier (skákačky, naháňačky, triafačky ap.) a tiež hier zameraných na rozvoj všetkých pohybových schopností.

Paralelne s nimi sa v treťom a štvrtom ročníku zaraďujú prípravné športové hry. Učiteľ si môže podľa podmienok a tradícií školy vyberať z rôznych športových hier. K základným hrám, ktorých elementárne základy herných činností jednotlivca by mali žiaci zvládnuť patrí futbal, basketbal, hádzanú, volejbal a tenis. Odporúčame však realizovať aj základy hier, ktoré sa stávajú na školách obľúbenými – frisbee, florbal, korfbal ap.

V tematickom celku „Kreatívne a estetické pohybové činnosti“ sa vytvára priestor pre kreatívneho učiteľa. Rôznymi pohybovými prostriedkami môže dosiahnuť rozvoj požadovaných kompetencií. Široká škála výrazových prostriedkov rytmiky, tanca, tvorivej dramatiky i gymnastiky vytvára podmienky aj pre rozvoj tvorivosti žiakov. Akcentujeme dôraz na utváranie a upevňovanie návyku správneho držania tela a estetického a kultivovaného pohybového prejavu.

V prvom ročníku odporúčame začínať jednoduchými rytmickými cvičeniami kde sa pohyb spája so slovom, s vytlieskavaním, vydupávaním. Vhodná je celá škála riekaniek a motivovaných pohybov. Postupne možno pridávať dramatizáciu. Príbehy zo života zvierat, rozprávkových bytostí či fantazijného sveta sú výborným námetom na pohybové stvárnenie a tvorivú improvizáciu.

V druhom ročníku sa odporúča vo väčšej miere využívať hudbu. Možno používať jednoduché hudobné nástroje (tamburína, ozvučené paličky alebo vyrobené nástroje žiakmi) a rytmizovať pohyb. Základné tanečné kroky a malé tanečné väzby sú základom pre osvojovanie si niektorých regionálnych ľudových tancov, alebo aj tancov moderných. Výber sa ponecháva na učiteľa a jeho možnosti.

V poslednom ročníku sa odporúča klásť dôraz na schopnosť tvoriť vlastné zostavy či malé väzby resp., dokázať improvizovať na hudobný motív ap.

Tematický celok „Psychomotorické cvičenia a hry“ je vnímaný ako významná súčasť prípravy žiaka na zvládnutie náročných úloh v škole i živote. Akcentuje sa význam týchto pohybových aktivít pre zdravie žiaka. Poznávaním vlastného tela, jeho možností a limitov sa žiak postupne učí vnímať telo ako celok. Správne držanie tela pri rôznych polohách, správne dýchanie a schopnosť relaxácie sú základnými úlohami, ktoré vedú k získaniu potrebných kompetencií.

Učiteľ podobne ako pri predchádzajúcom tematickom celku môže využívať rôzne pohybové prostriedky, ktorými žiakom sprostredkuje potrebné informácie a základné zručnosti. Ak má učiteľ teoretickú i praktickú prípravu z jogy, môže aplikovať relaxačné a dychové cvičenia z tohto systému. K aplikácii základných psychomotorických cvičení a hier však nie je treba žiadny špeciálny výcvik. Psychomotorika je zameraná na prežívanie pohybu, radosti z pohybu. Psychomotorika patrí k faktorom podporujúcim zdravie. Žiak sa učí vnímať svoje telo, jeho časti. Významnou úlohou je aj naučiť žiaka vnímať svalové napätie a uvoľnenie a jeho spojenie s duševným napätím, ale i celkové pocity svojho tela pri cvičení. Cieľom snaženia učiteľa by malo byť, aby žiaci prostredníctvom pohybu získavali čo najviac skúseností a poznatkov o sebe z hľadiska fyziologického, kognitívneho i emocionálneho. Tieto poznatky sa potom stávajú základom pre sebapoznanie, sebazdokonaľovanie a konanie. Významným prvkom sú psychomotorické hry. Umožňujú prejavovať individualitu osobnosti a súčasne zapájajú žiaka do kolektívu. Sú typické tiež tým, že využívajú netradičné pomôcky a nie sú v nich víťazi a ani porazení. Môžu byť zamerané na rozvoj hmatového, optického či akustického vnímania, alebo na rozvoj rovnováhy či priestorovej orientácie.

Široko koncipovaným je aj tematický celok „Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti“. Vzhľadom k rôznorodým podmienkam regiónov a škôl sa ponecháva možnosťvýberu konkrétnych sezónnych činností na školu. Za dôležité sa však považuje, aby všetky školy zabezpečili primeraný rozsah sezónnych činností počas celého školského roka vovšetkých ročníkoch a tým zabezpečili primerané podmienky na otužovanie sa detí akovýznamného prvku pri prevencii chorôb a upevňovaní zdravia.

Aktivity turistického charakteru sú nenáročné a možno ich realizovať počas celého roka. Akcentuje sa predovšetkým chôdza po rôznych povrchoch, terénoch a prekonávanie terénnych prekážok. Za nevyhnutnú súčasť sa považuje aj realizácia plávania – základného plaveckého výcviku. Spôsob jeho realizácie sa ponecháva na školu a podmienky, ktoré na tieto aktivity v danej lokalite sú. Korčuľovanie, sánkovanie, lyžovanie, bicyklovanie sú aktivity, ktoré možno realizovať v tých školách, kde sú na to vytvorené podmienky.

Ďalšou možnosťou je tieto podmienky vytvárať a to realizáciou škôl v prírode napr. v zimnom období s akcentom na zimné športy. Korčuľovanie na kolieskových korčuliach parí medzi obľúbené pohybové aktivity. Ak má škola vhodné podmienky, môže ho realizovať. Klasické korčuľovanie na ľade možno zas realizovať na školách, kde klimatické podmienky dovoľujú vytvoriť na ihrisku ľadovú plochu, prípadne ak je možnosť navštevovať umelú ľadovú plochu.

Lyžovanie je najvyužívanejším zimným športom. Ak má škola na to podmienky (školy v podhorských oblastiach) možno základný výcvik realizovať ako súčasť tohto celku. Výcvik možno realizovať aj počas zimnej školy v prírode. Bicyklovanie a jazda na kolobežkách sú významnými voľno časovými aktivitami žiakov mladšieho školského veku. Ak má škola na tieto pohybové aktivity vyhovujúce podmienky, môže takúto výučbu realizovať.

 

Dopravná výchova

 

1.    Charakteristika predmetu

 

     Milióny ľudí sú deň čo deň účastníkmi cestnej premávky. Pri ceste do práce, do školy, na nákupy, ako aj pri ceste za akýmkoľvek osobnými záujmami sa každý z nás stáva účastníkom cestnej premávky či už ako chodec, cyklista, cestujúci v prostriedkoch hromadnej prepravy, vodič motorového vozidla a podobne. 

     Okrem pozitívnych stránok, ktoré so sebou doprava prináša, najmä v zmysle uspokojovania materiálnych a kultúrnych potrieb človeka má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Jednou z najzávažnejších negatívnych stránok od samých začiatkov vzniku automobilizmu až po dnešok to boli a sú dopravné nehody. S rozvojom motorizmu sa ich počet zvyšuje. Pri dopravných nehodách dochádza k stratám na životoch, k ťažkým úrazom, často s trvalými následkami. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladom a staršom školskom veku.

     Akýkoľvek druh pohybu v cestnej premávke je nemysliteľný bez adekvátneho poznania a rešpektovania pravidiel cestnej premávky, teda platných všeobecne záväzných právnych predpisov pre túto oblasť, učebný predmet a nepriama celá vzdelávacia sústava pripravuje ľudí na život v premávke na pozemných komunikáciách. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že škola je základnou a najdôležitejšou zložkou tohto systému. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy.

     Učivo predmetu Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škol. Svojim špecifickým obsahom a zameraním cieľavedome pôsobí na mravné, intelektuálne, fyzické a psychické vlastnosti žiakov. Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov – pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učenej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy. 

 

 

 

1.    Ciele dopravnej výchovy v základnej škole

 

         Ciele dopravnej výchovy na ZŠ sú zamerané na všetky tri oblasti osobnosti žiaka, na oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú. Je prirodzené, že nie pri každej téme sú v rovnakej miere rozvíjané všetky tri zložky osobnosti žiaka. Vyučujúci má dbať o to, aby na úkor osvojenia jednotlivých faktov a zručností nezanedbal rozvíjanie osobnosti žiaka z tejto oblasti do takej miery, ako ho umožňujú jeho osobné dispozície, vek, fyzická vyspelosť, atď.

 

Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií:

 

a.            Pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi,

b.    formovať mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi,

c.    osvojiť si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ako chodec,

d.    naučiť deti pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,

e.    zvládnuť techniku chôdze,

f.     zvládnuť základné taktické prvky chôdze,

g.    pochopiť význam komunikácie a kooperácie medzi účastníkmi cestnej premávky, naučiť sa predvídať potenciálne riziká vyplývajúce z povahy vozovky, dopravnej situácie a správania sa iných účastníkov cestnej premávky, učiť sa predvídať a reagovať na chyby druhých,

h.    pochopiť význam a úlohy policajtov pre bezpečnú a plynulú premávku na cestách,

i.      osvojiť si zásady, ale aj zručnosti a návyky súvisiace s poskytovaním prvej pomoci zranenej osobe pri dopravnej nehode,

j.      osvojiť si základné zručnosti a zásady správania sa pri dopravnej nehode.

 

 

 

 

V priebehu vyučovania je potrebné vytvárať tieto kompetencie:

 

1.    Poznať dopravné značky a riadiť sa podľa nich.

2.    Bezpečne chodiť po chodníku a po ceste.

3.    Brať ohľad na ostatných účastníkov cestnej premávky.

4.    Kultúrne sa správať na cestách a v dopravných prostriedkoch.

5.    Zavolať alebo poskytnúť pomoc pri dopravnej nehode.

6.    Schopnosť pozorovať svoje okolie a vyhodnocovať ho z hľadiska bezpečnosti.

 

 

     Výsledkom výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti v cestnej premávke je okrem osvojenia si rôznych poznatkov a pravidiel cestnej premávky aj nadobudnutie konkrétnych zručností, ale aj návodov na riešenie určitých dopravných situácií. Z uvedeného dôvodu obsah vzdelávania členíme do nasledovných oblastí a veku primeraného pre jednotlivé kategórie žiakov.

 

1.    Obsah tematických celkov v 1. ročníku

2.    cesta je pre každého

3.    chodíme po chodníku

4.    chodíme bezpečne

5.    chodíme po vozovke

6.    prechádzame cez vozovku

7.    cestujeme v dopravných prostriedkoch

8.    premávka na vidieku

9.    dopravné značky

10. dôležité telefónne čísla

 

 

OBSAHOVÝ  A  VZDELÁVACÍ  ŠTANDARD

Hodnoty a postoje žiaka ako účastníka cestnej premávky	Obsahový štandard	Vzdelávací štandard
Kultúrne správanie sa na chodníku. Dbať o čistotu chodníkov. Pozorne sa správať voči iným chodcom.   Viesť žiakov k disciplinovanému a bezpečnému pohybu po chodníku, v obytnej a pešej zóne, pri prechádzaní cez cestu a križovatku.	Chôdza po chodníku – chôdza po pravej strane chodníka; prechádzanie vľavo; plynulá premávka po chodníku (napr. nezdržiavanie ostatných chodcov vytváraním skupiniek); sústavné (alebo neustále) sledovanie premávky (nebezpečenstvo hroziace z vozovky, z prejazdov, z parkoviska, správanie sa v obytnej a pešej zóne, použitie chodníka vedeného iba po jednej strane ulice).        Prechádzanie cez cestu a križovatku – pravidlá prechádzania cez cestu, svetelné signály bezpečné prechádzanie cez križovatku (cestu) riadenú svetelnou signalizáciou; Pohyb na bicykli – samostatný pohyb na bicykli v obytnej zóne, bezpečná jazda na bicykli v obytnej zóne.	Žiaci rozlišujú vozovku a chodník.Vedia, čo je križovatka, ako sa prechádza, poznajú význam svetelných znamení a správne na ne reagujú. Poznajú najbezpečnejšiu cestu z domu do školy. Poznajú nebezpečenstvo vybiehania na cestu(spoza stojaceho auta, autobusu, električky atď.).
Žiak chápe zmysel svetelných signálov a vie sa nimi samostatne riadiť.   Pozná a rešpektuje vybrané dopravné značky.	Výstražné:Pozor deti.   Príkazové: Cestička pre chodcov, Iný príkaz (s nápisom  na značke Prejdi na druhu stranu a podobne).   Informatívne: Hlavná cesta, Priechod pre chodcov, označenie zastávky verejnej hromadnej doprav – električky, autobusu, trolejbusu, Obytná zóna, Koniec obytnej zóny, Parkovisko.   Priečne čiary: Priechod pre chodcov.   Svetelné signály: Signál pre chodcov so znamením „Stoj“, signál pre chodcov so znamením „Voľno“, signály – zelená, oranžová, červená.	Žiaci poznajú najdôležitejšie dopravné značky pre chodcov a bicyklistov; všímajú si na ktorých miestach v obci, v meste a v jeho okolí sú umiestnené a prečo.
Pomoc telesne postihnutým chodcom.	Chôdza po pravej strane chodníka, stretávanie sa chodcov, obchádzanie pomaly idúcich chodcov alebo prekážky, prechádzanie cez cestu neriadenú i riadenú svetelnou signalizáciou.	Žiak vie, že po chodníku sa chodí po pravej strane.
Ohľaduplné správanie sa voči ostatným chodcom a účastníkom cestnej premávky.	Určenie a vyhľadanie najbezpečnejšej trasy na dosiahnutie nejakého cieľa v okolí školy alebo v meste. Nácvik „účasti v cestnej premávke“ len v sprievode dospelých alebo v skupinách.	Žiak si vie určiť cieľ svojej cesty a zvoliť čo najbezpečnejšiu cestu k jeho dosiahnutiu.

 

 

Ohľaduplné správanie účastníkov cestnej premávky.	Druhy ciest: hlavná a vedľajšia, diaľnica, hustota premávky, dopravná  „špička“, špeciálne cesty a pásy určené chodcom.	Žiak dokáže rozlišovať hlavnú cestu od vedľajšej.
Rovnocenné postavenie vozidiel v cestnej premávke.	Druhy vozidiel: motorové a nemotorové vozidlá, osobné a nákladné automobily, verejné dopravné prostriedky (autobus, električka, trolejbus), motocykle, bicykle, traktory a poľnohospodárske vozidlá, prívesy.        Bezpečné správanie sa v dopravných prostriedkoch, osobne – používanie autosedačky (do 12 rokov) a nastupovanie a vystupovanie (vrátane nácviku).	Žiaci poznajú dopravné prostriedky pohybujúce sa po pevnine, po vode, vo vzduchu.

 

 

Multikultúrna výchova – prierezová téma

 

Charakteristika prierezovej témy

Prierezová téma Multikultúrna výchova v základnom vzdelávaní umožňuje žiakom zoznamovať sa s rozmanitosťou rôznych kultúr, ich tradíciami a hodnotami. Na pozadí tejto rozmanitosti si potom žiaci môžu lepšie uvedomovať svoju vlastnú kultúrnu identitu, tradície a hodnoty.

 

            Multikultúrna výchova sprostredkúva poznávanie vlastného kultúrneho zakotvenia a porozumenia odlišným kultúram. Rozvíja zmysel pre spravodlivosť, solidaritu, toleranciu, vedie k chápaniu a rešpektovaniu neustále sa zvyšujúcich sociokultúrnych rozmanitostí. U menšieho etnika rozvíja jeho kultúrne špecifiká a súčasne poznávanie kultúry celej spoločnosti, majoritnú väčšinu zoznamuje so základnými špecifikami ostatných národností žijúcich v spoločnom štáte, u oboch skupín pomáha nachádzať styčné body pre vzájomné rešpektovanie, spoločné aktivity a spoluprácu.

 

            Multikultúrna prierezová téma sa hlboko dotýka i medziľudských vzťahov v škole, vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi, medzi žiakmi navzájom, medzi školou a rodinou, medzi školou a miestnou komunitou. Škola ako prostredie, v ktorom sa stretávajú žiaci z najrôznejšieho sociálneho a kultúrneho zázemia, by mala zabezpečiť takú klímu, kde sa budú všetci cítiť rovnoprávne, kde budú v majoritnej kultúre úspešní i žiaci minorít a žiaci majority budú spoznávať kultúru svojich spolužiakov – príslušníkov minoritných skupín. Tým prispieva k vzájomnému spoznávaniu oboch skupín, ku vzájomnej tolerancii, k odstraňovaniu nepriateľstva a predsudkov voči „neznámemu, nepoznanému“.

 

            Multikultúrna výchova sa prelína všetkými vzdelávacími oblasťami. Blízku náväznosť má zvlášť na vzdelávaciu oblasť Jazyk a jazyková komunikácia, Človek a spoločnosť, Matematika a práca s informáciami, Umenie a kultúra, Človek a zdravie, v oblasti Človek a príroda sa dotýka predovšetkým predmetu zemepis. Väzba na tieto predmety je daná predovšetkým témami, ktoré sa zaoberajú vzájomným vzťahom medzi príslušníkmi rôznych národov a etnických skupín. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

Vzťah prierezovej témy k vzdelávacím oblastiam

 

Jazyk a jazyková komunikácia	- zameranie na každodennú verbálnu komunikáciu ako kľúčový nástroj jednania v rôznych životných situáciách v kontexte uvedomovania si kultúrneho dedičstva každého jednotlivca /komunikácia v jednotlivých kultúrach, ich špecifiká, komunikácia medzi viacerými kultúrami na jednom území – región, štát, Európa/ - prehlbuje vzťah medzi verbálnou a neverbálnou zložkou komunikácie a rozširuje špecifické aplikácie jazyka o sociálne zručnosti pri naväzovaní a budovaní medziľudských vzťahov v multikultúrnej spoločnosti - zameranie na špecifiká rôznych etnických a kultúrnych skupín žijúcich v slovenskej a európskej spoločnosti - zameranie na dopady verbálnych i neverbálnych prejavov a pripravenosti niesť zodpovednosť za správanie jednotlivca a celej spoločnosti
Človek a hodnoty	- prostredníctvom tém poznania svojho pôvodu objavovať kultúrne bohatstvo svojho národa, štátu, náboženstva /objavovať kultúrne bohatstvo iných etník, národov, náboženstiev/
Človek a spoločnosť	- zameranie na jedinca, človeka v spoločnosti / uplatňovanie svojich práv s rešpektovaním práva druhých, tolerancia odlišných záujmov, názorov i schopnosti druhých -ľudské vzťahy, zásady ľudského spolužitia /interkultúrne kontakty/ - zameranie na rozpoznanie prejavov rasovej neznášanlivosti a na prevenciu vzniku xenofóbie
Človek a príroda	- evolúcia ľudského správania, komunikácia človeka s prírodou, sebaregulácia konania ako základný ekologický princíp
Umenie a kultúra	- rozvoj zmyslového vnímania, kreativity, vnímania a utvárania mimoumeleckého estetična: estetika správania v medziľudských vzťahoch a chápanie umenia ako prostriedku komunikácie /spoznávanie a tolerovanie odlišnosti iných národnostných, etnickcýh, náboženských, sociálnych skupín, riešenie vzájomnej spolupráce a spolužitia/ - spoznávanie umenia vychádzajúceho z rôznych národov, náboženstiev
Zdravie a pohyb	- v témach reflektujúcich fyzickú stránku človeka, sociálne vzťahy, komunikácia a rozhodovanie v bežných aj vypätých situáciách
Človek a svet práce	- zdokonaľovaním schopností týkajúcich sa spolupráce a komunikácie v tíme v rôznych situáciách

 

Obsahový štandard

·         Kultúrna diferenciácia

·         Ľudské vzťahy

·         Etnický pôvod

·         Multikulturalita

·         Princíp sociálneho zmieru a solidarity

 

Prínos prierezovej oblasti k rozvoju osobnosti žiaka

 

Výkonový štandard

V oblasti vedomostí, zručností a schopností:

žiak sa učí

·         osvojiť si znalosti o rôznych etnických a kultúrnych skupinách žijúcich v slovenskej a európskej spoločnosti

·         rozvíjať zručnosti orientovania sa v pluralitnej spoločnosti a využívať interkultúrne kontakty k vzájomnému obohateniu seba i druhých

·         komunikovať a žiť v skupine s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín, uplatňovať svoje práva a rešpektovať práva druhých, chápať a tolerovať odlišné záujmy, názory i schopnosti druhých

·         prijímať druhého ako jedinca s rovnakými právami, uvedomovať si, že všetky etnické skupiny a kultúry sú rovnocenné a žiadna nie je nadradená inej

·         rozvíjať schopnosť spoznávať a tolerovať odlišnosti iných národnostných, etnických, náboženských, sociálnych skupín a spolupracovať s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín

·         rozvíjať schopnosti rozpoznať prejavy rasovej neznášanlivosti a napomáhať prevencii vzniku xenofóbie

·         uvedomovať si možné dopady svojich verbálnych i neverbálnych prejavov a pripravenosť niesť zodpovednosť za svoje správanie

·         osvojovať si znalosť niektorých základných pojmov multikultúrnej terminológie: kultúra, etnikum, identita, diskriminácia, xenofóbia, rasizmus, národnosť, netolerancia...

V oblasti postojov a hodnôt:

žiak sa učí

·         prostredníctvom informácií vytvárať postoje a rešpekt k odlišným sociokultúrnym skupinám, reflektovať zázemie príslušníkov ostatných sociokultúrnych skupín a uznávať ich

·         uvedomovať si vlastnú identitu, byť sám sebou, reflektovať vlastné sociokultúrne zázemie

·         stimulovať, ovplyvňovať a korigovať svoje správanie a svoj hodnotový systém, učiť sa vnímať odlišnosti ako príležitosti k obohateniu, nie ako zdroj konfliktu

·         uvedomovať si nezlučiteľnosť rasovej /náboženskej alebo inej/ intolerancie s princípmi života v demokratickej spoločnosti

·         angažovať sa pri potieraní prejavov intolerancie, xenofóbie, diskriminácie, rasizmu

·         vnímať seba ako občana, ktorý sa aktívne spolupodieľa na utváraní vzťahu spoločnosti k minoritným skupinám

 

Tematické okruhy prierezovej témy.

            Tematické okruhy Multikultúrnej prierezovej témy vychádzajú z aktuálnej situácie v škole, reflektujú aktuálne dianie v mieste školy, súčasnú situáciu v spoločnosti. Výber a realizácia daného tematického okruhu, témy môže byť významne ovplyvnená vzájomnou dohodou pedagógov a žiakov, pedagógov a rodičov. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

 

Ciele tematických okruhov

·         Kultúrna diferencia – vnímať jedinečnosť každého človeka a jeho individuálne zvláštnosti, vnímať človeka ako nedeliteľnú jednotu telesnej a duchovnej stránky, ale i ako súčasť etnika, spoznávať vlastné kultúrne zakotvenie, rešpektovať zvláštnosti rôznych etník /zvlášť cudzincov alebo príslušníkov etník žijúcich v mieste školy/, rozpoznávať problémy sociokultúrnych rozdielov v Slovenskej republike a v Európe

·         Ľudské vzťahy –uvedomovať si právo všetkých ľudí žiť spoločne a podieľať sa na spolupráci, udržiavať tolerantné vzťahy a rozvíjať spoluprácu s inými ľuďmi, bez ohľadu na ich kultúrnu, sociálnu, náboženskú, záujmovúalebo generačnú príslušnosť, vzťahy medzi kultúrami /objavovať vzájomné obohacovanie rôznych kultúr, ale i konfliktov vyplývajúcich z ich rozdielnosti/, konfrontovať predsudky a živé stereotypy majority /príčiny a dôsledky diskriminácie/, objavovať a osvojovať si dôležitosť integrácie jedinca v rodinných, vrstovníckych a profesijných vzťahoch, uplatňovať princípy slušného správania /základné morálne normy/, chápať význam kvality vzťahov na harmonický rozvoj osobnosti, prakticky si osvojovať toleranciu, empatiu, vedieť sa vžiť do role druhého človeka, prejavovať ľudskú solidaritu, osobne prispievať k zapojeniu spolužiakov z odlišného kultúrneho prostredia do kolektívu triedy

·         Etnický pôvod –oceniť a akceptovať rovnocennosť všetkých etnických skupín a kultúr, odlišnosť ľudí a ich vzájomnú rovnosť, analyzovať postavenie národnostných menšín, osvojiť si základné informácie o rôznych etnických a kultúrnych skupinách žijúcich v slovenskej a európskej spoločnosti, spoznávať rôzne spôsoby života, odlišné myslenie a vnímanie sveta, rozpoznávať dôvody vzniku rasovej neznášanlivosti

·         Multikulturalita –spoznávať multikulturalitu dnešného sveta a jej predpokladaný vývoj v budúcnosti, vnímať a ohodnotiť multikulturalitu ako prostriedok vzájomného obohacovania, spoznávať špecifické rysy jazykov a ich rovnocennosť, učiť sa načúvať druhým, komunikovať s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín, vytvárať si otvorený a ústretový postoj k odlišnostiam, chápať význam využívania cudzieho jazyka ako nástroja dorozumenia a celoživotného vzdelávania sa

·         Princípy sociálneho zmieru a solidarity –osvojovať si postoj zodpovednosti a vnímať potrebu aktívneho prispievania jednotlivca k odstráneniu predsudkov voči etnickým skupinám, osvojiť si postoj nekonfliktnosti v multikultúrnej spoločnosti, osvojiť si zručnosti aktívneho podieľania sa /podľa svojich možností/ na pretváraní spoločnosti, zohľadňovať potreby minoritných skupín, konfrontovať otázku ľudských práv so základnými dokumentmi a s ich praktickým uplatňovaním v spoločnosti

 

 

REGIONÁLNA VÝCHOVA – prierezová téma

 

Cieľom regionálnej výchovy je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov.

 

Obsah:

Tematické okruhy:

1. Prírodné a historické pamätihodnosti mojej obce, mesta

Odporúčané témy:

·         návšteva historických budov, kostola, hradu, múzea, dedinskej chalupy, kde by sa vyučovanie prípadne mohlo realizovať,

·         stretnutia s pamätníkmi (starými rodičmi, známymi) na besedy, rozhovory so žiakmi o minulosti ich regiónu,

·         spoznávanie prírody vo svojom regióne, využitie poznatkov vo vyučovacom procese,

·         spoznávanie staviteľských pamiatok v regióne, obci, poznatky využiť v zobrazovaní vo výtvarnej výchove,

·         tvorba zbierky ľudovej hudobnej kultúry, jej prezentácia (piesne, zvyky regiónu a pod.).

 

2. Rozvíjať cit ku kráse ľudového umenia

Odporúčané témy:

·         návšteva regionálneho ľudovoumeleckého remeselníka v jeho dielni,

·         poznávať hodnoty ľudových tradícií (povesti, rozprávky, tradičné sviatky),

·         oboznámenie sa s ľudovoumeleckou výrobou vo svojom regióne,

·         oboznámenie sa s regionálnymi ľudovým tanečným a speváckym prejavom

·         nacvičenie pesničky, prípadne tanečného prvku,

·         výtvarné stvárnenie predmetov z prírodných materiálov s regionálnymi ľudovými prvkami (tvorba handrovej bábiky, prípadne zo šúpolia, tkanie, maľovanie kraslíc, práca s drôtom, ..),

·         hra s vytvorenými predmetmi, dramatizácia.